Istý mladý muž chodí každú sobotu na vysokú skalu za mestom. Žiada tam sily svetov, aby mu splnili želanie. Prechádzajú týždne, mesiace. Z mladého muža sa stáva života skúsený chlap. Jeho prosby doteraz neboli vypočuté. Až v jednu sobotu sily svetov už nevydržali a postavili sa pred neho: „prosím ťa, stav na ten jackpot, inak ho nevyhráš”.

Ja beriem život tak, že tam vonku sú možnosti. Niektoré sú tu okolo a je dobre s nimi dačo urobiť. Príležitosti je však mnoho. Nie každú vidím. Pre mňa staviť na jackpot, je ísť von, ukázať svetu moje pohľady, myšlienky. Aj s tým riskom, že budem nepochopený, či ma niekto vysmeje.

Jednu z  príležitostí, ktorú vidím okolo seba je život. Potom ďalšiu vnímam pohyb. Povedali mi športuj, ukazuj to svetu. Nie len pre svoje výkony, ale pre to čo vidíš. Možno niekoho inšpiruješ a niekto sa k tebe pridá.

Blogovanie je spôsob, ktorým komunikujem so svetom. Písané slovo, fotografia a v neposlednom rade videá. Celé to postupne do seba zapadá. Všímam si čo za zmienku stojí, čo nechať tak. Vnímam, že môžem tvoriť, dokumentovať to, čo sa deje okolo mňa.

Približne po roku blogovania o cyklistike a horách som pochopil, že to má zmysel. Prišli prvé náhodné stretnutia v horách, ktoré zvyčajne začali: „ty si ten chalan z internetu..”

Azda najdôležitejšie čo vďaka tomu vzniká, je spoznávanie ďalších nadšencov, ako som ja. Vytvára sa okolo mňa komunita. Spájajú nás hory, šport, bicykel, blogovanie, pohyb.

Verím, že to čo robím dáva ľuďom okolo mňa zážitok, inšpiráciu, energiu. Vďaka pravidelnému blogovaniu posúvam informácie do sveta. Ak sa niekto ku mne pridá, alebo pôjde sám to už neovplyvním. Vlastne áno, tým že budem ďalej pokračovať vytváraním niečoho, čo dá zmysel nielen mne, ale aj ďalším.

Nie je to všetko len o športe. Sem – tam si spolu zajazdíme. Prehodíme pár viet, či sa len podporíme : „páči sa mi to”. Niekedy nepraje počasie, inokedy algoritmus na internetoch, nesprávne spracujem tému, alebo netrafím čas. Celá snaha je fuč.

Sú dni, keď treba vyfúknuť. Tak isto, bude treba zaťať zuby. Držať sa plánu, aj keď sa na to nebudem cítiť. Život je záhada. Kto vie prečo sa niektoré veci dejú tak, ako sa dejú. Lenže mám pocit, že možno nie je potrebné všetko poznať, vedieť.

Nie je už neskoro? Veď to robí už každý. Možno. Neviem. Skúšam. Stojí to hrozne veľa času. Strihania, tréningov, lenže ten čas prejde tak či tak.

Prečo hrať? Možno nevyhrám. Tu však ani o výhru až tak nejde. Vlastne, ani neviem čo tá výhra je. Keď však budem ležať doma na gauči, tak sa nič nestane.

Keď budem ticho, neukážem ďalším čo vidím. Ono sa to možno nezdá. Len okolo nás je mnoho ľudí, čo chcú fandiť, sledovať, byť s nami alebo len tak vidieť niečo spoza monitora.

Jackpot je zámienka ísť niečo urobiť. Pre niekoho je to natočiť video, niekto ide do fabriky, niekto na úrad, ďalší riadi firmu, alebo ide hrať do divadla.

Pre mňa je jackpot vybrať si seba. Pokúsiť sa niečo vyrobiť, vytvoriť a nejakým spôsobom ukázať svetu. Výhru vnímam ako urobiť ďalší krok potom ďalší. Ako to máš ty?