Michal Boťanský

Dve možnosti

6. september 2017 Cesta poznania - Denník z biznisu - Príbehy - Všetko

Zatiaľ som bol v telke dvakrát, raz som si to odmakal a druhýkrát, lebo si niekto všimol fotku u mňa v kancli z prvého natáčania. Zatiaľ som natočil deväť videí, začalo sa hovoriť o projektoch, na ktorých robím: Vráble, Zlaté Moravce, Štiavnica, čo je vlastne super, lebo to chcem. Začína to prinášať ľudí, developerov, lastovičky a samozrejme kamošov, čo mudrujú, že robím marketing, PR, predaj, hlúposti a pod. Nie som kameraman, režisér, strihač, moderátor. Robím videá preto, lebo dokumentujem to, čím prechádzam, tvorím si online portfólio a makám na sebe takmer “v priamom prenose”. Čo je najdôležitejšie – budujem svoju vlastnú značku.

Kamera v mobile, aplikácia na strihanie videa, internetové pripojenie a môžeme zmeniť svet. No ten veľký červený gombík sa nezapne sám. Kecov už bolo dosť.

Napísal som 55 článkov o láske, biznise, vzťahoch, online pomôckach, aj o tom, ako môžeme zmeniť svet. Zo začiatku som nevedel, o čom mám písať, nemal som systém, pravidelnosť, robil som chyby. Dnes viem, aké je napísať prvý článok, druhý, tretí a potom dlho nič. Niektoré články majú väčší úspech, iné menší. Neznášal som písať slohy v škole a už vôbec by som nepovedal, že ja raz začnem písať. Áno, písanie berie čas, ale prináša to omnoho viac ako berie, ale to zistíme vtedy, keď začneme.

Fotoalbumy na sociálnych sieťach sú výborné pomôcky ako uchovávanie spomienok na zážitky, ktoré sme zažili so svojimi kolegami, kamarátmi, ale aj rodinou. Tak úplne spontánne vznikol projekt Naše zážitky. Je to miesto, kde zaznamenávame zážitky, ktoré zažívame v podobe fotografií. Zmysel projektu je jednoduchý, mať všetky fotografie na jednom mieste, nezaťažovať sociálne siete, ktoré možno aj tak raz zaniknú. Samozrejme skamarátiť sa s internetovými vyhľadávačmi.

Všetko, čo robím, je pre mňa biznis. Prečítal som mnoho múdrych kníh. No vždy po zavretí knihy sa nestalo v mojom živote nič, teda okrem dobrého pocitu z prečítanej knihy. Začal som tvoriť, dokumentovať, skúšať.

To, čo tvorím, nie sú to reality, financie. To sú nástroje. To, čo robím, tvorím, je pre mňa niečo viac. 7/24/365 žiadne dovolenky, prázdniny, choroby, výhovorky. Budujem svoju značku, pretože je to jedna z cenností, ktorú máme vo svojich životoch. Využívam na to online svet, reálny svet, všetky tie pomôcky, algoritmy, ktoré sú nám častokrát bezplatne ponúkané. Chce to kopu práce, trpezlivosti, času, odhodlania.

Veď vždy máme dve možnosti, buď to vytvoríme alebo nevytvoríme, lebo ten čas prejde tak či onak.

O vzťahoch.

30. august 2017 Cesta poznania - Denník z biznisu - Všetko

Mám to šťastie, že sa obklopujem ľuďmi, ktorí majú skvelé vzťahy v partnerskom živote ale aj v biznise. Vidím, ako sa správajú jeden k druhému, stoja za sebou, podporujú sa.

Nie som odborník na vzťahy a už vôbec neplánujem byť ním. Všímam si ako sa mnoho z nás správa jeden k druhému. Hovoríme si zvieracími menami, nadávkami a potom chceme, aby sme sa večer v posteli na seba usmievali. Toto je cesta, ktorú za päť alebo sedem rokov ukončíme tým, že si nájdeme iných partnerov. Útek nie je vždy riešenie.

Mať stav vydatá, či používať status ,,exkluzívna spolupráca”, môže znieť viac ako dobre pred kamošmi aj cudzími ľuďmi. Ak ale nepôjdeme rovnakou cestou, ako môžeme uspieť v dôležitých životných oblastiach? Neberme to tak, že ty musíš robiť to, čo ja. Ide o životnú filozofiu. “Zlatko, stojím za tebou, budem umývať riady celý rok.” Alebo: “Ten obchod bude mimoriadne náročný, no spravím všetko preto, aby sme uspeli.”

