Michal Boťanský

O neviditeľnom batohu

6. jún 2018 Nezaradené

V mojej práci často chodím na úrady. Pracujú tam zaujímaví ľudia. Samozrejme na začiatku ma kolegovci upozornili, že nie vždy tam všetko vybavím na prvýkrát. Vlastne mali pravdu, až do situácie, keď nebolo iného východiska a vybehla zo mňa obranná vetička: „Môžeme sa tu hádať, kričať po sebe, ale nikto z nás nevyhrá.” Tak nejako sa začala moja cesta, nielen na úradoch.

Vždy sa snažím ľudí podporiť, aj keď robia totálne hlúposti. K tomu im nechám čas aj priestor. Veď čo je lepšie ako učiť sa na vlastných skúsenostiach? Rozumiem, že sú veci, ktoré môžeme a iné nie. Tak isto potom sú tie, ktoré je nutné prekročiť, ale to už je námet na ďalší článok. Každý z nás má akési vlastné životné hodiny, niekto uspeje skôr, druhý neskôr. Lepšie povedané, niekomu sa podarí dosiahnuť svoje sny úplne v inom termíne, ako ostatným, a to vôbec nie je zlé.

Som presvedčený, že náš život je bláznivé zábavné divadlo. Ak urobíme dva kroky späť od našich situácií, odosobníme sa a dáme na stranu emócie, tak sa budeme smiať na našich reakciách, pokusoch, či prístupe (skúsme si pozrieť vtipné videá zo skrytej kamery). Nikdy som nebol teoretikom, poučky, technické informácie boli pre mňa utrpením. Najlepšie učenie pre mňa je vyhrnúť si rukávy a dať sa do práce. Jasné, že je k tomu potrebných milión maličkostí. Už aj vedci prichádzajú na to, že jedno z najlepších učení je zážitkové, kombinované s praxou.

T.R.P.E.Z.L.I.V.O.S.Ť. Pozri, je úplné jedno, či si riaditeľ veľkej firmy, študentík na strednej škole, alebo si matka v domácnosti. Od všetkých z nás táto spoločnosť vyžaduje výsledky, kopu práce, snahu a nejaký ten rozumný prístup k životu. Rozumiem, že tam vonku je obrovský tlak spoločnosti, na každom kroku je konkurencia a ten vodič červeného auta ti nedal prednosť na križovatke. My ľudia sme plní emócií, ktoré si nosíme so sebou v neviditeľných batohoch na chrbte, často pri najbližšej možnej príležitosti takýto batoh na niekoho vysypeme. Jasné, emócie vedia narobiť niekedy viac škody ako úžitku.

Hneď ako mám nerv, sťahujem sa, neodpovedám na telefonáty, SMS a ani iné pokusy o komunikáciu. Tu sa riadim “ráno múdrejšie večera”, samozrejme, že poviem s úsmevom na tvári, ako ma ide roztrhať, beriem si čas, najčastejšie celý večer. Ráno situáciu vykomunikujem s chladnou hlavou. Keď naozaj ide do tuhého, tak úplne všetko ide bokom, nastupuje super sústredenie, profesionalita a jednoznačný ťah na bránku.

Vlastne pre aký dôvoď píšem tento článok? Vieš, ono sa ti ľahšie vybavuje a rieši s úsmevom, hlavne na druhý deň, keď si zoberú obe strany čas, uvoľní sa atmosféra. Nevysypávajme si naše batohy emócii na druhých, verte, často za to druhá strana nemôže, sú tam ďalšie faktory. To sa dozvieme, keď vyšperkujeme našu komunikáciu, necháme naše ego čakať pred dverami spolu s tým neviditeľným batohom emócií a ukážeme, že aj my sme ľudia.

Slová

30. máj 2018 Cesta poznania - Všetko

Ono ti je to zaujímavé, čím lepší príbeh, tým viac likeov, sledovanosti, obľúbenosti. Moje príbehy, teda články, vznikajú pri tých nekonečných rozhovoroch alebo na pätnásťminútových stretnutiach, kde sa bavíme “k veci”. Častokrát nenápadná myšlienka vie posunúť námet na ďalší článok. Tentokrát to bolo zabudnuté pracovné stretnutie.

Prichádza k nám leto a s ním aj ostrejšie lúče slnka, vysoké pracovné tempo je počas letných dní ťažšie udržať. Podráždenie, vyčerpanosť, nestihnuté termíny v práci, ale aj zmeškaný autobus vedia s nami zamávať možno trochu viac ako v inom období. K tomu ešte možno sľúbime kamošovi, v práci, či doma nejakú službičku, termín, a práve vďaka týmto “letným” okolnostiam nie všetko dodržíme tak, ako sme sľúbili.

Po úspešnom ukončení strednej školy som šiel na základnú vojenskú službu. Trvala síce šesť mesiacov, no vtedy to bola pre mňa večnosť. Prvá myšlienka, ktorá sa mi vždy vynára pri spomienkach, bolo akési poučenie, že na tento čas budem spomínať celý život. Bola pravdivá. Druhá myšlienka mala ešte väčší vplyv na moje ďalšie kroky do života. „Slovo robí chlapa.” Myslím, že prvýkrát to bolo niekde v lese pri pochodovaní s plnou poľnou, kde veliteľ po nás kričal, aké je dôležité dodržiavať svoje slová, dohody, sľuby. Vtedy som si myslel o tom veliteľovi čokoľvek, len nie to, že dostávam jednu z najväčších rád do života, veď som mal devätnásť.

