Práce

„Michal, nebuď dlho v práci, choď domov.” Mnoho mojich kamošov sa ma pokúša dostať z kanclu čo najskôr preč. Rôznymi pozvaniami na večeru, kávu či spoločenskú udalosť. Je viac ako isté, že ak mám prácu, všetko ide bokom.

Pôsobím v niekoľkých oblastiach, takmer všetky nazývam sideproject, niečo ako vedľajšie projekty. Každý z nich má svoje miesto. Ide o písanie článkov, tvorenie videí, dokumentovanie na sieťach, dávanie dokopy ľudí, kde si všímam, že by mohla vzniknúť spolupráca, pobehujem okolo futbalu. Ani z jednej nemám zatiaľ žiadne priame výhody či prostriedky. Robím to preto, že tam vidím niečo, čo by mohlo vzniknúť. Nič viac za tým nie je.

Všetko, čo robím, mám prepojené v systéme, ktorý tvorím. Ak niečo nezapadá do mojich skladačiek, tomu sa nevenujem. Jednoducho, energiu preklopím na iné miesta. Jasné, že najskôr ma ide roztrhnúť a až potom si uvedomím, že vlastne to, čo sa deje, sa deje dobre.

Čas si nájdem vždy, len nie na všetko. Mám nastavený akýsi prirodzený filter. Samozrejme, niekedy sa mi podarí uletieť a potom ma pracovné úlohy zahltia. Vtedy zostávam naozaj dlho v práci. Moja práca nie som ja, ale žijem tým, čo robím.

Už sa mi stalo, že mi niekto zobral prácu a niekoľko rokov som sa nevedel uchytiť. Bolo to náročné obdobie, kedy som sa hľadal a snažil niečo vytvoriť. Vlastne  som rád, že som to nevzdal, aj keď tu prišiel moment, keď sa nedalo ísť ďalej. Netuším, či teraz stojím na mieste, cúvam alebo napredujem. Na jednej strane dostávam náročnejšie úlohy ako pred tým. Sám ich ale vyhľadávam či vytváram. Hodnotiť bude história.

Pohybujem sa medzi dvoma svetmi, v jednom ide o prácu a v druhom viac o niečo iné (zatiaľ ani moc neviem o čo). Majú toho spoločného viac, ako sa na prvý pohľad zdá: disciplína, odhodlanie, pravidelnosť, usilovná práca, sem-ta sa ukázať, pozdraviť či investovať niečo zo seba. Oba sú dôležité pre mňa v tejto chvíli a oba sú prepojené. Viem, že ak chcem niečo dokázať, tak je potrebné hýbať sa, skúšať a sem-tam povedať, áno, zostanem dlhšie.

Ako tak sem-tam pozorujem okolie, mnoho z nás radšej staví na nepoznanú kartu, ktorá pôsobí  z vonku istejšie, len aby čím skôr sme dosiahli to, čo chceme. Dlhodobé rozhodnutia, trpezlivosť pri budovaní je ako keby zakázané ovocie. Samozrejme, česť všetkým výnimkám. Áno, často všetky tie ponuky z vonku pôsobia lákavo, lenže nie všetko, čo vyzerá navonok dobre, je také isté aj z vnútra.

Nasledujúcimi slovami chcem poznamenať jednu z mojich kapitol, v ktorej som sa ocitol. V celku jej nerozumiem, viem, že sú veci, ktoré je potrebné robiť, učiť, skúšať, tvoriť. Ako tak píšem tieto slová, uvedomujem si, že všetko okolo mňa pôsobí ako chaos. Nie každá moja činnosť je vydarená, či myšlienka je pochopená. Aj preto píšem články, aby som nachvíľu popremýšľal nad tým, čo je, čo chcem a kam idem. Mne sa páči myšlienka, že je dobré si raz začas upravovať svoj kurz. Písanie by mohlo byť jedným z nástrojov na triedenie myšlienok.

Stať sa odborníkom v jednej oblasti nám pomôže viac, ako si myslíme. Tak isto, ak máme koníčky či čas žiť život a sem-tam odvahu povedať nie tomu, čo vôbec s nami nesúvisí. Nie vždy všetko, čo robíme nám musí dávať zmysel hneď. Jedno z tých tajomstiev života, ktorému verím je, že mnoho aktivít môžeme spojiť len spätne. Preto, či je niečo správne alebo nie, je veľmi ľahké hodnotiť pokiaľ nepoznáme aj čo je za tým.