Niekto múdry raz povedal: “Skúsme isť po jednej koľajnici, ako ďaleko zájdeme? Skúsme sa chytiť za ruky na druhej koľajnici so svojím partnerom, ako ďaleko zájdeme? Otázky, ktoré zmenia všetko. Hovorí sa, že život je príliš krátky. Neverme týmto kecom, lebo skoro zomrieme. Čomu verme je, že pokiaľ chceme zájsť ďaleko, podporme sa. Keď si budeme hovoriť, že s tebou do toho nejdem, lebo ty nemáš dom, ty nemáš dlhé nechty, možno sa na chvíľu vzdialime, možno aj vyhráme. Pravdepodobne spolu s tým druhým by to mohlo byť naozaj o kus ďalej.

Mať po svojom boku partnera, je jeden z najkrajších darov života. Mnoho mojich klientov mi povedalo tajný recept ich dlhodobých vzťahov, tak isto moji biznis partneri mi prezradili ich tajomstvá úspešného fungovania v biznise. Podpora, vďačnosť, váženie si jeden druhého, obeta pre druhého, či len jednoduché chytenie za ruku. “Starký, zajtra to skús znova.”

A aký je tajný recept na dlhodobý vzťah, či úspešný biznis? Láska. Láska k ľuďom, láska k biznisu, láska k tomu, čo robíme, láska k tomu, kam ideme. Ak niečo milujeme, choďme za tým, lebo keď budeme mat štyridsať, päťdesiatsedem, šesťdesiattri, budeme si už iba zbytočne hovoriť: “Mohol som to aspoň skúsiť.”

Podporme sa vo vzťahoch, v biznise, na preplnenej križovatke ale aj na sociálnych sieťach. Možno to nebude také rýchle, ale zájdeme o mnoho ďalej.

Algoritmus života

23. august 2017 Cesta poznania - vízie - Všetko

Často hovorím/píšem o potrebe používania sociálnych sietí, vlastného blogu. Som presvedčený o tom, že online svet je plný nástrojov na zlepšenie našich životov.

Fungovanie online sveta je mimoriadne komplikované. Vyhľadávače, siete, stránky používajú rôzne programy, ktoré na základe toho, čo sa nám páči vyhodnocujú, aký ďalší obsah nám ponúknu. Tieto informácie sa ukladajú, no a čím sme aktívnejší v ich využívaní, tým presnejšie vyhodnotia, čo sa nám páči. Pri ďalších našich návštevách nám takéto informácie zobrazujú.

To, čo sa deje v online svete, nie je nič nové, dali sme to tam z reálneho sveta. Tam vonku sa stretávame väčšinou s kamošmi, s ktorými máme podobné záujmy. Teda čím viac máme toho spoločného, tým viac sa stretávame. Áno, sú medzi nami aj takí, ktorí sa zo zvedavosti stretnú aj ľuďmi, s ktorými nemajú nič spoločného.

Život tam vonku, mimo online sveta, ponúka taktiež rôzne výhody. Teda pokiaľ ich vieme používať a nie len konzumovať. To otrepané: chceš fanúšikov, najskôr buď fanúšik, či úprimný záujem o druhých otvára aj tie najhrubšie pancierové dvere, naozaj funguje.

“Ahoj som Michal, vôbec netuším kto si, dostal som na Teba číslo, povedz mi niečo o sebe” znie častokrát úvod mojich rozhovorov. Nepozerám niekoľko rokov televíziu, bulvár, žiadne “informačné” médiá. Ak chcem niekoho spoznať, tak sa jednoducho opýtam. Veď čo najhoršie sa mi môže stať?

Doba je rýchla, máme mnoho povinností, nespočetné množstvo nástrah neustále odvracia našu pozornosť. Verím, že máme dve možnosti, jedna z nich je nechať sa pohltiť nástrahami, ktoré sa na prvý pohľad netvária ako nástrahy. Druhá možnosť je používať život okolo nás ako vrece plné pomôcok.

