Biznis

Druhá strana

27. marec 2019 Michal Boťanský Cesta poznania - Všetko

Predstavme si, že stojíme v boxerskom ringu a oproti nám je najlepší boxer. V publiku sedia naši známi, kamaráti, rodičia, fanúšikovia, ale aj sexi baby či chalani. Budeme venovať pozornosť boxerovi/boxerke, aby sme mu/jej naložili, po prípade sa ubránili, či sa budeme usmievať na kamošov, pohľadom flirtovať s nápadníkmi?

V živote sa často správame, ako keby sme v ringu neboli, máme neskutočne široký rozhľad a ten nám často braní byť odborníkom v jednej konkrétnej oblasti. Zaujímame sa o všetko možné aj nemožné. Je to do istej miery pochopiteľné, informácie nás doslova zaplavujú. Žiaľ, v škole sme sa neučili, ako s nimi pracovať. Tým nenabádam, že netreba vedieť nič. Vzdelávanie je dôležité, no tak isto je dôležité nechať robiť ľudí v tom, v čom sú dobrí. Ja sa svojmu automechanikovi do práce nekafrem a keď on chce niečo odo mňa, tak to isté robí on.

“Nie všetko je na druhej strane rieky.”

Ľudia sa menia, keď sa stane niečo zlé, dobré alebo keď si nájdu správnu motiváciu. K tomu je dobré si povedať, kde teraz sme, ďalší krok by malo byť zistenie, či sme spokojní s tým, čo je. Keď áno, ideme ďalej, ale ak niečo v našich životoch škrípe, podľa všetkého s tým skôr či neskôr niečo spravíme.

“Už dnes máme okolo seba takých, ktorí nám prajú, ale aj takých, ktorí by nás najradšej udupali.”

Terajšie obdobie, ktoré je tam vonku, ale aj tu na sieťach, je nové, plné príležitostí, nových začiatkov, ale aj rýchlych koncov. Sme nútení naučiť sa, čo sa máme odučiť a čo nové naučiť. Vyhrnúť rukávy, zatiahnuť, inokedy povoliť. Skôr ako vlastní, nás podporia cudzí. Podľa psychológov je to spôsobené tým, že ľudia z nášho okolia vedia, odkiaľ pochádzame a oni nabrali odvahu po prvú métu.

“Sociálne siete sú príležitosti na prezentovanie seba, toho, čo robím alebo na flákanie.”

Musíme isť von ukázať svetu, na čom pracujeme, pokiaľ pracujeme. Použijeme všetko, čo použiť môžeme na propagáciu našich výtvorov, práce, seba. Možno budeme musieť odísť z miest, na ktorých pôsobíme, žijeme. Môže byť ťažké vystúpiť z davu a ísť do nových nepreskúmaných vôd. Lenže, tu si pamätajme, že mnoho ľudí, ktorí dožívajú svoje životy najviac ľutujú, že sa nepokúsili osloviť najkrajšiu spolužiačku, ísť za lepším vzdelaním, či neopustili svoje okolie.

“Nemôžeme plávať v novej vode so starými vedomosťami.”

Aj rodina, životný partner, najlepší priatelia nás môžu držať na miestach, na ktoré vonkoncom nepatríme. Spozorujeme to tak, že sa nebudeme cítiť dobre v ich blízkosti. Áno, je kruté tráviť menej času s rodičmi, nezavolať babke, alebo povedať svojmu životnému partnerovi: „Zlato, pozri, toto je príležitosť, do ktorej musím ísť, znamená to pre mňa veľa.“ Pri troche šťastia a zdatnej komunikácií dokážeme ľudí okolo seba nadchnúť pre naše vízie a pôjdu s nami. V prípade, ak by nešli, tak nech aspoň žehlia košele, neskôr sa im za to odvďačíme.

“Máme len dve možnosti: vystúpiť, stať sa hviezdou alebo pokračovať a stať sa hviezdou.”

Prehrajú všetci frloši, lenivci, mudroši, ktorí hovoria nie, lebo vymenili svoj bláznivý život za nudný alebo to, čo milujú za to, čo nenávidia, preto, aby nemuseli počúvať všetkých tých ostatných hundrošov, frflošov, mudrošov. Vyhrajú všetci tí z nás, ktorí vydržia, pôjdu za tým, čo chcú a na čas dajú na stranu všetko ostatné. Sem-tam sa stane, že na ceste zakopneme, či zašpiníme sa od blata. Lenže, aspoň si kúpime nové topánky, rifle, alebo košeľu.

Každý z nás žije svoj príbeh, ktorý môže zmeniť niekoho iného život. V niektorých prípadoch budeme nútený prejsť na druhú stranu rieky, inokedy bude potrebné vytrvať na tej našej strane. Usilovná práca, kroky navyše, neskutočný počet pokusov a výdrž môžu byť základné piliere obrovských životných úspechov. Vyhrajú všetci tí, ktorí sa podujmú na cestu, ktorá môže trvať päť, desať, šestnásť, dvadsaťštyri rokov.

Hlava, príbeh, jedinečnosť a zajtra skúsiť ešte raz, no lepšie.