„Ahoj, počuj neviem to stihnúť, potrebujem jeden deň navyše.” Znejú moje telefonáty, keď jednoducho neviem splniť to, čo mám. V mojej práci som závislý na druhých ľuďoch. Takmer vo väčšine prípadoch som viazaný na ich prácu, informáciu od toho druhého, ten je na ďalšieho. Pred klientom, ale aj biznis partnerom si odnášam všetko ja, či je to šľahačka z jahodami alebo horká čokoláda. Tým netvrdím, že ja som vždy stopercentný. K tomu sa stáva, že jedna, ale aj druhá strana reaguje podráždene a máme zbytočný oheň na stole.

„Vždy dodrž svoje slovo, keď to nie je možné, daj to tomu druhému vedieť.” Najlepšia škola je vyhrnúť si rukávy a niečo pokašlať, k tomu pozorovanie druhých ukazujú, čo vylepšiť alebo čo nerobiť. Môžeme sa čertiť na iných, ak niečo nerobia tak, ako sme sa dohodli, lenže dostávame akýsi signál, že asi nemáme niečo v poriadku aj my u nás. Takže, ak nabudúce budeme mať možnosť odfláknuť, či nedodržať, tak to radšej spravme poriadne, nech tam vonku pred celým svetom, ale hlavne pred sebou máme čistý štíť.

„Možno sa nestane nič, keď to nedodržím.” O tom, ako maličkosti tvoria celok už dávno vieme. Tak isto tušíme, ak vyvinieme všetko možné úsilie, nie vždy dosiahneme výsledky, ktoré očakávame. Vtip je v tom, že náš život má neskutočný zmysel pre humor, akousi vtipnou cestou nás posúva presne tam, kam máme ísť. Preto mnoho maličkostí začína v tej chvíli, keď sme úplne sami alebo dávame sľub, ktorý vieme, že nemusíme dodržať.

„Nikdy nesľubuj nič, keď sa cítiš dobre, nikdy nerob rozhodnutia, keď je všetko naprd.” Na základnej vojenskej službe som dostal lekciu o tom, ako je dôležité dodržiavať svoje slová. Možno mi to vraveli aj rodičia v detstve, no nespomínam si na to. V živote zažijeme ešte mnoho rôznych situácií, ktoré nás privedú k rôznym miestam, zážitkom, ale aj skúsenostiam. Nech sú naše okolnosti akékoľvek, dodržme svoje slovo, aj keď bude všetko tak, ako nemá byť.

Práca, pohyb a prezentácia

23. máj 2018 Príbehy - Všetko

Najčastejšia otázka, ktorú dostávam, vlastne je ich viac: či som ženatý, aké je moje obľúbené jedlo, čo vlastne robím. Na tu prvú neodpovedám, do môjho súkromia nikoho nič, obľúbené jedlo sú koláčiky a na to, čo robím spúšťam pätnásť minútovú prezentáciu.

Vždy som sníval o tom, že vybudujem úspešný biznis, teda firmu. Môj detský sen, ktorý mám v hlave od 12rokov je Ferrari, kombajn a dom. Ono to nie je celkom tak, ako sa na prvý pohľad zdá. Auto pre mňa znamená prostriedok, ktorým sa rýchlo a bezpečne dostanem na miesta, o ktorých snívam. Kombajn reprezentuje veľkú a silnú firmu. Dom je akési posvätné miesto. Dnes, keď sa spätne pozerám na svoje detské sny, vždy sa pousmejem, no keď vidím kombajn, tak je môj deň krajší.

Naše okolie nás jednoznačne ovplyvňuje, či je to priamo alebo nepriamo, preto si vyberám ľudí, s ktorými trávim čas. Ak nenájdem niečo, čo nás spája, tak nemrhám časom, nepresviedčam nikoho, že som parádny chalanisko. Nerobím to ani v biznise, ani mimo neho. Mám rád slobodu, voľnosť a možnosť výberu, to isté dávam aj ľudom okolo seba. No keď sa mi niečo páči, tak to poviem, lebo zajtra už nemusí byť príležitosť. Taktiež, keď niekto zavolá, vždy dostane termín.

Neskutočne ma ide roztrhať, keď sa ktokoľvek sťažuje, nerobí nič preto, aby to bolo tak, ako chce. Ešte radšej sa kamoším s odborníkmi na všetko. Možno som trochu ironický, no takýto ľudia ma naučili, že je lepšie byť odborník v konkrétnych oblastiach, ako majster na všetko. Rozsah prác, ktoré vykonávam aj tak majú obrovský rozsah a nemyslím, že je možné ich niekedy obsiahnuť na 100%.

Rád sa vŕtam v knihách, stretávam sa s múdrymi ľuďmi, či pozorujem okolie, učím sa od nich, čím byť, nebyť, čo zlepšiť, čo vypustiť, ale aj ktorú oblasť vyšperkovať. Jednoznačne najlepšia škola je vyhrnúť si rukávy a isť von. Rád, pohľadov, ktoré ma ovplyvnili bolo niekoľko, tajný sen je napísať o nich knihu. Skúšal som rôzne spôsoby ako uspieť alebo v čom uspieť. Niektoré rozhodnutie si zobrali svoj čas, iné svoju cenu. Nehnevám sa na seba, ani na druhých, vtedy som robil najlepšie ako som vedel a vlastne ma priniesli sem.

