Hovorí sa čim dlhšie na niečom pracujeme tým viac mame chuť sa vzdať a ukončiť. Môžeme sa baviť o vzťahoch, práci, športe. Z času na čas príde kríza nech robíme čo chceme. Ešte horšie je vyhorenie. Ide o náročné obdobie, ktoré môže končiť katastrofou. Čo robiť aby sme sa im vyhli? Všetko, ale aj nič. Každý z nás sa do nich dostane, no nie každý z takého obdobia aj vyviazne.

“Michal tvoje články sú akosi depresívne. Nejako ťa tak vnímam v poslednej dobe.” Znela vetička od dlhoročného fanúšika. “Sú”. Rozhovor takmer skončil. Mal som náročné obdobie, nevedel som sa ničoho chytiť. Vo všetkých oblastiach sa niečo dialo. Nie všetko som vedel zvládať tak ako by bolo vhodné. Našťastie celé to nejako rýchlo prešlo. Najviac mi pomohol šport, pravidelné tréningy, písanie článkov a pokračovanie aj keď v menších krokoch.

Dnes je ako si moderné sťažovať sa, fňukať, urážať, mudrovať, byť majster na všetko, mať kľuč od všetkého. Negativita je tak silne zakorenená vôkol nás, že keď niečo malé sa stane, tak veľmi veľká časť z nás sa radšej vzdá. Ešte horšie, nezačne. Napíše recenziu, vyhráža, vysmieva sa. Len nie vždy všetko je tak ako to vidíme my. Viackrát sa stane, že je to v strede a dokonca na druhej strane.

Sú dni, keď je bolesť obrovská. Mohol by som písať siahodlhé práce ako ma tréningy bolia. Tak isto sú nepríjemné sprchy, ak ma sfúknu za niečo čo ide mimo mňa. Pýtam sa sám seba, ako to môžem mať rád, ako to môžem robiť. Nedokážem si odpovedať. Možno náročky, radšej nechcem a nehľadám takéto odpovede. Veď vyspím sa z toho a aj tak všade je niečo.

Jedna z lekcií, ktorá sa ku mne dostala, bola nerob rozhodnutia, keď sa cítiš príliš dobre, alebo zle. Počkaj pár dní, utíš ego, emócie, seba, dýchaj a vyhoď to z hlavy. Je nad slnko jasné, že určité situácie, môžu trvať týždne, mesiace a viac. Vtedy sa dostávame pod tlak, nechuť. Je viac ako pravdepodobné, že život stráca pre nás význam. Priam neuveriteľné, koľko ľudí okolo nás trpí, nachádza sa v nepriaznivých situáciách, v zamotaných kruhoch a nevedia ako z nich von.

Odpoveď nie je v partnerovi, psovi, v tréningu, skoku z mosta. Prvé tri nám pomôžu preniesť sa takmer cez všetko. Štvrtá možnosť je katastrofická, ktorá neublíži len nám, ale aj ľuďom z okolia. Je mnoho prostriedkov, ktoré vedia pomôcť. Tak isto ako vedia pomôcť, tak vedia ja ublížiť, ak to budeme s nimi premáhať.

Nikto odtiaľto nevyviazne živý, to je jedna z najväčších skutočností. Život je krehkejší ako si myslime. Naozaj nestojí za to aby sme si nadávali, neustále sa utápali v nepodstatných myšlienkach, písali zlé recenzie, či kričali jeden na druhého. Viem, že pomoc druhému je čoraz ťažšie. Ustrážiť si svoje emócie taktiež. Dnes je ľahké odmietnuť, podviesť, kto vie čo ešte.

Pred tým ako na niekoho vybuchneme, skúsme sa nadýchnuť. Nechať všetkému čas. Áno, je to ťažké a niekedy by sme toho druhého(alebo seba) najradšej uff. Lenže na druhý deň, by sme to asi aj ľutovali. Vždy sa na nás niekto teší, nekazme si tešenie, že so sebou prinesieme batoh jedu a odpadkov. Veľa krát práve takéto darčeky pokazili, viac ako opravili.

Tento článok nie je o nikom konkrétnom. Iba o mne a mojich pohľadoch, ktoré si všímam na mojich cestách. Nasledujúce slová by mali slúžiť ako pripomienka, keď zas opäť niekto prinesie batoh plný odpadkov ku mne trebárs na poradu.