13. marec 2019 Michal Boťanský Cesta poznania - Denník z biznisu - Príbehy

Hovorí sa, že jedno z tajomstiev úspechu je vedieť vychádzať s ľuďmi. K tomu, ak v nich zapálime zmysel pre jednotnú myšlienku, vyhrali sme. Popritom nesmieme zabudnúť ísť im z cesty. Našou úlohou je uistiť sa, či porozumeli spoločnej vízií.

V moje práci pracujem s ľuďmi a lietam v predaji. Predávam služby, lepšie povedané sprostredkovávam predaj. Na jednej strane sú ľudia, ktorí chcú niečo predať, na druhej strane sú ľudia, ktorí chcú kúpiť. Hľadám možnosti, hlavne riešenia, ako dať dokopy obidve strany.

Prácu beriem ako súčasť môjho života. Má to mnoho výhod, jedna z hlavných je, že nepoznám pocit nechcenia alebo zúrivosti ísť v pondelok ráno do kancelárie. Nevýhoda je, že som sa musel naučiť hovoriť nie aj tam, kde by som možno nemal. Vlastne, schválne, spýtajme sa niekoho, kto je zamestnaný a pracuje podľa vopred určeného času, či si môže odskočiť do potravín na nákup alebo do lekárne vybrať lieky kedykoľvek počas pracovnej doby.

Tip: Menej je viac, vo všeobecnosti áno, inokedy nie.

Zo začiatku si zoberie každá práca veľa, po čase všetko vráti. Ak si tľapneme s obchodom, podnikaním, raketovou vedou, tak práca bude ešte náročnejšia a bude od nás chcieť viac, ako si vieme predstaviť. Naše investície sa vždy vrátia, buď v podobe skúseností, lepšieho života alebo aj možných hmotných odmien.

Za seba môžem vyhlásiť, že to, čo robím ma od prvých chvíľ prinieslo na rôzne miesta. Potreboval som sa naučiť dohodnúť obchodnú schôdzku, no pred tým bolo treba nájsť, s kým si schôdzku dohodnem. Vlastne, musel som sa strápniť pred veľa ľuďmi, bolelo to. Zaplatil som si profesionálov, ktorí mi pomohli vycibriť komunikáciu, upratať v hlave. Začal som sa stretávať s tými, ktorí menia svet a k tomu som zobral do ruky knihu, či pustil som si prednášku o tom, ako zmeniť svet, či ako rozprávať, keď ide o všetko.

Otázka: To, čo chceme, nám naozaj prinesie parádny život?

Dnes viem byť vtipný, prísny, vážny, profesionálny, ten, komu volajú, keď ide o niečo, nájsť, vytvoriť príležitosť, viem potiahnuť, či urobiť krok navyše. Lenže, podľa všetkého by som nebol tam, ak by som nespravil všetkých tých milión nepodstatných krokov, ktoré už dnes nie sú ani pravdou. Vytrvalosť, dlhodobosť a ukecávanie samého seba, aby som zajtra skúsil ešte raz. Ak by som nevydržal, tak by sa nestalo nič.

Už niekoľko rokov mám pred sebou novú výzvu. Vstúpil som do mojej novej kapitoly internetu. Každú stredu píšem článok a k tomu natáčam svoju vlastnú šou v angličtine. Internet mi pomáha nájsť nových priateľov tu na Slovensku, ale aj v zahraničí. Samozrejme, núti ma pracovať na sebe.

Myšlienka: „Zaujímam sa o všetko, čo každý deň používam, teda iba o to, čo má súvislosť s mojou prácou, vedľajšími projektmi, OK sem-tam si pozriem futbal, hokej. Na to, čo neviem, zavolám toho, kto vie.”

Moja práca je fajn, mám ju rád, vlastne, vďaka nej som tu. Vždy mi nenápadne podsúva ľudí, ktorí ma majú niečo naučiť, odučiť, ukázať, zastaviť, zmeniť, či len postrčiť. Štve ma len jedna vec, ak sa nepodporíme, stratíme kopec času a do cieľa prídeme o dosť neskôr.

Dnešná doba nás mení, núti nás naučiť sa nové zručnosti a odučiť sa staré, nepotrebné. Na druhej strane, poskytuje nám nové možnosti, príležitosti, nástroje. Rozumiem, že dnes na pracovnom trhu stretávame rôzne generácie a vzniká obrovský chaos, kde nie vždy vyhráva silný rýchly, ale ten, kto pritiahne viacej pozornosti. Mnoho úspešných ľudí dáva do pozornosti prácu na sebe samých. Pred časom som o tom napísal článok. /odkaz TU/

Máme dve možnosti: nájdeme si niekoho, kto už urobil milión chýb a budeme sa od neho učiť. Dobrá sprava je, že ušetríme čas, starosti, bolesti a aj prostriedky. Nevýhoda je, že možno nezažijeme toľko úskalia, stavy zúfalosti, ktoré neskôr môžu viesť k obrovským životným výhram. Ak si nenájdeme ľudí, od ktorých sa môžeme učiť, bude to skôr či neskôr bolieť. Dostaneme sa na miesta, kde sme nikdy neboli a budeme tam musieť robiť to, čo sme nikdy nerobili. Dobrá správa je, ak vyviazneme živý, budeme mať neskutočné skúsenosti, silu, odvahu, sebavedomie, lenže zoberie to mnoho času.