Takže, čo to vlastne robím: pohybujem sa v realitách, kde riadim predaj developerských projektov /znie to naozaj sexi/, z času na čas si odbehnem ku kamošom na predaj mini domčeku, či chaty. Robím realitné poradenstvo. Ukazujem sa v bankách, kde pre klientov zabezpečujeme financovanie ich bývania. Vidím aj do poisťovníctva, do dôchodkov, investovania. Konzultujem s advokátmi zmluvy ohľadne predaja, kúpy nehnuteľností, či vysporiadania vlastníctva. Chodím na úrady, kde riešim všetko, čo súvisí s bývaním/katastrálny, pozemkový, stavebný, životný odbor/, pracujú tam zaujímaví ľudia, dávajú neskutočné tipy, za čo som im vždy vďačný. Budujem okolo seba tím ľudí. Tak isto sa ukážem na školení, kde sa dozvedám nové infošky, či spôsoby. Mám rád aj nepracovné spoločenské udalosti, to je futbal, či ochutnávky vín. Píšem vlastný blog. Nepravidelne natočím video. Veľmi veľa fotím, mám rád sociálne siete. Stretávam sa s podnikateľmi, bavíme sa intenzívne o spolupráci, biznise, ale aj živote. Volajú mi známi, neznámi a konzultujeme ich nové projekty. Pohybujem sa v mestách Vráble, Zlaté Moravce, Banská Štiavnica a sem tam idem jazdiť moje vysnívané auto do Bratislavy. Popritom budujem svoju značku, firmu, biznis.

Som líder, slúžim ľudom, hľadám pre nich riešenia, spájam ich. Verím, že každý z nás môže zmeniť svet, teda ak si neľahne na gauč, no dnes je to možné aj z gauču, teda ak máme internetové pripojenie. Moja práca je pre mňa poslaním, žijem ňou. Som vďačný za príležitosti, ktoré mi ponúka, ale ma aj núti stať sa lepším človekom a mať lepší život. Sú rôzne chvíle, niektoré sú parádne, či až rozprávkové, iné smutnejšie. No ako povedal starý pán inžinier: „Mišo, myslíš, že inde je lepšie?” Verím, že vďaka mojej práci zažijem mnoho skvelých príhod, stretnem ďalších nových ľudí, či navštívim miesta, o ktorých sa mi ani len nesnívalo, trebárs Cookove ostrovy, kde natočím motivačné video: „Človeče, to ti bola jazda.”

Ocenenia

16. máj 2018 vízie - Všetko

Ono ti je to zvláštne. Keď začíname, chceme, aby nás svet chválil, odmeňoval, vedel o nás, počítal s nami. No keď už nejaký čas makáme, v hlave to máme upratané, tak nás ide roztrhať, keď dostaneme ocenenie. Jasné, že vždy mini kompliment poteší, ale s tým radšej opatrne.

„Viem, že som v tomto dobrý,” to nie je arogancia, vyťahovanie, egoizmus, ale zdravé sebavedomie. Som si vedomý toho, čo viem a toho, čo neviem. Nenechám si kecať od nikoho kto som, čím som a pod. Jednoducho napísane: „Viem v čom som dobrý a to robím, nedávam energiu ani pozornosť do toho, v čom dobrý nie som, tam prenechám miesto iným.” Takže, ak doma treba opraviť práčku, jednoznačne opravu prenechám odborníkom, veď môžem spôsobiť ešte viacej škody.

Byť lídrom môže byť ťažšie ako sa zdá, istým spôsobom je ním každý, no stať sa takým lídrom, o ktorom sa bude písať história, to už niečo znamená. Skutočný líder by mal vychovávať ďalších lídrov, tešiť sa z ich úspechu, nebáť sa, že niekto bude lepší ako on. Po pravde, takýto človek na pozícií lídra neustále na sebe pracuje, len nie vždy ukazuje, čo všetko vie, čoho je schopný. Necháva ľudí okolo seba, ktorí sa chcú stať lídrami, aby našli riešenie. On ich potichu pozoruje, vôbec nezasahuje do procesu, ani keď je zle, ani keď je dobre. Lebo iba tak sa zistí, kto to myslí s vodcovstvom vážne a kto nie. Oslavovať víťazstvá je ľahké, no hasiť nepodarené pokusy, ešte k tomu svoje, nie je prijemná práca. Líder je ten, kto sa vždy postaví za svojich ľudí, preberie zodpovednosť, ak sa niečo nepodarí, ale aj vyzdvihne, ak sa niečo podarí.

Líderstvo, oceňovanie, komplimenty, kritika, čakať od druhých na to povolenie uspieť, či jednoducho mať lepší život má spoločné viac ako na prvý pohľad vyzerá. O tom ako tam vonku, ale už aj tu máme prehnanú kritiku, negativitu, hodnotenie, zbytočné tlaky vieme veľa. Informácie k nám prúdia od všadiaľ, nie vždy dokážeme rozoznať pravdu. Sociálne siete nám dávajú úplnú slobodu vyjadriť svoj názor, v rýchlosti blesku sa oň podeliť so svetom. Znie to ako z dobrého hollywoodskeho filmu, lenže to je skutočnosť. Áno, negativita, kritika, neúspech nesú so sebou dobrú sledovanosť, masu ľudí, komenty, srdiečka, tým pádom aj zisk, či moc. Líder nepodporuje negativitu, netúži po oceneniach, nečaká na povolenie uspieť, vie, čo je oprávnená kritika, podporuje ľudí okolo seba, aby mali lepší život.

Odviesť dobrú prácu, dostať odmenu, či kompliment za úsmev je prirodzené. Stáť za niekým v úzadí, kto prešiel z blata ku hviezdam chce obrovskú poctu, výdrž, sebadôveru a vidieť víťaza v tom druhom. Malá pochvala, kompliment, poklepanie po ramene, zisk obrovského vyznamenania vie vždy spríjemniť obdobie, tak isto ako neprimeraná kritika vie pokašlať celé roky života. K tomu frustrácie, rozvrátené rodiny, rozchody, straty životných cieľov, zomieranie za živa predstavuje obrovské riziko, ak niekomu “naložíme”, len aby sme sa my cítili dobre, či povedali svoj názor, ktorý je často zbytočný v danej situácií.