Preto nás všetkých navádzam na aktívne používanie života. Zabudnime na “programy”, “algoritmy”, “toto sa mi páči a iba to chcem sledovať”. Spoznávajme, vyhľadávajme nových ľudí, nové príležitosti, využívajme nástroje ktoré sú “online”, ale aj “v reálnom svete”, vyhoďme z hláv odmietanie, negativizmus a skúsme sa lepšie opýtať ako len “prečo?”

Marketing

16. august 2017 Cesta poznania - Denník z biznisu - Príbehy - Všetko

O marketingu sa toho píše veľa, študuje sa na vysokých školách, je dôležitou súčasťou každého z nás, aj keď si to neuvedomujeme. Som zástancom definície, že marketing začína tým, čo robíme, pokračuje tým, ako to robíme, končí na parkovisku pred veľkým obchodným domom, keď ideme na nákup s rodinou a myslíme si, že nás nikto nevidí, nepočuje.

Odosobnime sa na chvíľu od všetkého, skúsme sa pozrieť na seba. Všetko začína a končí nami. Môžeme mať špičkový produkt, službu, mať úžasný systém, zázemie, no keď sa správame ako idiot, je dosť možné, že ľudia si na miesto nás nájdu niekoho iného. Funguje to aj opačne. Preto sa mnoho z nás schováva za marketing.

Možnosti, ako dnes robiť marketing, sú takmer neobmedzené. Sociálne siete, blogy, videá, články, písanie kníh, spoločenské udalosti. Robiť jedno alebo druhé nestačí. Čím lepšie sa zvýrazníme, odlíšime, tým sú naše šance dosiahnuť náš vysnívaný život väčšie.

Dobrá správa je, že vieme začať trebárs aj hneď, veľké firmy, či 55 ročný človek. Na veku, pozícii, postavení už viac nezáleží. Dnes vyhráva rýchlosť, to znamená, za aký rýchly čas dokážeme vyriešiť niekoho problém. Dnes vyhráva hodnota, to znamená, ako sa zlepší môj život, keď budem používať tvoju službu, či produkt.

Zabudnime na manipulačné techniky, programovanie hláv, my ľudia chceme zážitky, emócie, chceme mať vyriešené naše problémy presne tou službou, ktorú poskytuje Jožko z červenej kancelárie, Majka zo zeleného obchodíku. Samozrejme, čím ďalej, tým viac chceme vidieť ako sa to vyrába, aké sú postupy, chceme vedieť dôvod majiteľa firmy, čo nám prinesie používanie jeho služieb, produktov.

Môžeme budovať svoj produkt, službu, seba alebo všetko naraz. Ešte stále mnoho z nás váha, či s tým ísť už von, alebo ešte počkať. Často sa stáva, že sme si ešte nie istí v tom, že to naozaj chceme robiť. Dobrá správa je, že dnes nemusíme prezentovať produkt, službu, ale čo môžeme, je, ísť von a dokumentovať, čím dennodenne prechádzame.

No najväčší problém nás ľudí je lenivosť, rozprávanie len tak do vetra. Aj vďaka tomu si budujeme okolo seba marketing, marketing kecálkov a lenivcov. Čim ďalej, tým viac odkladáme, ignorujeme to, čo sa deje tam vonku. Riešenie je jednoduché, naozaj. Fotka s pár slovami, čo sme dnes robili, krátke video zo zákulisia, článok o našich názoroch, postojoch, vie zmeniť všetko.

Preto chceme mať okolo seba ľudí, ktorí nás podporia, ukážu smer, idú príkladom. Máme niekoľko možností ako začať. Môžeme osloviť kamošov, profesionálne agentúry, naštudovať si kurzy, ísť von vyskúšať všetko, alebo kombináciou viacerých. Každá z nich má výhody, no tie zistíme iba vtedy, keď začneme.

Pravidlo, podľa mňa nielen v marketingu, znie jasne: ak mi ty nedáš riešenie môjho problému, nájdem si ho u niekoho iného. Preto už viac neváhajme a ukazujme, v čom sú naše silné stránky, v čom sme odborníci. Zabudnime na kritiku, “kamarátsku” spätnú väzbu. Vstaňme z gauča, vyhrňme si rukávy, dajme sa do práce.

Tak teda, ak sa bavíme o tých, ktorí nám idú príkladom tam vonku, tak určite treba spomenúť rodinné vinárstvo v Tajnej. Ak k nim prídete, dostanete viac ako len pohár červeného.