Info: Máš dve možnosti, napíšeš si poznámky a spravíš to nafučaný alebo si napíšeš poznámky a budeš sa pri tom usmievať.

S oddychových miest sa stávajú miesta, kde sa chodia loviť páči sa mi to, kliky, zdieľania, naháňanie k vyvolaniu pozornosti. Všetci chceme to isté, mať lepší život, niekto predajom domov, ďalší krémov, iný kávou. Aj ja chcem preraziť, vstúpiť do ligy majstrov, mať vlastný klub a vyhrávať tie najprestížnejšie trofeje. Som chalan, ktorý vie, že môže isť ďalej, ako včera. Táto myšlienka ma posúva pri každej príležitosti. Možno stačia jednoduché kroky a k tomu sa ukázať každý deň.

Myšlienka: Všetko, čomu veríme, nám zabraňuje vnímať ďalšie možnosti.

Vyprovokujme svoje okolie k činnosti, dajme o sebe vedieť v dobrom. Nemyslím erotickou fotkou, ale trebárs fotkou, ktorú nik nečaká, video príbehom, článkom či prácou navyše. Mnoho ľudí nás pošle do teplých krajín. Keď tam už budeme, nezabudnime sa pekne opáliť a priniesť naspäť magnetky. Bonusom bude, keď niekto z kamošov pôjde s nami, trebárs na pracovnú schôdzku a dá nám šancu povedať náš príbeh. Áno, zoberie to milión pokusov, času, ale aj maličkostí. Úprimne povedané, že často budeme sedieť na viacerých stoličkách naraz, ráno v jednej práci, večer v druhej a medzitým sa postaráme o psa, partnera, auto.

Tip: Nastavenie v hlave, príbeh, byť jedinečný, ísť beh na dlhé trate a zajtra to skúsiť ešte raz, no o čosi lepšie.

Pred časom.

27. február 2019 Michal Boťanský Cesta poznania - Všetko

Niekedy sa život zdá ako jeden veľký pretek. Mnohokrát sa pristihujeme, ako sa naháňame za niečím, niekedy sa naše naháňanie oplatí viac, inokedy ešte viac. Sila pozitívnych slov sa berie do úvahy čoraz častejšie, má čoraz väčší význam pre nás, ale aj naše okolie.

Je to už nejaký čas, čo sa venujem svojmu projektu michalbotansky.com. Čím ďalej ma prináša na cesty, o ktorým som na začiatku nič netušil. Keď som začal s písaním, bral som všetko okolo toho na ľahkú váhu. Moje tvorenie na blogu bolo skôr náhodné, ako pracovné. Keď som začal s dokumentovaním, tam už to nebolo také vtipné. Dal som si záväzok, každý deň jedna fotka, pár slov, nech sa deje čokoľvek. Zmyslom bolo prejsť určitým obdobím, vytvoriť si návyky, naučiť sa byť kreatívny, pozerať sa na svet, seba, moju prácu nie spotrebiteľsky, ale tak, že ja som ten, ktorý tvorí. Teraz som pridal k tomu všetkému ešte video tvorbu. Mám v zálohe ďalšie nápady, ale o nich nabudúce.

Mnoho ľudí počas mojej cesty odo mňa odišlo, prestali sme sa stretávať, písať, jednoducho sme prerušili kontakt. Bol som v ich očiach asi čudný. Možno mali aj pravdu, lenže toto je akási cena, ktorá sa musí platiť na začiatkoch. Našťastie som tento tlak ustál a pokračoval som v ďalších cestách. Vymenil som naháňanie, plný diár, vetičku nemám čas, za mám čas na všetko, čo súvisí s mojimi krokmi, cieľmi. Chcem, aby ma ľudia poznali ako chlapíka, ktorý maká, vybaví, snaží sa, vie a keď nevie, tak zistí. K tomu, že nabral odvahu a vykročil za tým, čo ho baví.

Pred časom som začal s ranným behom, moja motivácia bola fotka so slnkom. Takáto fotka vyzerá fajn na sociálnych sieťach pre svetlo a ešte som aj macher, že som tak skoro ráno z postele von. Z každého behu nahrávam krátke video, ktoré následne používam do tzv. Insta príbehov. Povedal som si, že nebudem trénovať len telo, ale aj nové zručnosti. Takto fungujem taktiež nejaký ten piatok. Mám super príbeh, celkom zaujímavú sledovanosť, cítim sa dobre a ešte sa učím, ako na video tvorbu. Pred pár dňami sa ku mne dostala myšlienka, kde známy psychológ rozprával o potrebnosti trénovať svoju kreativitu. Mali by sme začať úplne jednoducho, no dôležitý krok je skúšať tvoriť každý deň.

Takže, ak chcem mať super kondičku, tak začnem behať každý deň krátke trasy. Každý deň pridávam zopár krokov navyše. Na konci mesiaca mám zabehnutý extra kilometer a na konci roka dvanásť kilometrov. Za desať rokov budem vedieť zabehnúť zaujímavé vzdialenosti. Tento prístup používam vo všetkých oblastiach. Chce to poriadny balík zodpovednosti, vytrvalosti, ale aj trpezlivosti.