Stačí maličkosť, aby sme spustili obrovskú dávku sebadôvery v sebe, ale aj u druhých, či celoživotnú skazu. Dajme si pozor, čo hovoríme iným, ako sa k nim správame. Čím ďalej sa moderní psychológovia zaoberajú negatívnym a pozitívnym významom slov, myšlienok, skutkov, dokonca už do toho intenzívne montujú aj reč tela. Takéto informácie sa už dostávajú do popredia aj k nám. Žiaľ, negatívne informácie sú naďalej hlasnejšie ako pozitívne. Určite nie je dobré ignorovať negatívne myšlienky, či správy, ale vieme ovplyvniť čo si do svojho života pustíme. Taktiež nepúšťame susedov, aby si v strede našej obývačky vysypali ich smetný kôš. Máme právo vyberať, čo a koho pustíme do našich hláv.

Chváľme opatrne, ale úprimne. Kritizujme primerane, s rešpektom či humorom, najlepšie v tretej osobe. Stávajme sa lídrami, ktorí chcú mať okolo seba ďalších lídrov. Nepýtajme si od nikoho povolenia uspieť, či ostrihať vlasy. Zabudnime na falošné pocity šťastia, hru nášho ega, vyhoďme z hlavy túžbu po moci. Sme predsa ľudia, máme dostatok priestoru uspieť. Nechoďme po víťazstvá na úkor niekoho iného.

Vyvolanie pozornosti a trpezlivosť

9. máj 2018 vízie - Všetko

Sedím na káve s kamošom a bavíme sa o všetkom možnom. Je to mladý chalan, dosť intenzívne sa zaujíma o on-line svet. Myslí si, že dnes vybudovať úspešný biznis by malo byť jednoduché, stačí k tomu telefón a pár rokov práce. Preto sme kamoši, mám podobný názor, až na to, že ešte stále verím kombinácií on-line s off-line svetom.

Napísal som niekoľko článkov o on-line svete, dokumentovaní, ísť s kožou na trh, použiť pri tom sociálne siete alebo www.menopriezvisko.sk, popritom nezabudnúť na svet tam vonku. Viete si ich pozrieť v archíve. Bavíme sa na tieto témy neskutočné hodiny. Čím ďalej som presvedčený, že tieto témy sa dotýkajú každého z nás, teda okrem všetkých tých, ktorí už nechcú so svojím životom nič robiť.

Pred časom bol náš spoločný kamoš na pracovnom pohovore. Mal si priniesť so sebou profesionálny životopis, motivačný list, portfólio, názvy účtov na hlavných sociálnych sieťach, ktoré používa najčastejšie. Personálni pracovníci sa najviac zaujímali o jeho pracovné neúspechy a chovanie na sociálnych sieťach. Vo všetkých požiadavkách prešiel, tak si tľapli. Len pre zaujímavosť, pozícia, o ktorú sa zaujímal, nebola nijak náročná. Pred časom by to mohlo znieť ako sci-fi, no dnes takéto požiadavky začínajú byť súčasťou pracovných pohovorov.

Schválne, keď stretneme nového človeka, však si ho preklepneme na známych sociálnych sieťach, čo tam stvára? Takže to je jeden z dôvodov, prečo neverím len v marketing alebo všetkému, čo na prvý pohľad vyzerá parádne. Preto skôr pozerám všetko to, čo ako robíme a čo je za tým.

Vlastne súčasťou mojej práce je práca aj s on-line svetom. Keď som prvýkrát predstavil smerovanie v on-line, všetkým sa to zapáčilo, no hneď som ich upozornil, že bude treba nejaký čas, aby práca priniesla ovocie. Aj preto ma ide poraziť, keď ľudia okolo mňa sú odborníci v tom, čo robia, no správajú sa nezodpovedne k svojmu okoliu, ktoré ani len netuší, čo v skutočnosti robia. Možno sa tým oberajú o príležitosti. Takže príspevok typu: ,,Jeeéj, tu je krásny výhľad,” jednoznačne patri do tohto sveta, ale pred tým by tam mal byť príspevok: ,,Na tomto teraz pracujem, pozrite sa, lebo možno raz budeme spolu makať na spoločnom projekte.“

Nie som žiaden odborník na on-line svet, no čo som sa naučil od skúsenejších ľudí, že je našou povinnosťou ísť tam von. Žiadne váhanie, odkladanie, jednoducho ukážme svetu náš štýl, makajme dlhodobo, tí správni ľudia si nás určite nájdu, možno to zoberie nejaký čas.

Trpezlivosť bude alebo už je jedna z najdôležitejších vlastností v dnešnom modernom svete. Áno, chceme výsledky, hmotné veci, dovolenky, cítiť sa šťastne a pod. Nie každý má to šťastie, vie sú kúpiť svoje vysnívané auto v dvadsaťdvojke, či zistiť hneď po škole, čo chce robiť. K tomu zvonka tlak nám hovorí, čo máme mať, ako sa máme cítiť, čo máme robiť. Tak je viac ako jasné, že mnoho z nás má trpezlivosť zaradenú niekde na posledných miestach dôležitosti.

Vyvolanie pozornosti, záujmu je tiež jedna z mimoriadne cenných /dobre platených/ zručností, ktorá už dnes vie zarobiť, nielen balík peňazí, ale aj postavenie, vplyv, rešpekt a mnoho iných VIP vecičiek. Pochopenie, že mobilný telefón je nástroj, vďaka ktorému vieme zmeniť svet, teda pokiaľ stiahneme tie správne aplikácie a pripojíme sa na internet. Jednoduchosť, byť človekom, balík emócii, vzdelanie, k tomu pohotový humor by mala byť pridaná hodnota. Konkurencie je mnoho, sú to videá z mačiatkami, sexi suseda, rodičia, či ten chlapík/kočka v rannom zrkadle, či nesprávne pochopené myšlienky. Ako “tu a teraz” a pod.

