Hovorí sa v tichosti o ľuďoch, ktorí píšu, tvoria, budujú, vymýšľajú, že sa nechcú stotožniť so svetom, ktorý je okolo nich. Že vraj hľadajú miesta, kde by mohlo byť lepšie. Premýšľajú mimo svojho naučeného sveta, prekonávajú prekážky, limity, riešia problémy alebo len zabávajú všetkých nás naokolo.
Na pracovnej schôdzke sme mali generačný rozhovor s kolegovcami o vnímaní sveta. Skúsenejšie generácie sú presvedčené, že dnes sa všetko komplikuje a tí menej skúsení nemusia už ani prst zodvihnúť z dotykovej klávesnice na mobilnom telefóne. Som úprimný fanúšik a obdivovateľ skúsenejších generácií. Majú obrovsky batoh skúseností, vedomostí a popritom akosi pozabudli obrátiť list. My menej skúsenejší zas vidíme nové príležitosti, možnosti, ale potrebujeme skúsenosti, ktoré majú skúsenejšie generácie. Samozrejme, že nasledovalo vysvetľovanie, ako nevedia používať to alebo tamto, na čo im to je, aj tak to zbytočne komplikuje život a ešte kto má všetko sledovať.
Svoju pomalosť, odmietavosť, obhajovali ako opatrnosť. Riskovanie, vstup do nepoznaného im taktiež moc nevoňalo. Som presvedčený, že ak sa nič nezmení, tak o dvadsať rokov tu budeme mať penzistov, ktorí nebudú vôbec rozumieť svetu. Jeseň života im utečie medzi prstami, nebudú mať chuť si ju vychutnávať. Budú sa cítiť úplne stratení, nahnevaní na systém, svoje deti, vnúčatá.
Ako sme pokračovali v rozhovore, tak som si nebol istý, či generačný rozdiel, používanie nových myšlienok, technológií, ciest neberú ako zastieranie akéhosi chýbajúceho životného cieľu, motivácie, lenivosti, pohodlnosti. Na druhej strane, ak ojazdia staré auto, kúpia si nové s nadupanými technológiami. Nezoberú si také isté ako mali. Určité rozdiely budú schované v generačných rozdieloch. Lenže o mnoho viac bude schované na iných miestach.
Zmena, adaptácia v novom prostredí, mať dlhodobé životné ciele, prekonávať samého seba, prejsť za svoje vlastné limity a obmedzenia, byť hlavným podporovateľom seba, aj okolia a mnoho ďalších “maličkostí”. To sa už nebavíme len o generačnom rozdiely, ale o spôsobe výchovy, vnímania informácií, vplyvu spoločnosti, v ktorej sa nachádzame, spôsobu života, akým žijeme, pracujeme, pristupujeme, či ako so sebou zaobchádzame, aké rozhovory vedieme. Nepatrné maličkosti môžu znamenať obrovské životné rozdiely.
Dnes je o mnoho jednoduchšie vyhrať, vzdelávať sa, mať super telo, ako hocikedy predtým. Na druhej strane, o nič ťažšie nie je vzdať sa a žiť rolu vlastnej obete. Preto je nutná medzigeneračná spolupráca, vzájomné rešpektovanie, vymieňanie informácií, skúseností. Neobmedzujme jeden druhého, práve naopak, uhnime z cesty, ak treba, no buďme vždy pripravení podať pomocnú ruku, posunúť vedomosť, či postrčiť pri zaseknutí.
To, čo nás posúva dopredu, nás často aj drží v úzadí. Ak vidíme jedno, druhé nám uniká. Naše myslenie je limitované, obmedzované, pokiaľ na ňom pravidelne nepracujeme. Odvaha prelomiť vlastné či spoločenské obmedzenia začína pádom späť, ale následne nás vykatapultuje vyššie, ako si myslíme. Teda pokiaľ nerobíme naše kroky na úkor druhých.
Dnes tam vonku existuje nespočetné množstvo nástrojov, ciest, návodov, ktoré sú správne a mohli by nás doviesť k úspechom. Lenže každá z nich funguje odlišne. Popritom nezabúdajme, že sme pod vplyvom rôznych životných okolností, ktoré nás obmedzujú v ďalších krokoch.
Generačné rozdiely sú obrovské, tak isto aj spoločenské, sociálne, ale aj pracovné. Mnoho z nich si vytvárame sami. Podsúvame si rôzne polopravdy, oslabujúce príbehy, hľadáme výhovorky, aby sme sa uspokojili, uistili, že môžeme ležať na gauči pred televíziou o hodinu dlhšie, dať si porciu navyše, nevytvorili pracovné inšpiračné video, odfotili s tým, na čom robíme po večeroch popri práci, nemáme odvahu vytŕčať z radu, aby na nás nikto neukazoval prstom, povedali áno susedovi a jeho biznis plánu, vlastne, začali robiť to, čo nás skutočne baví. Popritom použili najnovšie nástroje, znalosti skúsenejších a priniesli náš nový pohľad.