Som niekde na Pukanci a videl som na ceste menšie stopy po chlpáčovi. Na týchto miestach som prvýkrát. Nádherný hustý les. Miestami dych berúce výhľady. Kúsok ďalej počujem praskanie konárov. Malý chlpáč ma podľa všetkého začul a uteká ďalej do lesa. Hovorím si, nič nezvyčajné, som v lese, ide sa ďalej. Lenže o pár chvíľ zarevala asi jeho mama. To som vedel, že je zle. Veľmi zle.

Máme tu jar, dlhšie dni a s ňou pre mňa aj výzvy, v ktorých prekonávam seba. Niektoré plánujem celú sezónu, ďalšie si len tak zmyslím a hneď, ako sa dá, idem.

Keď to tu takto píšem, znie to neskutočne jednoducho. Len ono to tak nie vždy aj je. Nie je to len o tom, že treba naplánovať trasu, pripraviť si jedlo, všimnúť si, kde sa dá doplniť voda, prípadne jedlo, pozrieť počasie. Premyslieť si, čo si zobrať so sebou, ako sa obliecť. Je to hlavne o kondícii, o mentálnej sile a odvahe.

Kondícia sa natrénuje, ak človek pravidelne jazdí. Čím viac kopcov, tým lepšie. K tomu je dôležité striedať rýchlejší, ale aj objemový tréning. Jazdy v technickom teréne sú plus. Hodí sa doplniť silový tréning, beh, regeneráciu a veľa jedla. Potom sa v tých nekonečných kopcoch šliape lepšie.

Psychická odolnosť je úplne o niečom inom. Tá sa tiež získava tréningom. Hlavne na miestach, kde človek nechodí pravidelne. Keď to bolí, alebo sú náročné podmienky či situácie. Niečo sa stane, zablúdi sa, pokazí sa, dôjde voda, jedlo, príde pád, zranenie, dôjde energia.

Tým, že veľkú časť výjazdov chodím bez navigácie, vyťahujem ju len vtedy, keď naozaj už nie som si istý, či prvou pravou alebo druhou pravou zvážnicou mám ísť. Nútim sa nielen dupať do pedálov, ale aj premýšľať, kadiaľ by mohla ísť trasa. Takéto premýšľanie dá poriadne človeku zabrať, hlavne keď je vo vysokých otáčkach.

Psychika má obrovský vplyv na výkon. Či sa ideme baviť o nadupaných rýchlych jazdách, alebo o objemovejších pomalších. V bežných dňoch, či v situáciách, keď myseľ vie uletieť a vytvoriť hollywoodske príbehy.

Myseľ by mala byť silná. Pretože je mnoho situácií, keď sa môžem dostať do paniky a vyrobiť zbytočnú situáciu. Tým, ak pustím myseľ na dovolenku, zbytočne sa domotám.

V neposlednom rade je tu odvaha. Za mňa je to taký malý tenký hlások, ktorý takmer nie je počuť. Odvaha je pridať na sociálne siete príspevok, ísť jazdiť do nepoznaných miest, prekonať svoj limit, osloviť človeka. Postaviť sa a povedať svetu dačo, ale aj ísť v noci do hory či ísť za niečím, čo ma napĺňa.

Byť odvážnym však neznamená, že mám byť za nebojácneho majstra sveta. Môžem byť odvážny, napriek tomu cítiť strach a pokúsiť sa. Keď neuspejem, možno sa nestane nič. No určite sa nestane nič, ak sa nepokúsim.

Každý z nás môže svojím príbehom inšpirovať niekoho ďalšieho a ani o tom nemusí vedieť. Hlavne môžem inšpirovať seba v dňoch, keď to viac nejde ako ide.

Kombinácia fyzického tréningu, mentálnej odolnosti a odvahy nie sú zaručený recept na úspech. Vedia pomáhať prechádzať nielen nekonečné stúpania, nočné jazdy v lese, ale aj obdobia, keď sú podmienky proti.

A čo ten medveď v Pukanci? Neviem. Pokračoval som ďalej. Aj keď mi nebolo všetko jedno.