Sme neskutoční konzumenti, malá hŕstka ľudí tvorí. Kupujeme, zaujímame, trávime čas s tým, čo vôbec nepotrebujeme vlastniť, či vedieť. Potom máme v hlave neporiadok, zmätok úplne sa odkláňame od našich skutočných túžob. Prebúdzame sa niekde v aute na ceste do práce, ktorú neskutočne neznášame, večer sa vyplačeme kamošom na futbalovom tréningu našich detí (česť všetkým, ktorí idú za svojimi snami a na futbalovom tréningu svojich detí pozorne povzbudzujú svoje ratolesti a nerozprávajú o sebe, či topánkach, ktoré si chcú kúpiť, či koľkokrát ich prehnalo na dovolenke z toho čudného jedla.).

Pre aký dôvod by sme nemohli mať lepši život vo všetkých životných oblastiach? Ak niekoho robí šťastným chodiť do práce na 3 zmeny, je to OK. Ale ak neznášame svoju životnú situáciu, prácu, priateľov, tak neviem, či je správne celé dni oddychovať doma na gauči po práci, či okopávať záhradu alebo flákať sa na drinkoch s kamošmi. K tomu na začiatku je ľahšie neurobiť nič, ako urobiť prvý krok.

Čo je za tým.

2. máj 2018 Cesta poznania - vízie - Všetko

Často dostávam otázku k mojim snom, cieľom, víziám. Stretávam sa pri tom s ohováraním, výsmechom, konštatovaním ako mi všetko trvá dlho, alebo som sa načisto zbláznil. Nehnevám sa na nikoho, tiež som sa pozeral podobne na rôzne životné situácie pred rokmi. Na druhej strane ma štve, ako namiesto podpory dostávame rôzne prekážky aj od ľudí, ktorí chcú našu lásku, čas, pozornosť či partnerstvo v biznise.

Nevolám ľudí na kávu, na večeru a už vonkoncom s nimi netrávim žiaden čas, ak necítim od nich jednoznačnú podporu. Veď negativity i kritikov je všade naokolo dosť. Rozumiem, že to, čo vidím ja, druhý vidí úplne inak. Nemusí poznať všetky detaily, postupy, skutočnosti. K tomu vonkajšia situácia nemusí zo začiatku napovedať, že my sme tí, ktorí uspejú. Tak, ak chceme zistiť, kto skutočne stojí za nami, vykročme sa svojimi snami, dajme na pár rokov dobrý život na stranu, jazdime na starom aute, pracujme dlho do noci, alebo niečo pokašlime.

“Zvedavosť, hľadajme, čo je za tým a nikdy si nenechajme kradnúť sny. Malí ľudia nám vždy budú kradnúť sny, veľkí vždy podporia.” Jedna z myšlienok, ktorú som dostal od človeka, od ktorého sa učím ja. Nikdy nevieme, čo sa skrýva za tým správaním, myšlienkou, snom, či nepríjemným pohľadom. Aj preto je lepšie zistiť, o čo ide, ako rýchlo usúdiť podľa seba.

O tom, ako nás ovplyvňujú ľudia v našom okolí, je napísaných mnoho kníh. Je viac ako isté, že ak si berieme rady od ľudí, máme veľkú šancu skončiť ako tí, čo nám tie rady dávajú. Na druhej strane, učiť sa od druhých, môže neskutočne zlepšiť naše životy. Vyberáme si väčšinou my, koho myšlienky si pustíme do hlavy. Jeden z overených spôsobov, ako sa učiť od druhých, je osloviť niekoho, kto už dosiahol to, čo približne chceme my alebo tým prechádza. Oslovme takéhoto človeka a pracujme pre neho trebárs aj bezplatne. Za dobre odvedenú prácu dostaneme skúsenosti, spoznáme ďalších ľudí a to môže byť hodnotnejšie ako tisícka mesačne.

Tak, ak nás dnes okolie nepodporuje , ako si predstavujeme,nevidí, kam smerujeme. Je to úplne v poriadku. Vďaka tomu musíme vyvinúť väčšie úsilie, nájsť nové cesty, aby sme uspeli. Nevysvetľujme, neobhajujme sa, dajme ľuďom čas a priestor. Len prosím neprestávajme hovoriť, ukazovať, žiť a hlavne robiť to, čo naozaj chceme. Všetkých tých správnych ľudí stretneme aj tak po ceste, no a možno sa tým správnym človekom staneme práve my.

“Napíš mi, keď prídeš”

25. apríl 2018 Cesta poznania - Príbehy - Všetko

Ono ti je to fakt zaujímavé, moje články o láske majú väčšiu navštevovanosť ako tie o biznise. Istým spôsobom sa to dá chápať. Láska hýbe svetom, vlastne vždy to tak bolo, len jej dnes je akosi málo, stačí, ak sa na chvíľku postavíme na preplnenú križovatku. OK, česť výnimkám.

Životné tempo je rýchle, dovolenkové obdobie sa blíži, tlaky zvonka sú čoraz väčšie. Začíname byť zneistení týmto spôsobom života, celoživotné zadĺženie(byt na úver, auto na lízing, dovolenka na kreditku). Neustále o niečo bojujeme alebo od niečoho utekáme. Chceme priazeň okolia, “like”, “srdiečka”,“videnia”, “followerov” na sociálnych sieťach. Tam vonku chceme byť usmiati, pôsobiť múdro a bez chýb. No zároveň tlieskame všetkým úspešným ľuďom, ktorí porušili pravidlá, aby sa stali úspešnými.