Dnešným článkom chcem povzbudiť každého, kto sa vydal alebo ešte len vydáva na novú cestu. Podľa všetkého to zoberie nejaký čas, bude to chcieť obrovské sebazaprenie, zaplatiť cenu dopredu a hlavne vydržať. Vlastne, často vyhrávajú tí, ktorí neboli na začiatku najlepší, ale vydržali.

Ponaučenie alebo o chybách

7. november 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - Všetko

Priznám sa, že moc nie som fanúšik chýb, nesprávnych rozhodnutí. Čím ďalej som viac presvedčený, že tam niekto vonku nás tlačí k mysleniu, ako robenie chýb nie je správne. Urobiť chybu, nesprávne rozhodnutie sa môže javiť na prvý pohľad často ako životná katastrofa. Verím, že život je plný prekvapení, zážitkov a poučných situácií, vďaka ktorým buď napredujeme alebo nie. Chyby sú výsledkom rozhodnutí, ktoré sme spravili na základe okolností v danom čase. Nie sú dobré ani zlé. Vlastne, nie sú nič, teda iba ak im dáme moc a ešte sa môžu premeniť na piliere našich úspechov. Moje chyby, ktoré som si uvedomil po ceste, neberiem ako chyby. Beriem ich ako spomaľovače, lebo ak by ich nebolo, bol by som v cieli o mnoho skôr. Tie viac pracovné som zhrnul do nasledujúcich bodov.

Prvá:

Jedna z najväčších chýb, ktorú som spravil, že som neprišiel bližšie za niekým, lebo som sa bál. Tým pádom som človeka nespoznal z osobnej skúsenosti, ale len z rozprávania od niekoho druhého alebo vôbec. V práci takáto chyba prináša katastrofálne následky. Ak nespoznáme jeden druhého, vznikne zbytočná bariéra, ktorá bude brániť takmer vo všetkých pracovných oblastiach. Takisto som neprišiel, nedal som šancu. Bariéra, ktorá vznikla, zabránila riešiť situácie s čistou hlavou a stála obe strany čas a peniaze.

Ponaučenie pre mňa: vždy sa snažím spoznať, komunikovať od prvej možnej chvíle, či ide o pracovný alebo osobný vzťah. Úprimná komunikácia ušetrí mnoho sporných situácií v budúcnosti. Tým netvrdím, že takéto situácie sa nebudú diať.

Druhá:

Tým, že som sa bál osloviť, zostal som na druhej strane rieky. Vôbec som sa nepokúšal ani len pozrieť na druhú stranu. Vytvoril som si v hlave prekážky, príbehy, vďaka ktorým bolo pohodlnejšie zostať na mieste, ako čo i len pomyslieť, že môžem viac. Vyhováral som sa, veď nikto mi nepovedal, že môžem. Bol som presvedčený, že každé víťazstvo, úspech sa rodí na ihrisku, na pracovnej schôdzke či v kancelárií.

Ponaučenie: never vždy svojej hlave. Vytvorí prekážky, príbehy, ktoré sú často nezmyselné, nepravdivé. Nevytvára ochranu pre Teba, ale chce, aby všetko bolo po starom. Vždy prejdi na druhú stranu, keď už nič iné, aspoň si sprav dobrú fotku a určite spoznáš niečo nové. K tomu všetkému je určite viac ako super byť na tej istej strane rieky, lana, konca ako náš biznis partner, ale aj životný.

Tretia:

Nepovedal som jednoznačne svojmu okoliu, čo chcem dosiahnuť. Obrazne povedané, dostali sme sa do veľa slepých uličiek. Museli sme cúvať. Oškreli sme pri tom nárazník, dostali defekt a k tomu nie vždy bolo za čo tankovať. Nikomu som akosi nepovedal, čo chcem, kam idem. Vlastne, sám som nevedel. Dostal som sa úplne mimo diania, blúdenie bolo na dennom poriadku. Moja ochota zmeniť sa bola nulová.

Ponaučenie: vždy na začiatku si povedz, čo chceš, kam ideš, pýtaj si podporu a niekoľko násobne podporu vráť. Hlavne sa hýb, inovuj, riskuj, ak postojíš, zomrieš.

Štvrtá:

„Keby som tam mal iný rozpočet na takúto parádnu marketingovú kampaň.” Dodnes s úsmevom spomínam na tieto veselé príhody. Nie je umenie minúť veľa peňazí, ale takmer z ničoho postaviť niečo. Neveril som, že často je menej viac. Whisky, cigary, večere, autá, peniaze, majetky začali udávať hodnoty v mojom živote. Ak nálepka na príležitosti nebola v podobnom duchu, tak ani som sa len nepokúsil vystreliť. Moje lietadlo sa začalo rútiť do nepoznaného. Ten sexi marketing som zhltol aj s navijakom. Len škoda, že na konci bol trojháčik.

Ponaučenie pre mňa: ak vidíš sexi babu, tak ju zavolaj na kávu, ak vidíš parádneho fešáka, vypýtaj si od neho pozvanie na kávu, ak vidíš prácu, najmi si na to niekoho, ale na začiatku si to všetko odmakaj sám. Budeš si všetky víťazstvá viac užívať. K tomu sa uč psychológiu, buď milší k ľuďom. P.S: nezabudni vždy niečo dať.