Dovolenka

9. august 2017 Denník z biznisu - Všetko

Každé ročné obdobie prináša zo sebou priestor na oddych, predĺžený víkend, či dovolenku. Relax patrí do života, je nevyhnutný pre naše telo, myseľ a aj ľudí okolo nás, aby si od nás oddýchli.

Tešíme sa z toho, že sme na preplnenej pláži, pridávame fotky na sociálne siete, počítame, koľkým našim známym sa páčia. Keď sa vrátime z dovolenky, tak ešte niekoľko dní sa tešíme, ale potom prichádza krutá realita.

Kupujeme si knihy, koučov, kurzy, chceme niečo urobiť so svojimi životmi. Po krátkom čase s tým prestaneme, lebo nič z toho, čo sme sa dozvedeli na miliónovom seminári, či v knihe, ktorá zmení všetko, nám tam vonku nefunguje. Odchádzame znova na pár dní preč.

Odísť na pár dní nie je zlé, no odísť od svojho sna môže mať katastrofické následky. Ak je čokoľvek skutočné, neodložíme to na poličku na dva týždne. Je úplne jedno, či v Chorvátsku na preplnenej diaľnici čakáme, kým sa rozhýbe premávka, či sme v Tatrách na štíte, alebo máme rande s tou sexi susedou.

Náš sen, vízia, biznis na nás čaká tam vonku. Príležitostí je mnoho, chodia za sebou. Ak zoberieme tu prvú, budeme tam rýchlejšie, možno o rok, dva, pokojne aj o desať. Preto nech sme kdekoľvek, buďme pripravení zažiariť a využiť príležitosť trebárs aj k splneniu toho bláznivého sna, ktorý nám omotal hlavu ako dvanásťročným. No a ten už bol na dovolenke dosť dlho.

Skutočný príbeh “Lavička”

7. august 2017 Nezaradené

Sedeli na lavičke a pozorovali hviezdy nad mestom. To miesto je úžasné, skvelý výhľad, taktiež aj trochu súkromia. Ona bola úžasná, usmievala sa, mala milión otázok. On hm, bol chlap. Po hodine užívania výhľadov, kecania, spoločných úsmevov, prišiel na miesto ďalší pár. On sa ich spýtal, či chcú mať lavičku pre seba. Odpovedali: “Ak by to bolo možné tak ano.” Uvolnili im miesto, nastalo ticho. Šli nočným mestom. On sa usmieval, ona naberala odvahu opýtať sa. Na dolnej ružovej už nevydržala: “prečo sme im uvolnili miesto?” Z neho vyžaroval pokoj, tak aj odpovedal: “ak sa máme v živote dobre a môžeme pomôcť iným, tak je to naša povinosť, pomôcť.” V ten večer ho chytila za ruku a nechali sa unášať tým najromantickejšim mestom.

Strach a motivácia

2. august 2017 Cesta poznania - Denník z biznisu - Príbehy - Všetko

Od života dostávame mnoho rán, niektoré bolia viac, iné ešte viac. Často sa zamilujeme do nesprávnych ľudí, dáme sa dokopy s biznisom, ktorý viac odnesie ako prinesie. V práci sa snažíme, nikto si nás neváži, hm a ešte k tomu doma všetko upraceme a náš partner si to vôbec nevšimne.

Áno, životných okolností, tlakov, ktoré dennodenne zažívame, je mnoho. Milión techník na nás vykrikuje z internetu, presne pozná riešenie našich problémov, k tomu, ak sa zaregistrujeme teraz, získavame špeciálnu cenu, k tomu stostranový e-book s radami zadarmo. Žiadnu z týchto technik netreba spochybňovať, mnoho z nich je funkčných a nápomocných. Tak isto v smetiaku nájdeme dobré jedlo, len komu sa chce prehrabávať všetky tie smetiaky.

Vždy máme dve možnosti, prvá – sadneme si do kúta s plačom, začneme obviňovať celý svet, ľudí, partnera, spoločnosť, či toho suseda, ktorý mal zas šťastie. Druhá možnosť je, že stým niečo spravíme. Obe majú svoje výhody, no pri tej prvej sa naozaj nič nezmení.

Hovorí sa o tom, že existuje 12, 19,100, či 257 vrodených strachov, samozrejme, na prekonanie každého existuje príručka. Čo je viac ako isté, že zabíja, ničí, teda, ak sa mu nechá voľná ruka. Na druhej strane vie byť mimoriadne nápomocný. Trebárs, ak sa rútime rýchlo po rovinke autom a na jej konci je zákruta, tak, ak máme strach, pribrzdíme.