Práve premietajú v kine film o mladom chalanovi, ktorý skončil vysokú školu a začína žiť život. Na začiatku sú okolnosti vtipné, neskôr príde dráma, lebo to má v práci ťažké, k tomu mladá dáma, do ktorej sa zapozerá, ho odmieta. Filmom znie melancholická hudba, zábery nie sú taktiež príliš veselé. Zlom prichádza nečakane, hlavný hrdina zachraňuje náhodnému okoloidúcemu život, k tomu v práci vymyslí zlepšovák, povýšia ho, dostane väčší plat, kúpi si lepši byt, auto a zrazu aj tá mladá slečna zistí, že nie až taký neschopný. Posledná scéna je z ich svadby ako sa všetci bavia. Film končí, odchádzame domov s dobrým pocitom a plným bruchom nachos s kolou.

Obrovské tlaky zo spoločnosti sú na nás vyvíjané, aby sme uspeli, malý dom, nové auto, super prácu, rodinu. My sa rútime bez lásky, no z pobláznenia či vypočítavosti do celoživotných vzťahov s pocitom, že, veď raz sa do toho druhého zamilujeme úprimne. Porovnávame jeden druhého na základe materiálnych/ hmotných vecí. Po 7,či 10 rokoch končíme u advokátov, psychológov a hľadáme spôsob ako odísť zo vzťahu, ktorý bol vybudovaný len tak, alebo z pobláznenia, lebo ten druhý mal/a väčšie auto.

Bojíme sa ukázať svoje city, povedať “mám ťa rád”, “daj si pozor”, “napíš mi”,”keď prídeš”, “zvládneš to”, “verím ti” . My si radšej robíme jeden z druhého srandičky, podpichujeme sa navzájom a samozrejme dávame kritiku. Naše sebavedomie dostáva zbytočne zabrať z viacerých strán. Som zástancom názoru, že je nevyhnutné budovať niekoľko životných oblastí seba, vzťahy, biznis, záľuby od prvej možnej chvíle.

Ak existuje tajomstvo života, tak by to mohla byť usilovná práca na sebe, na našich vzťahoch, biznise(alebo práci), záľubách a v neposlednom rade dávanie lásky. Nemyslím romantickú lásku, myslím takú, keď pôjdeme na preplnenú križovatku a budeme sa naozaj ponáhľať, tak to červené auto pustíme.

V mojej práci som často u ľudí doma za účelom obchodu, mnohokrát riešime rôzne životné situácie plné emócií, patria k tomu aj rozvody, rodinné nezhody, úmrtia, ale aj spájanie ľudí, či práca na veľkých projektoch. Mám to šťastie, že poznám ľudí, ktorí majú šťastné vzťahy, ale tak isto aj nešťastné. Keď sa pýtam oboch na tajný recept, prečo to tak doma majú, tak odpovedajú zhodne:” tým, čo sú šťastnejší, tí najskôr dávajú, až potom berú. Ti druhí najskôr berú a až potom dávajú. Samozrejme, že existujú výnimky, veď v čom nie. Mat široké lakte, či sem tam buchnúť po stole, je nevyhnutné, možno častejšie bude treba skloniť hlavu. Tak isto je dôležité vedieť podporiť, ale aj vedieť podporu prijať. Hlavne sa obklopme ľuďmi, ktorí v nás vidia víťazov a až potom uvidíme, čo sa začne diať v našich životoch.

Odborník,či vtipálek

18. apríl 2018 Cesta poznania - Všetko

Som zástancom toho, že vždy hľadám niečo spoločné na tom druhom, ľahšie sa mi komunikuje a trénujem si tým moje oslabené pozitívne myslenie.

Môžeme mať pravdu alebo priateľa, jedna z inšpiračných myšlienok, ktoré mi prirástli k srdcu. Poviem Vám, stáva sa, že mám s ňou čo robiť, hlavne, keď dlhé hodiny riešime nepodstatné záležitosti. Emočné výbuchy, hádky, sú korením vzťahov, jednoducho patria do našich životov. No predtým, ako vyštartujem, použijem vetičku: ” lížem smotanu po niekom inom, či po sebe?” Preto sa snažím pochopiť toho druhého, aj keď ma štve, snažím, naozaj sa snažím byť dobrým, zvedavým a niekedy aj vtipným chalaniskom. Keď nefunguje ani jedno, zjem všetko, čo sa zjesť dá, teda okrem rýb, nemáme sa radi.

Inšpirácia je pre mňa každodennou súčasťou všetkého čo robím. Som obklopený ľuďmi, ktorí mi nakopávajú zadok, ale aj takými, čo ukazujú akým nemám byť. Obe skupiny sú mimoriadne dôležité, teda ak chceme mať, teda žiť lepší život. Samozrejme, že je lepšie mať viac tých, čo nakopávajú zadok, ako tých druhých. Ľudia v našom okolí majú na nás obrovský vplyv. Takže v tomto smere som úplne sebecký, vyberavý, priečny, tvrdohlavý. Či je to správne alebo nie, si poviem, keď budem mať 157 rokov a príde k akejsi pomyselnej rekapitulácii životných rozhodnutí.

