Ako tak poletujem bežným dňom, zisťujem, že je o mňa veľký záujem v určitých oblastiach. Zvykol mi zvoniť telefón a ponukami sa mi rôzne pracovné príležitosti. Taktiež ľudia chcú, aby som s nimi športoval, volajú ma von. No a nebudem klamať, keď napíšem, že sem tam sa zapáčim aj ženskému pohlaviu. Myslím, že o týchto témach je dôležité rozprávať, lebo ak nie, strhnú nás a po čase sa stanú z nás nafúkanci.

Jedna vec je istá, život je záhada. Nikdy sa nedá na sto percent povedať, čo nás čaká za najbližším rohom. No ľahšie sa hýbe bežným životom, keď nie sme až príliš nafúkanci. Asi je fajn mať aký si odstup. Prežívať všetko, tiež nie je asi najrozumnejšie, zbytočne si ubližujeme.

Bolo obdobie, keď som mal strach, že príde niekto lepši, krajší šikovnejší, mladší, priebojnejší, úspešnejší. Ťahal sa so mnou naozaj dlho. Sem tam som si všimol, že niekedy mi pekne zavaril. Hlavne, keď sa bolo treba vytiahnuť pred nejakou situáciou, človekom. Páčilo sa mi ak ma obdivovali za dosiahnuté výsledky, úsilie, aký som. Lenže, obdiv môže byť nebezpečný, pokiaľ nevieme ako s ním zaobchádzať.

S úspechmi, prišli aj náročné situácie, ktoré mi celkom dobre zamotali hlavu. Čím ich bolo viac, tak tým menej som si všímal oslavne chorály na moju adresu. Keď človek dostáva lekcie ma dve možnosti, niečo s tým urobiť, alebo sa na všetko vykašlať. Ja som hľadal v knihách, u ľudí, čo niečo dokázali. Všímal som si bežné situácie, ako na ne reagujú ľudia naokolo mňa. Jeden z výsledkov je, že dnes nechcem počúvať o tom aký som dobrý, sympatický, usilovný.

Ak dosiahneme určitých vedomostí, poznaní. Tak vieme seba hodnotiť realne. Nie lepšie, nie horšie ako je skutočnosť. Poznáme svoje silné stránky, ale aj tie, ktoré by sme radšej schovali pred celým svetom. Už nepotrebujeme pred svetom sa obhajovať, dokazovať si niečo. Jednoducho berieme sa tak aký sme. Vieme čo ideme zlepšiť, upraviť, jemne vybrúsiť. Obdiv okolia je pre nás v tomto prípade zbytočný. Poznáme svoje miesto, hodnotu a určite z času na čas sa pokúsime urobiť krok navyše a dosiahnuť aj nemožné.

Som žiadaný, svet ma chce. Je to fajn pocit, len krátkodobý. Trvá krátke obdobie. Vonkajšia krása pominie, usilovnosť oslabne, nahradí nás niekto mladší, krajší, lepší. Tu je možno dobré pripomenúť, že je to kolobeh života. Tým, že nám niekto nevyzná našu vonkajšiu krásu, nezavolá na večeru to neznamená, že sme nepotrební, alebo súci na odpis do starého železa.

Viem, že som strašný a z času na čas dokážem zahviezdiť aj bez najlepšieho oblečenia, účesu, komplimentov. Tak isto viem, že každý z nás je lepší v niečom. No určite nemám záujem rozprávať svetu ako som velmi žiadaný, alebo nežiadaný. Život je záhada. Budú dni, keď nás budú dávať na piedestál, no bude tu viac dní, čo si nás nik nevšimne.