Jihm Rohn povedal: “Ak máme kamoša idiota, namotivujeme ho, tak máme namotivovaného idiota.” Častokrát je to viac ako pravda, keď sa pozrieme na našich kamošov, ktorí začínajú s novým biznisom. Ruku na srdce tí z nás, ktorí si tým neprešli. Motivácia je skvelá, teda ak s ňou vieme pracovať.

Kombinácia strachu a motivácie vie v našich životoch spôsobiť doslova zázraky, teda ak nebudeme sedieť s nimi kúte, tam to ide ťažko. Hovorí sa, že život je o prekonávaní prekážok a seba. Bojme sa koľko chceme, k tomu v sebe nájdime motiváciu, aby sme stlačili ten veľký červený gombík na kamere, zdvihli telefón, šli na stretnutie, predstavili svoj projekt kamošom, či povedali tej krásnej babe, že sme do nej.

Všetko, čo tu je napísané, poznáme. No presne vtedy, keď to máme spraviť, akosi zabudneme na malý okamih na toto všetko. Radšej si zbehneme do obchodu kúpiť knihu ako to prekonať. V múdrych knihách sa píše: prvých dvadsať sekúnd je najťažších. Takže radšej vyzerať dvadsať sekúnd ako blázon, ako celý život si nadávať, že som to mal spraviť.

Mať strach je skvelé, mať motiváciu je bláznivé. No jedno bez druhého funguje ťažko. Do kúta plakať môžeme ísť kedykoľvek. No predtým skúsme dvadsať sekúnd vyzerať ako blázon, aspoň raz do mesiaca. Čo sa zmení? Všetko. Spoznáme nových ľudí, miesta, spoznáme čoho sme schopní, prekonáme sa. Je super pozrieť sa za seba a povedať ,,A tak som sa báál.”

Vlastná značka

26. júl 2017 vízie - Všetko

O potrebe vybudovať vlastnú značku dnes rozprávajú naozaj všetci, je toho plný internet, mnoho kníh, kurzov, koučov, mentorov.

Stretávanie s ľuďmi nebolo nikdy jednoduchšie ako dnes. Zmeniť svet nebolo nikdy jednoduchšie tak, ako dnes. Vytvoriť prelomový produkt, službu, nebolo nikdy tak jednoduché ako dnes. Mantry, predpovede, rôzne ďalšie kecy o tom, aký je život krátky, rýchly, nespravodlivý, sú pravdivé, teda pre tých z nás, ktorí im veria.

Budovanie svojej značky je omnoho jednoduchšie ako v minulosti. Vo svojich vreckách nosíme celé nahrávacie štúdio, pripojenie na internet, k tomu je okolo nás kopa inšpirácie. Máme dva svety, online svet, ale aj reálny svet. Môžeme budovať značku v jednom, druhom, ale aj v oboch zároveň.

Mnoho firiem, jednotlivcov sa dnes správa ako mamuty pred vyhynutím. Ignorujú možnosti, ktoré máme. Používajú zastaralé nástroje, sú pekne zamaskovaní v nových naleštených autách, v sexi oblečení a ich príjmy sú z činností, ktoré spravili v minulosti, pred 5 či 10 rokmi.

Inovácie, sledovanie trhu, tvorenie a dokumentovanie. Ľudí už nezaujíma, že máme toho veľa, nestíhame. Chcú mať pri sebe ľudí, ktorí im dajú konkrétne riešenia, ukážu im možnosti, namiesto slov im ukážu snahu s výsledkami.

Značka – to je viac ako meno firmy, produktu, služby. To je to, čo robíme, ako sa správame, čo robíme navyše, kde sa pohybujeme a v neposlednom rade to, čo tvoríme pre druhých. Dôležité pravidlo, ktoré platí, je, ak budujeme svoju značku – to, čo robíme online, robíme aj offline. Platí to aj opačne.

O tom ako je dnes ťažké mať čas, dodržať svoje slovo, vieme všetci. Tak isto vieme, že s klientom budeme sedieť my, nie firma za ktorú sa schovávame. Nového spolupracovníka donesieme do firmy my, nie spoločnosť, pre ktorú pracujeme.