Tam vonku je veľmi veľa súbojov, nikdy nemôžeme na sto percent povedať, ktorý z nich je pre našu budúcnosť. To, čo sa ukazuje ako chyba, či niečo neriešiteľné, je často iba prezlečená príležitosť k presmerovaniu alebo uisteniu nášho smerovania.

Existuje iba jeden návod na to, aby naše životy boli bezpečné, ale takýto návod si často účtuje tie najdrahšie ceny. V šesťdesiatke, sedemdesiatdvojke môže zapríčiniť pocity typu: „Veď, keby som to vtedy aspoň skúsil.” Ževraj, to sú tie najdrahšie.

Školné

22. august 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - Denník z biznisu - Príbehy - Všetko

Za seba poviem, že moju zmenu naštartovali mnohé náhodné okolnosti ako základná povinná vojenská služba, náhodná SMS od kamoša z Londýna, kniha o komunikácií a reči tela, náhodné stretnutie s mojím koučom, či známa to vetička od biznis partnera: „Počkajte si, ono to príde, no medzitým usilovne pracujte.“

Lekcie, ktoré dostávame na cestách v našich životoch sú rôzne. Niektorí z nás máme viac šťastia, tí druhí si to viac odmakáme. Nech je to akokoľvek, často zabúdame, ak niečo chceme od života, najskôr musíme dopredu zaplatiť. Aj keď v niektorých prípadoch sa stáva, že sa platí až dodatočne. No to je ten horší prípad. O tom napíšem článok niekedy nabudúce.

Každý z nás sa dostáva k novým príležitostiam neustále. No tie chodia prezlečené väčšinou v montérkach s nápisom práca. Nech ide o partnerský vzťah, pracovné miesto, celoživotný sen, či lístok na futbal. Platí sa vopred a vždy je to inak, ako čakáme. Slúženie druhým, nelákavý život bez bežných radostí, nekonečné štúdium alebo prejdenie miliónov neúspešných pokusov. Ide o akési školné, ktoré si od nás vyžaduje presne práve tá situácia, do ktorej chceme ísť. Volajme to karma, zákon vesmíru, príťažlivosť, pozitívne myslenie, novodobé myslenie, teraz a tu, je to jedno, funguje to bez ohľadu ako to nazveme.

Princíp platenia vopred používam aj v mojej práci, hlavne na dlhodobých projektoch, kde je potreba odmakať neskutočne veľmi veľa práce, ktorú nie je takmer vôbec vidieť. K tomu sa dlho čaká na výsledky. Na začiatku mi chýbala trpezlivosť, odhodlanie, výdrž. Dnes viem, že ak chcem v čomkoľvek uspieť, tak bez tých maličkostí v predchádzajúcej vete to nepôjde a takisto viem, že niekedy sa vyžaduje dať nabok všetky tie dobré veci.

Aj po zaplatenom školnom, teda všetkej snahe, trpezlivosti, usilovnosti nedosiahneme to, čo chceme. Dostávame sklamania, prichádzame o partnerov, prácu, čas, či finančné prostriedky. Tu nás často sám život skúša, či za to stojíme a máme nárok dosiahnuť úspech alebo ešte nie sme pripravení.

Ešte taká maličkosť. Nie môže znamenať aj áno, ale na inom projekte, oblasti, s iným partnerom, no tentokrát už bez školného, ale so štipendiom. Takže, ak by sme náhodou boli na prvý pohľad v strate, tak možno nie pri prvej príležitosti, ale druhej sa všetko dorovná.
skol
Vlastne, čo sme ochotní zaplatiť dopredu predtým ako začneme. Takže naše niekoľkoročné trápenie je cena, ktorú musíme zaplatiť predtým ako trebárs podpíšeme objednávku na to sexi športové auto. No, ale ak sme náhodou už za vodou, nezabudnime na tých, čo tam idú a sem-tam im podajme ruku a ukážme im, čo to školné je.

Nič ma do toho nie je.

8. august 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - Denník z biznisu - Všetko

Pamätám si to ako dnes, šiel okolo mňa chlapík s úprimným úsmevom, pozdravil ma ako keby sme sa poznali celý život, hneď potom odišiel. O pár minút som toho istého chlapíka mal na pracovnom stretnutí oproti sebe v najlepšej cukrárni v okolí. No už sa toľko neusmieval. Je dobré byť pripravený na všetko, k tomu neočakávať nič a dúfať v najlepšie. Takže jeho stratený úsmev mi bol ukradnutý, jediné čo ma zaujímalo, či ten obchod je pre jeho firmu vhodný alebo nie, to bol dôvod pracovného stretnutia. Jedno si ujasnime, mám rád v živote, ale aj v obchode situácie, keď obe strany odchádzajú s pocitom, že získali niečo, no nikdy nie na úkor druhého.