V živote mávame situácie, keď dostávame otázky tipu: “čo robíš?” Vtedy je slušnosťou odprezentovať/predstaviť sa rýchlosťou blesku. Inokedy si takéto situácie vytvoríme. Často potrebujeme 20 sekúnd odvahy. Presne toľko trvá, pokiaľ oslovíme parádnu babu, aby sme ju pozvali na drink, či toho fešáka, alebo povieme svoju výťahovú vetu a odprezentujeme sa, či to, čo robíme. Ak sme dobrí v čomkoľvek, veľmi rýchlo sa to rozšíri. K tomu ešte máme sociálne siete, ktoré všetko zrýchľujú. V online živote, ak niečo pokašleme, dostaneme “unfriend”, unfollow”, “hide”. No v tom reálnom to má úplne iné následky. Takže, ak spravíme niečo dobré, ale aj zlé, tak máme buď viac “priateľov” alebo ich úbytok.

Ak na sebe pracujeme a k tomu sa prezentujeme ako odborník, je viac ako možné, že nás bude posúvať k novým príležitostiam. No ak sme vo svojom okolí za vtipálka, budú nás mať ludia radi, ale s najväčšou pravdepodobnosťou dostaneme maximálne pozvánku na súťaž vtipných prednesov. Zabudnime na to, že sme sledovaní “velkým bratom”. Sú to naši známi, či neznámi, ktorí nás pozorujú, vnímajú, klikajú si na naše profily na sociálnych sieťach a z času na čas sa opýtajú spoločných známych: “čo je toto za kvietka?”

Možno na prvý pohľad sa bude zdať, že nič podstatné sa nedeje. Kľudne si myslime ako nepotrebujeme výťahovú vetu, ani 20 sekúnd odvahy a už vonkoncom si nemusíme dávať pozor ako sa prezentujeme. Veď mnoho ľudí si nerobí starosti s takýmito “maličkosťami” a majú sa v živote dobre. V mojich článkoch vyzývam, aby sme dali dobrý život nabok a šli za lepším. Mali by sme sa zmieriť s tým, že nie každú príležitosť premeníme na úspech, nie každý bude náš kamoš. Tam vonku je mnoho nebezpečenstiev a jedno z nich je, keď 62 ročný človek povie: “Teraz začínam žiť život, lebo už mám čas.” Predtým som musel robiť na účty.” Častokrát jedno áno, či 20 sekúnd odvahy nás prinesú presne na tie miesta, o ktorých sme snívali, v tých najlepších snoch.

Internety vs osobné stretnutia.

11. apríl 2018 Cesta poznania - Všetko

Som na internete už nejaký čas, posledné 3 roky som mimoriadne aktívny, píšem články, pridávam príspevky, sem tam natočím video, tí, čo ma sledujete pravidelne, to už viete. Zapáčila sa mi myšlienka kombinovať internet s vonkajším svetom. Prakticky za veľmi krátky čas viem osloviť nespočetné množstvo ľudí. Internet nám dáva ako jednotlivcovi neskutočnú silu vykričať do sveta svoje názory, postoje, prácu a je úplne jedno, či sú správne alebo nie. Čo je dôležité, že si týmto budujeme svoju vlastnú značku, po anglicky “brand”. Na základe toho sme oslovovaní pracovne, aj súkromne.

Mnoho mojich článkov venujem práve týmto témam. Vyzývam nás všetkých, aby sme viac tvorili, dokumentovali ako konzumovali. Lepšie povedané, hlavne tí z nás, ktorí tak ešte nerobia. Netvrdím, že je to jediný spôsob ako sa prezentovať, no schválne – ako často si kontrolujeme modré, ružové, červené siete? K tomu všetky tie benefity, ktoré nás učia stať sa dobrý v milión maličkostiach (vedieť správne odprezentovať seba, službu, produkt, naučiť sa predávať, komunikovať, trpezlivosti, pravidelnosti, kreativite). Internet nám umožňuje správať sa inak ako tam vonku, čo je super, pretože nie každý naberie odvahu ukázať pred kamošmi to, čo robí alebo v čom je dobrý. Môžeme sa zmeniť na akéhosi internetového supermana.

Vlastne ono ti to celé nie je tak o internete, ako o nás. Žijeme v dobe, keď dnes môže ktokoľvek z nás uspieť v tom, čo si zaumieni. Sme obklopení príležitosťami, ktoré vedia zmeniť život nám ale aj okolitému svetu, teda pokiaľ ich zaregistrujeme alebo ich vytvoríme. Netuším, čo funguje, jediný spôsob ako to zistiť, je vyhrnúť si rukávy. Mať svoj štýl, v niečom konkrétnom vynikať, odlíšiť sa (nie za každú cenu), nezbierať “páči sa mi to”, “srdiečka”, “sledovatelov”, ale dávať/vymieňať hodnotu, či poukázať na problém a vyriešiť ho. To už nie sú slová z budúcnosti, neignorujme ich.

Porovnávanie a dokonalosť zabíjajú nielen na internete, ale aj tam vonku. Ešte k tomu nás ešte aj brzdia. Strach z neúspechu, zosmiešnenia, tak isto aj z úspechu, môže byť obrovský pre kohokoľvek z nás. No ľútosť, že sme to mali aspoň skúsiť, bude o pár rokov ešte väčšia. Kombinácia internetu s vonkajším svetom bude neskutočne dôležitá, do popredia sa budú dostávať osobné odporúčania, nakoľko je pretlak informácií. No pred tým, ako sa k nám dostanú, ten na druhej strane si pozrie náš profil na modrých, ružových, zelených sieťach, aby zistil, či nám vôbec poskytne šancu stretnúť sa.