Lebo ak by to tak bolo, tak tie naše spoločnosti nás nepotrebujú ani na prácu s klientom a už vôbec nie na nábor nových spolupracovníkov. Teda pokiaľ nepracujeme pre obrovské svetové spoločnosti, ku ktorým sa hlásia desiatky, ale aj stovky ľudí.

Sociálne siete, webové stránky, bloggovanie, nahrávanie videí, školenia, koláčikové párty, spoločenské akcie, naša práca, to všetko je súčasť budovania značky. Ak ignorujeme jedno alebo druhé, čaká nás zánik, možno pomalý, ale čaká.

Naši klienti, spolupracovníci, kamoši, chcú vidieť zákulisie – ako sa to tvorí, robí. Chcú vidieť, čím prechádzame, ako sa usmievame, mračíme, reagujeme v napätých situáciách, zvládame stres, tešíme sa z úspechov. Čo chcú najviac, je, čo im my prinesieme do života a ako im ho zlepšíme.

Príbeh, dokumentovanie a tvorenie by malo byť pre nás prirodzenou súčasťou našich životov. Je úplne jedno, či sme študenti, či máme zamestnanie, alebo máme veľkú zabehnutú firmu. Začnime teraz. Áno kritika bolí, používanie nových postupov, vecí bolí. K tomu my ľudia máme tendenciu “pomáhať” iným hneď ako sa “rozleje mlieko”.

Ty robíš skvelé koláčiky, ja viem robiť super foto, spojme sa. Spolupráca, podpora, to je budovanie značky. Hashtagmi si značku nevytvoríme. Nahoďme si hrubú kožu, neberme si k srdcu každého, vyhrňme si rukávy a poďme na to. Hry na schovávačku už dnes neplatia. Hneď ako budeme dobrí, ľudia nás začnú oslovovať sami.

Ty si značka, môžeš byť najlepšia značka na trhu. Teda ak si uvedomíš, že si značka 24/7/365, hej, aj v Chorvátsku na pláži.

Príliž veľké riziko

17. júl 2017 Cesta poznania - Všetko

Michaaal, chýba Ti v článku dĺžeň, dva ypsilóny si netrafil, tie čiarky píšeš ako koktavý. Vo videu rozprávaš nespisovne a slabo Ťa počuť. To, čo robíš, k ničomu nevedie, veď pozri sa na čísla, výsledky. Stojíš na jednom mieste, alebo sa pohybuješ v kruhu.

Takto začínajú často rozhovory s mojimi kamošmi (našťastie nie so všetkými). Som na nich naštvaný, volajú ma na stretnutia, lebo mi chcú pomôcť, čistia mi žalúdok, poučujú ma, dirigujú, mudrujú a tvária sa, že sú najmúdrejší na svete. Mám ich rád, sú to skvelí ľudia, teóriu ovládajú skvelo, niektorí z nich majú aj lepšie auto, či dom. No často tam vonku žijú z minulosti.

Hovorím im – poďme spolu tvoriť, makať, spojme sa, chyťme príležitosť za jeden koniec, dopĺňajme sa. A tak počúvam, že toto nie je pre nich, toto robí už každý, že na takéto nemajú čas, nechcú vyzerať ako blázni, lebo čo im prinesie fotografia kvetinky, cesty, či kombajnu, koľko na tom zarobia, kedy, chcú žiť teraz a ísť na dovolenku.

Pre mňa je toto dlhodobá hra. Možno zatiaľ výsledky nie sú jednoznačné. Áno som unavený, áno som hladný, áno ľudia sa na mne smejú. Niekedy nie sú žiadne lajky, či zdieľania, telefonáty, či pozvania na večeru. Hýbem sa, pokračujem v práci, v tvorení, v skúšaní. Stretávam sa s ľuďmi, ktorí ma podporujú a aktívne hľadám ďalších ľudí, ktorí ma podporia.

Je úplne jedno, či si šéf, upratovačka, sused, starosta. Dnes máme silu podporiť jeden druhého jednoduchým spôsobom, či už na sociálnych sieťach, priateľským rozhovorom, textovou správou alebo telefonátom. Ak nebudeme podporovať svojich ľudí, teda ľudí okolo nás, nájdu si niekoho iného, kto ich bude podporovať a toto je príliš veľké riziko, ktoré dnes je, nech ide o kamoša, kolegu, podriadeného, frajera, alebo manželku.