Z chlapíka sa ukázal mimoriadne vzdelaný muž v stredných rokoch aktívneho života. Ale aj tak ma nezaujal, veď stretávam sa s takýmito ľuďmi často. Môj cieľ bol jasný od prvej chvíle, čo sme si dohodli pracovnú schôdzku. No zmenil som postoj po jeho druhej položenej otázke, či si myslím niečo o ňom za to, že sa ku mne správa odmerane od začiatku. Odpovedal som mu, že to je jeho vec ako sa správa, nemám s tým nič spoločné a odmietam použiť techniky, aby sme sa skamarátili. Zaskočil som ho. Čakal, že budem fňukať. Jeho ďalšia blesková otázka bola ako riešim, čo si druhí myslia o mne. Odpovedal som ešte rýchlejšie: „Nič ma do toho nie je.“ Pracovná schôdzka sa zmenila razom na rozhovor dvoch chlapíkov o mudrovačkách o živote, biznise a koláčikoch.

Celý rozhovor sem písať nebudem, nepatrí sa to. No aj vďaka tomuto pracovnému stretnutiu vznikol námet na článok. Stáva sa mi to často, že na pracovných stretnutiach sa bavíme na rôzne zaujímavé témy. Je to super príležitosť ako spoznať druhých ľudí. Sem-tam niekto vytiahne moje články, či moju tvorbu na sociálnych sieťach ako námet rozhovoru. Veď to je jeden z dôvodov, prečo tvorím.

Vetička všetko bolo inak pred tým, nájde vždy svoje miesto aj u mňa. Doma ma rodičia učili, že je dôležité pozerať sa na iných a vnímať názory druhých. S tým do dnešného dňa súhlasím, no dodávam k tomu, že síce názor druhého človeka je dobré vedieť, ale nemal by nás nijako ovplyvňovať. Lebo iba my presne vieme, čo chceme od života, ten druhý to môže len tušiť a často sa stáva, že niekto blízky, či niekto z okolia by nám mohol nechtiac “pomôcť” zosadnúť z nášho vlaku. Vyjadriť názor je fajn, ale nie vždy je to potrebné. OK, možno niekedy nasýtime naše ego a dostaneme lepší pocit: „ÁNO, povedal som mu to.”

Nikdy nedovoľme nikomu, aby nám povedal, kto sme, v čom sme neskutočne dobrí, zlí a pod. Takisto si nepripúšťajme názor druhých o nás, je to každého osobná vec. Nezabudnime, že ľudia sa menia, tak nesúďme druhých, lebo budeme súdení my sami. Možno to bude ťažké vyrovnať sa s tým, že nám bude úplne ukradnutý názor druhých o nás. Sem-tam nás zabolí na nezvyčajných miestach alebo sa budeme cítiť blbo. Veď čím skôr začneme, tým lepšie, nie je nič horšie ako žiť život podľa očakávaní druhých a nie seba samého.

Chlapík z rozhovoru sa nestal mojim biznis partnerom v tomto prípade, no sem-tam sa stretneme na koláčiku a pokecáme o našom nedokončenom rozhovore z prvej schôdzky. Máme si čo povedať.

Majme na pamäti, že to, čo si myslia o nás druhí, je osobná vec a nás do toho naozaj nič.

Práca, pohyb a prezentácia

23. máj 2018 Michal Boťanský Príbehy - Všetko

Najčastejšia otázka, ktorú dostávam, vlastne je ich viac: či som ženatý, aké je moje obľúbené jedlo, čo vlastne robím. Na tu prvú neodpovedám, do môjho súkromia nikoho nič, obľúbené jedlo sú koláčiky a na to, čo robím spúšťam pätnásť minútovú prezentáciu.

Vždy som sníval o tom, že vybudujem úspešný biznis, teda firmu. Môj detský sen, ktorý mám v hlave od 12rokov je Ferrari, kombajn a dom. Ono to nie je celkom tak, ako sa na prvý pohľad zdá. Auto pre mňa znamená prostriedok, ktorým sa rýchlo a bezpečne dostanem na miesta, o ktorých snívam. Kombajn reprezentuje veľkú a silnú firmu. Dom je akési posvätné miesto. Dnes, keď sa spätne pozerám na svoje detské sny, vždy sa pousmejem, no keď vidím kombajn, tak je môj deň krajší.

Naše okolie nás jednoznačne ovplyvňuje, či je to priamo alebo nepriamo, preto si vyberám ľudí, s ktorými trávim čas. Ak nenájdem niečo, čo nás spája, tak nemrhám časom, nepresviedčam nikoho, že som parádny chalanisko. Nerobím to ani v biznise, ani mimo neho. Mám rád slobodu, voľnosť a možnosť výberu, to isté dávam aj ľudom okolo seba. No keď sa mi niečo páči, tak to poviem, lebo zajtra už nemusí byť príležitosť. Taktiež, keď niekto zavolá, vždy dostane termín.

Neskutočne ma ide roztrhať, keď sa ktokoľvek sťažuje, nerobí nič preto, aby to bolo tak, ako chce. Ešte radšej sa kamoším s odborníkmi na všetko. Možno som trochu ironický, no takýto ľudia ma naučili, že je lepšie byť odborník v konkrétnych oblastiach, ako majster na všetko. Rozsah prác, ktoré vykonávam aj tak majú obrovský rozsah a nemyslím, že je možné ich niekedy obsiahnuť na 100%.

