Pravdepodobne je dnes streda alebo úplne iný deň. To záleží od toho, kedy ste sa sem dostali. A možno tu vôbec nie ste a nikdy sa Vám sem nepodarí preklikať. Asi takto nejako by som začínal dnešný blog, ak by som ho písal okolo roku 2011. V tom období som život bral ako vážny problém, pre nejaký záhadný dôvod všade okolo mňa bolo všetko vtedy čierne.
V živote každého z nás nastáva, že prichádza obdobie, kedy niečo nie je v poriadku. Jednoducho cítime, ako keby cesta pod každou našou nohou išla iným smerom. Takéto obdobia zvyknú trvať niekoľko dní, týždňov, ale aj rokov. Je viac ako isté, že nejaká nepodstatná maličkosť, ktorá sa nám udiala takéto obdobie spúšťa, ale aj ukončuje.
Všetko naokolo je zlé, mne sa to nikdy nepodarí, deje sa mi to stále, kedy budem mať šťastie ja, všetci naokolo sú už šťastní, ja budem kedy? K tomu spoločnosť, ale aj sociálne siete v nás vyvolávajú obrovský tlak. My často takýmto tlakom aj uveríme. Akonáhle ide ktokoľvek proti prúdu, označujeme ho za čudáka, vyškrtávame si ho zo života. Aj preto radšej zostávame na istých, ale za to horších miestach. Nepreberieme na seba zodpovednosť či riziko, veď čo keď sa to pokašle, všetci sa mi budú smiať.
Na druhej strane naše vlastné obavy môžu byť neskutočný motivátor. Záleží od nás, či im uveríme cestou nahor na výslnie alebo cestou nadol niekam do otroctva. Schválne, pozrime sa na všetkých tých, ktorí dali nabok to, čo v skutočnosti chcú za niečo, čo v skutočnosti nenávidia. Minimálne päťkrát do týždňa k tomu aj nadčasy. Často vravia, že nemajú na výber. Najsmutnejšie na tom je, že sa nikdy nedozvieme, či majú alebo nemajú na výber, lebo sa o nič nepokúsia.
Ak chceme v práci či doma podávať výborný výkon, pôjde to veľmi ťažko, ak uveríme všetkým tým nepriamym alebo aj priamym tlakom. Mať skvelý pocit z dobrej hry je fajn, ale držať v rukách taký Stanley cup, to už je iná káva. Nazývajme sa realisti, pesimisti, snílkovia či ľudia s negatívnym myslením. Jedno je isté, ak vyhrať chceme, musíme výhru chcieť. Vyhrať, keď ide všetko ako po masle je ľahké, no vyhrať, keď všetko ide proti, prináša okrem výhry aj ďalšie benefity.
Neverím na pozitívne myslenie, vôbec už nie na návody, ako prekonať strach či mať šťastný život. Vznikol z toho obrovský kolotoč návodov, poučiek, biznis modelov. Často jediný, kto zarába na návodoch je autor programu alebo knihy. Samozrejme, česť výnimkám, ktorí nechávajú priestor, aby sme si našli svoj návod, iba nás jemne postrčia, či poriadne nakopajú.
Jednoducho, verme svojej intuícii, obklopme sa ľuďmi, ktorí v nás veria (stačí jeden či dvaja). Sem-tam si vyhrnieme rukávy, inokedy sa preflákajme, teda už keď sa máme flákať, robme to užitočne. A čo ten strach, negatívne myslenie alebo tlak? Vykašlime sa naň, jednoducho, ak to treba spraviť, spravme to, ak nie, pošlime to všetko čo najďalej. Hlavne nezabudnime nájsť presne to, čo bude fungovať len pre nás. Mne fungujú koláčiky a to vám poviem, to sú parádne pracovné schôdzky.