Neverím na tie hrozby, ktoré sa valia odvšadiaľ. Som presvedčený o tom, že sa máme šancu zachrániť, žiť životy podľa našich predstáv. No musíme pochopiť, že prebiehajú zmeny, ktoré nás výrazne ovplyvňujú. Video s mačiatkami má väčšiu sledovanosť ako dôležité informácie, ktoré pri správnom použití zmenia život. Zas tam vonku na prechode má väčšiu šancu prijemná mladá dáma ako starší neupravený pánko. Prechádzame vývojom, nie je to nič nové, čo by ľudstvo ešte nezažilo. Poďme príkladom, buďme dobrými ľuďmi, tam vonku, ale aj na internetoch a pritom nejedzme, keď telefonujeme, je to neúctivé. Verím v silu internetu, no tak isto verím v silu osobných stretnutí, preto je najlepšie ich kombinovať, zatiaľ, čo sme na stretnutí, internet za nás môže pracovať.

Telefóny, tablety, internety, siete

4. apríl 2018 Cesta poznania - vízie - Všetko

Prekliate telefóny, tablety, internety, siete, vlastne všetko, čo nám berie čas a je návykové. Často čítam/počujem od kamošov podobné myšlienky, ktorí sa rozčuľujú nad dnešnou dobou. Ak sa vrátime na chvíľu do histórie, naši prastarí rodičia podobne vnímali televíziu, keď začala prenikať do ich domácností. Nerozumeli tomu ako mladšie generácie mohli tráviť toľko času jej sledovaním. Dnes máme televízne prijímače v kuchyni, v spálni, v obývačke, v detských izbách, na chodbách, v čakárňach a nejako to neriešime. Aj keď naša obľúbená televízna hviezda si obuje sexi červené topánky, tak na druhý deň si ich utekáme kúpiť, ale to už je námet na ďalší článok.

“Prosím nesťažujme sa ako moderné technológie kradnú detstvo našim potomkom. To my sme tí, čo im ho kradneme, pretože mnohí z nás nevedia moderné technológie používať.” Toto je pre mňa, jedna z najgeniálnejších myšlienok ohľadom internetu, tabletov, počítačov, sietí či múdrych telefónov. Dnes vo vrecku nosíme celé nahrávacie štúdio. Vďaka aplikáciám vieme odkiaľkoľvek programovať, natáčať videá, písať články, fotiť profesionálne fotografie, vytvárať nové aplikácie, či mnoho iného. Táto myšlienka ma fascinovala od prvej chvíle, čo sa ku mne dostala. Pochopil som silu múdreho mobilného telefónu s internetovým pripojením, vyhrnul rukávy, dal som sa do práce.

Jedna z tých dôležitejších vecí dnes, je budovať vlastnú značku a vďaka múdrym telefónom, internetom, počítačom, sociálnym sieťam, vlastným internetovým doménam, to ide oveľa rýchlejšie, jednoduchšie, efektívnejšie. Tým nám viac času zostane na seba, rodinu, dovolenky, flákanie a k tomu máme väčší dosah. OK, možno to bude trvať nejaký ten piatok, zopár pokašlaných pokusov, ale nezabudnime, ten čas prejde tak či tak.

Všetky tieto nástroje sú neskutočná pomôcka, aby sme robili menej, no oveľa efektívnejšie. Či sme na pláži alebo doma. Veď dokedy chceme všetci tvrdo pracovať, naháňať sa, robiť to, čo nás nenapĺňa? Len prosím neignorujme technológie, ľudí, zlepšováky, no hlavne seba. Návodov na používanie týchto nástrojov je milión a mnohé sú bezplatné, len kto z nás si číta návody pred používaním? Vytvorme si vlastný názor na sociálne siete, internet, aplikácie, tablety. Som presvedčený, že nám tieto “pomôcky” zlepšia kvalitu života. Dnes možnosti ako vybudovať celosvetový biznis a popritom zarobiť peniaze, sú takmer neobmedzené. Častokrát stačí fotografia , či krátke video, aby sme spôsobili šialenstvo. Čo na to bude treba, je telefón, tablet, internet a sieť. Na ten zvyšok prídeme sami, keď začneme na tom makať.

Pred časom som vravel, ako ma začínajú oslovovať kamoši, ale aj úplne neznámi ľudia, aby som im asistoval pri ich projektoch, ktoré s mojimi často nemajú nič spoločné. Rozbiehame, reštartujeme, nastavujeme, nakopávame, rýpeme sa, pýtame sa milión hlúpych otázok, zisťujeme silné stránky, prínos a hlavne, či je to skutočné. Najviac upozorňujem ľudí na jednoduchosť, dokumentovanie, nebáť sa ukázať svoje prvé pokusy, byť trpezlivý, vytrvalý a hlavne nečakať. Nabádam ľudí, aby sme používali svet on-line, ale aj offline pravidelne. Veľkú časť práce je dnes možné urobiť vďaka telefónom, tabletom, z pohodlia iného ako v kancelárii, no nezabudnúť nikdy na pozdrav a podanie ruky tam vonku.

Mnoho našich známych, kamošov, chce od nás kúpiť službu, tovar, myšlienku, či potrebujú práve tie naše skúsenosti. Len častokrát ani len netušia, že my niečo také robíme, máme, vieme. Otvorme sa svetu, ukážme v čom sme dobrí, čo nás baví, ukážme, že sme ľudia. Píšme články, nahrávajme videá, prezentujme svoje produkty, existuje milión možností. Jedna z nich bude určite fungovať, hlavne tvorme a dokumentujme, čím prechádzame. Svet okolo nás chce vidieť ako robíme pokusy, skúšame, vystrkujeme rožky, rastieme. V našich vreckách nosíme nástroje, ktoré neustále používame. Veď jedna smiešna fotografia môže zmeniť všetko, nezabúdajme na to. Prosím nepreklínajme mobilné telefóny, tablety, internety a už vôbec nie sociálne siete. Netvrdím, že sú najlepším vynálezom sveta, ale predstavujú príležitosti pre každého z nás.