Rád sa vŕtam v knihách, stretávam sa s múdrymi ľuďmi, či pozorujem okolie, učím sa od nich, čím byť, nebyť, čo zlepšiť, čo vypustiť, ale aj ktorú oblasť vyšperkovať. Jednoznačne najlepšia škola je vyhrnúť si rukávy a isť von. Rád, pohľadov, ktoré ma ovplyvnili bolo niekoľko, tajný sen je napísať o nich knihu. Skúšal som rôzne spôsoby ako uspieť alebo v čom uspieť. Niektoré rozhodnutie si zobrali svoj čas, iné svoju cenu. Nehnevám sa na seba, ani na druhých, vtedy som robil najlepšie ako som vedel a vlastne ma priniesli sem.

Takže, čo to vlastne robím: pohybujem sa v realitách, kde riadim predaj developerských projektov /znie to naozaj sexi/, z času na čas si odbehnem ku kamošom na predaj mini domčeku, či chaty. Robím realitné poradenstvo. Ukazujem sa v bankách, kde pre klientov zabezpečujeme financovanie ich bývania. Vidím aj do poisťovníctva, do dôchodkov, investovania. Konzultujem s advokátmi zmluvy ohľadne predaja, kúpy nehnuteľností, či vysporiadania vlastníctva. Chodím na úrady, kde riešim všetko, čo súvisí s bývaním/katastrálny, pozemkový, stavebný, životný odbor/, pracujú tam zaujímaví ľudia, dávajú neskutočné tipy, za čo som im vždy vďačný. Budujem okolo seba tím ľudí. Tak isto sa ukážem na školení, kde sa dozvedám nové infošky, či spôsoby. Mám rád aj nepracovné spoločenské udalosti, to je futbal, či ochutnávky vín. Píšem vlastný blog. Nepravidelne natočím video. Veľmi veľa fotím, mám rád sociálne siete. Stretávam sa s podnikateľmi, bavíme sa intenzívne o spolupráci, biznise, ale aj živote. Volajú mi známi, neznámi a konzultujeme ich nové projekty. Pohybujem sa v mestách Vráble, Zlaté Moravce, Banská Štiavnica a sem tam idem jazdiť moje vysnívané auto do Bratislavy. Popritom budujem svoju značku, firmu, biznis.

Som líder, slúžim ľudom, hľadám pre nich riešenia, spájam ich. Verím, že každý z nás môže zmeniť svet, teda ak si neľahne na gauč, no dnes je to možné aj z gauču, teda ak máme internetové pripojenie. Moja práca je pre mňa poslaním, žijem ňou. Som vďačný za príležitosti, ktoré mi ponúka, ale ma aj núti stať sa lepším človekom a mať lepší život. Sú rôzne chvíle, niektoré sú parádne, či až rozprávkové, iné smutnejšie. No ako povedal starý pán inžinier: „Mišo, myslíš, že inde je lepšie?” Verím, že vďaka mojej práci zažijem mnoho skvelých príhod, stretnem ďalších nových ľudí, či navštívim miesta, o ktorých sa mi ani len nesnívalo, trebárs Cookove ostrovy, kde natočím motivačné video: „Človeče, to ti bola jazda.”

Zmena a istota.

28. marec 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - vízie - Všetko

“O pár rokov nastanú zmeny na pracovnom trhu. Mnoho pracovných pozícií bude nahradenými umelou inteligenciou. Máme pár rokov, aby sme našli riešenie, čo bude s nami” Nechcem písať o tom, ako bude bežné, že si z kúpeľne hlasom objednáme nové mydlo, ani o tom, ako budeme lietať autami. Ako to bude o pár rokov s umelou inteligenciu, môžeme viesť dlhé debaty, jedno je ale isté, mnohí z nás prídu o svoje pracovné miesta. Nech to bude akokoľvek, už dnes môžeme ovplyvniť viac, ako si myslíme.

Som zástancom myšlienky, že keď mám niečo predpokladať, čo bude vtedy alebo vtedy, tak chcem niečo z toho mať. Vlastne, robím to v mojej práci. Dostávam na stôl rôzne projekty a mojou úlohou je zistiť ich výnosnosť, funkčnosť, pripravenosť, či vôbec sú realizovateľné, taktiež aj ich prínos pre spoločnosť. Následne ich nastavujeme, prezentujeme a realizujeme predaj, no a za to dostávam odmenu. V mojom blogu vyzývam nás všetkých, aby sme spravili niečo navyše, najlepšie pre seba, aby sme mali lepší život. Moja odmena je častokrát poďakovanie, keď niekto napíše, zavolá, alebo príde a povie, že aj možno vďaka mojim článkom sa rozhodol spraviť dôležitý krok.

Na začiatku nebolo nič tak ako dnes. Bol som úplné jednoduchý chalan, ktorý sa všetkého bál, negatívne premýšľanie, komunikácia, strach z ľudí boli u mňa na dennom poriadku. Povedať, čo nás čaká v biznise alebo ukázať môj pohľad, urobiť čokoľvek pre seba, už vôbec nie tvoriť, na to som odvahu nemal. Zmenila to kočka, ktorá mi ukázala známy “cashflow kvadrant”. Následné som sa vydal na cestu, na prvý pohľad nie príliš lákavú. Čím všetkým sa prechádzalo, o tom viac niekedy inokedy.