Všímate si ako všetci hlásajú o tom, že si musíme šetriť na dôchodok/TU/ taktiež o tom, že nemá kto pracovať? My ľudia sme usilovní, chceme pracovať, jasné, vždy sa nájdu výnimky. Chceme pracovať pre ľudí, ktorí si nás vážia, podporujú. Chceme spolupracovať s tými, ktorí si naše vedomosti, snahu, úsilie vážia.

Nemáš výsledky, nekamarátim sa s tebou, toto patrí do deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Všetci máme obdobia, keď ide všetko po masle, ale aj obdobie, keď nejde nič tým správnym smerom.

My ľudia chceme pracovať pre tých, s tými, ktorí nás podporia, aj keď má naša loď roztrhanú hlavnú plachtu. Lebo potom si môžeme povedať, že sme to dali spolu. Nemusíme isť veľmi hlboko do psychológie, ezoteriky, či pozitívneho myslenia, aby sme pochopili, že ak podporíme, dostaneme podpory niekoľkonásobne viac.

Každý z nás je dobrý v niečom. Spojme sa, doplňme sa a rýchlejšie sa spolu dostaneme k našim vysnívaným životom.

Dokumentovanie

12. júl 2017 vízie - Všetko

Toto ti zas tak ťažké nie je. Dnes už aj šesťdesiatroční ľudia majú smartfón. Párkrát síce netrafia v menu správnu položku, no vôbec im to nevadí. Čo vadí, je, že aj ty máš smartfón a okrem skrolovania, surfovania a písania sexi babám alebo chalanom to na nič iné nepoužívaš.

Mnoho z nás chce niečo konkrétne vo svojim živote dokázať, o tom niet pochýb. Niektorí z nás už vystrkujú svoje rožky a idú si za tým svojím, čo je viac ako skvelé.

Teraz nachvíľku zabudnime na marketing a reklamu, taktiež na pravidlá, že červenú sociálnu sieť používajme sedemkrát denne, svetlomodrú päťkrát, modrú ráno, naobed a večer, hnedú dvakrát denne. Tak isto zabudnime, že máme veľa práce a žiaden čas.

Dnes sa už nenosí plný diár a telefón na uchu ešte aj na wc. To patrilo do deväťdesiatych rokov. Dnes máme úplne iné hodnoty, o tom viac inokedy.

Dnes je čoraz populárnejšie vedenie vlastným príkladom a tvz. medové imporiá. Aj o tom viac inokedy. Tak isto je dnes možné z večera do rána stať sa slávnym, úspešným. Znie to bláznivo. Len tu vždy platí – nevie sa či je to pracovný večer č. 1 alebo večer č 9576.

Smartfón a pripojenie na internet je preto obrovská pomôcka na našich cestách. Ľudia majú už plné zuby veľkých hodiniek, sexi oblečenia s nadupaných áut. Chcú vidieť, čím prechádzame. Chcú byť toho súčasťou. Áno aj tí, čo nadávajú na niečo, chcú byť našou súčasťou.

Dokumentovanie nie je sexi. Dokumetovanie nie je príjemné. Dokumentovanie je nudné. Privedie nás k novým možnostiam, pohľadom, ľuďom. Teda, ak s tým začneme.

Bude to ťažké, premýšľať, čo tam dať. Bude to ťažké, čítať nepríjemné komenty. Bude ťažké zháňať ľudí, ktorí nás podpo-ria. Či to bude stáť za to? Máme dve možnosti. Zatvoríme tento článok a nič sa nestane alebo zatvoríme tento článok a začneme s dokumentovaním našich ciest.

Mnoho podnikateľov, ktorí majú svoje biznisy, žijú z minulosti a majú problém s náborom nových kolegov,zamestnacov, klientov, zákazok. Osobné referencie /odporúčania/ fungujú a fungovať budú. No predtým, ako sa stretneme, tak si jeden druhého pozrieme na sociálnych sieťach, blogoch či video stránkach.

Preto ukazujme, čím prechádzame. Začnime trebárs fotografiou kvetu a napíšme k tomu tri vety, čo je nové v našom biznise, alebo čo sme dnes zažili. Natočme video a ukážme, na čom pracujeme. Napíšme článok o tom, s čím sa stretávame. Smartfón, internetové pripojenie, trpezlivosť a pravidelnosť.

Ako na to? Skúšajme. Začnime dokumentovať dnes.