michal_botansky_blog_hora_vrable_zelezo.

Učíme sa, chodíme na kurzy, obklopujeme sa ľuďmi, ktorí nás uberajú o čas. Stávajú sa z nás profesionálni konzumenti. Najhoršie na tom je, že vieme, ako sa v skutočnosti veci majú, no napriek tomu do toho ideme, zbytočne si ubližujeme. Povieš si, že koľko skúseností si takto získal, ale sú naozaj takéto skúsenosti potrebné do života? Z dnešného článku si neber nič osobne, nič tu nie je písané proti Tebe. Ber to skôr ako ďalší pohľad na život, biznis, príležitosti, lásku, teba.

Nech je to čokoľvek, čo nás poháňa dopredu, je našou povinnosťou za tým ísť. Zabudnime na motivačné kecy, ktoré lajkujeme na sociálnych sieťach, keď sa náhle niečo stane, tak reagujeme ako by sme ich nepoznali. Každý z nás má svoj diskopríbeh, prežíva niečo, o čom nevieme. Preto, keď sa s niekým stretneme, bolo by viac ako super, ak by sa ten človek cítil pri nás lepšie ako pred tým, než prišiel za nami. Tak ako sa cítia druhí pri nás, ovplyvňuje taktiež nás. Ak máš okolo seba lakomcov, negatívcov, pochybovačov, hádaj, čo sa stane z teba. Popremýšľajme, či naozaj musíme ísť na to zbytočné stretko, ktoré nás nikam neprivedie.

Pozri, balením báb či chlapov sa môže naše sebavedomie na krátky čas zdvihnúť, čo tým ale dosiahneme, vybudujeme? Poskytne nám to lepší život? Odpoveď určite poznáš. Sme nastavení tak, aby sme niečo dosiahli, chceme vyliezť na horu nielen pre peniaze, ale preto, aby sme dosiahli niečo konkrétne. Lenže, keď sa nám nepodarí vyliezť na jednu, tak nebudeme skúšať ísť na ďalšiu a ďalšiu. Všetko to stojí čas, energiu aj prostriedky. Takže vylezme najskôr na jednu horu.

Áno, chcem nakopať tvoj zadok a povedať ti, aby si začal dodržiavať svoje slovo, keď povieš že zavoláš, tak zavoláš, keď povieš, že pošleš email, tak pošleš email a na tie nepodstatné kecy sa už raz a navždy vykašli. Či som do teba, alebo ťa žeriem ako kamoša, verím ti, stojím za tebou, si neskutočný človek a tam vnútri za tými všetkými klamstvami, ktoré rozprávaš, keď jeme tie fantastické koláčiky, máš presne to, čo v tebe hľadám. Podporím ťa, sem tam pre teba niečo spravím, vytiahnem ťa z tých hlúpych situácií. Všetko, čo robím pre teba  tam vonku,  je úprimné. Pôjdem za teba do banky, keď ty nemôžeš, vybavím všetky tie maličkosti, uvarím ti čaj, keď sa necítiš dobre, dám ti aj z môjho koláča, umyjem riad, ale aj tvoje auto. Buďme najlepší, akí vieme byť.

Pozri, som možno blázon, môžeš sa mi smiať, lebo máš lepšie auto, lepšie zázemie, možno aj super školu. Lenže ty vieš, že sú to veci, o ktoré sa často bojíš prísť. Pozri, hneď ako sa dostaneš k niečomu novému, tak nadávaš, odmietaš, kričíš aké to je hlúpe a vyhadzuješ ma domov, či zo svojho života. Neskôr sa uvedomíš, zisťuješ, že to nie je až také zlé ako si sa tváril predtým. Takže, ak máš dobrý život, máš to šťastie, že je vedľa teba niekto, kto vidí v tebe niekoho výnimočného. Sprav všetko preto, aby takýto človek zostal v tvojom živote.

Si blázon, že sa bojíš mať lepší život. Vlastne, ty sa bojíš seba, neveríš si, si plný pochybností, všetko riešiš útekom. To, čo si v dosiahol, dosiahneš ešte niekoľkokrát. Preto choď, stav všetko na toho najbláznivejšieho človeka v tvojom okolí, tľapni si s ním, pripútaj sa, lebo to bude jazda. Veď koniec koncov, robíš to hlavne pre seba. Neboj sa spraviť dva kroky dozadu a jeden dopredu, inokedy dva dopredu a jeden dozadu. Veď niekedy je život salsa, inokedy valčík. Viem, že máš na viac, preto do teba šťuchám, provokujem.  Nie som majster sveta, už vôbec ťa nechcem naštvať. Netuším, čo v tvojom živote je správne a čo nie. Čo tuším je, že je super niečo v živote risknúť, teda, keď si netrúfneme, tak si nájdime niekoho, kto to spraví za nás, ale predtým mu dajme všetko. Lebo, čo keď sa to tentokrát podarí?

Daj mi rešpekt, nezhadzuj ma dole, ver mi, nenadávaj na ľudí okolo mňa, veď ty si jeden z nich. To, čo dáš, dostaneš niekoľkonásobne späť. Píšem ti, aby si to vedel, lebo raz môže byť neskoro. Radšej pár dní na mňa nadávaj za úprimnosť ako keby si mal nadávať, že som ti nič nepovedal.