Neznášam oslavovať meniny, narodeniny, výročia, víťazstvá a asi takmer všetky možné. Som zástanca toho, že oslava by mala byť súčasťou našich životov a oslavovať by sa malo každý deň.

Som slušný pri každej gratulovanej správe, podaní ruky či telefonáte, aj keď ma ide roztrhať od zlosti. Svojmu okoliu sa snažím objasniť, že takéto dni nie sú pre mňa ničím výnimočné a naozaj nie je treba si ich všímať. Okolie naozaj ťažko vníma moje rozhodnutie. Aj keď sa dnes už nájdu kamoši, ktorí rešpektujú.

Neviem, či je život krátky alebo dlhý. Začínam si uvedomovať dôležitosť každej chvíle, ktorú máme v tento daný moment. Žijeme v náročnej dobe plnej stresu, termínov, tlaku no na druhej strane plnej vymožeností, ktoré sú na dosah ruky. Mám pocit, ako keby sme si prestali vážiť maličkostí, vzájomné porozumenie, ale aj trpezlivosť. Nakoľko nie všetko sa nám podarí dosiahnuť a už vôbec nie hneď. Tak isto pravda môže byť niekde v strede.

Čím ďalej pobehujem životom, začínam byť viac naklonený k jednoduchosti, minimalizmu, zvedavosti, k rešpektovaniu, potiahnutiu, ale aj uvoľneniu pomyselných povrazov. Taktiež sa mi páči myšlienka, že dôležitý je priebeh. Ceny či pády sú len súčasťou.

Každá chvíľa, ktorú máme, je len jedna. Je viac ako možné, že sa nebude opakovať. Aj preto som prestal odkladať všetko na keď raz budeme mať dokonalé kocky na bruchu, viac prostriedkov, úspech, lepšie zdravie, parádny život. Sú momenty, na ktoré sa oplatí počkať, ale určite je ich viac takých, za ktorými je lepšie ísť naproti.

Zjesť palacinky, spraviť dvadsať drepov navyše, ísť na večeru, zaplávať si, dovoliť si urobiť radosť, to všetko s pocitom malého alebo veľkého každodenného víťazstva. Je miliónkrát viac ako oslavovať dva či štyri dni v roku, či keď budeme tam alebo s tým, mať to alebo tamto.

Ak niekto oslavuje svoje sviatky, výročia je to úplne v poriadku. Tak isto, ak ich niekto ignoruje. Možností je mnoho pre každého, no nie každá je ta správna. No ešte maličkosť, čím viac si budeme vážiť každodenné víťazstvá, tým viac ich dostaneme. Ak budeme odkladať život na “keď” a “potom”, je viac ako možné, že raz “potom” a “keď” neprídu.