Som vďačný za dobu, v ktorej žijeme, dovoľuje nám riskovať, po večeroch makať na tom, čo chceme. Z večera do rána sa môžeme stať hviezdou. Jasné že máme konkurenciu v podobe krátkych videí s mačiatkami, nástrahy ako sú predlžené víkendy v Chorvátsku a taktiež je ľahšie čokoľvek vymeniť ako opraviť. Dnes jedinou istotou, ktorú máme, je naša zmena. Mne trvalo prísť na to, že ja sa mám zmeniť. Niekoľko nepodarených príležitostí, musel som sa popáliť, či spraviť nesprávne rozhodnutia. Preto dnes často tvrdím: “choď von, pokaz všetko, čo pokaziť môžeš, vráť sa, pozrieme sa na to, čo dobré si spravil a to zopakuješ.” Tam vonku som si osvojil akési zlepšováky, ktoré mi fungujú:

Buď to ty, maj svoj štýl, pred každým buď ten istý človek, neboj sa robiť okolo seba neporiadok, nehraj formu, no keď treba mať široké lakte, tak ich maj, ale aj sklop uši a šúchaj nohami, to treba vedieť tiež. Maj záľuby, koníčky, buď konzerva, génius či blázon, ktorý mení svet. Hlavne dodržuj svoje slovo.
Buď fanúšik, v dobrom aj v zlom, neboj sa tancovať, oslavovať, ale aj povedať, tak to skúsime nabudúce. Ak sa ti niečo niekde nepáči, tak tam nebuď, keď už tam musíš byť, nájdi si niečo dobré, čo sa tam dá zjesť. Zaujímať sa o toho druhého, nestretávať sa s ľuďmi, len ak chceš od nich, aby podpísali zmluvu či objednávku.
Niečo prines, najlepšie obchod, výsledky, snahu, riešenie problému, zlepšenie života, buď dobrý v niečom, prilož ruku k dielu. Každý z nás je dobrý v niečom, neboj sa to ukázať. Nie vždy sa to podarí na prvýkrát, je to v poriadku, hlavne vystrel a ukáž sa aj v daždi
Zavolať keď ideš okolo, tie najlepšie rozhovory často vznikajú náhodne, neplánovane pri uvoľnenej atmosfére, ale aj napätej. 15, či 25 minútové stretká vedia priniesť častokrát viac ako hodinové. Veď čím menej povieme, tým lepšie. Nezabudni na srdiečko na sociálnej sieti.

Trvalo to niekoľko rokov, kým som našiel odvahu vôbec priznať sám pred sebou, že mám ciele a aj ja chcem niečo dosiahnuť. Vždy ma vzrušovalo to veľké, získať pozornosť celého sveta, byť v niečom parádny a mať vplyv. Mám to šťastie, že som uveril tomu, čo chcem. Začal som sa obklopovať ľuďmi, ktorí vedia, čo chcú. Takíto ľudia radi dajú tipy, triky, spätnú väzbu, iný pohľad, či podajú pomocnú ruku. Vyhľadávam ich pravidelne, učím sa od nich. Vekom skúsení ľudia majú skúsenosti, mladí ľudia majú iný pohľad, preto je dobré spojiť sa.

Buďme viac ľuďmi, kritiky a sebectva je už vo svete naozaj dosť. Berme na vedomie, že internet nám všetkým dal silu povedať svoj názor, tam vonku je často mnoho napätia. Takže, keď nenakričíme doma na ženu či nenakopeme muža, tak niekde si ten hnev vyliať musíme. No naozaj potrebujeme skákať iným po hlave, alebo víťaziť na úkor druhých? Pozri, ak nemôžeš vyzdvihnúť toho druhého, tak odíď

Máme v rukách naše správanie, reakcie, vieme skrotiť emócie. Postoj, snaha, vynaliezavosť, v neposlednom rade nebáť sa ukázať, že nie sme dokonalí, sú také mini schodíky pre naše budúce generácie, že aj oni môžu byť lepší.

Náš svet jednoznačne potrebuje nových lídrov, tých, ktorí budú podporovať, inšpirovať ukazovať svoju jedinečnosť. Vlastne, aj mnoho vzťahov sa rozpadá často len preto, že jeden nepodporuje toho druhého a ten druhý to začne hľadať niekde inde, prosím zastavme to. Nečakajme na robotov, umelé inteligencie, zmeny na pracovnom trhu, vo vláde, začnime od seba.

Obchod, predaj a kecy.

14. marec 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - Príbehy - Všetko

Nemaskujem, že pôsobím v realitnom a finančnom biznise, predávam domy, byty, úvery, poistenia a istým spôsobom aj kariéru. Blog vznikol ako moja “bokovka” na sebarealizáciu mojich myšlienok, skúseností a zážitkov. Sem tam napíšem príspevok “z práce”, ale snažím sa nepísať priamo o nej, aj keď inšpiráciu, teda jej výraznú časť naberám priamo v nej.

Poznám ľudí, ktorí sa venujú obchodu a ide im to skvele, stane sa, že ma oslovia, aby som im tak trochu asistoval pri ich prezentáciách, článkoch ale aj predajných postupoch v ich biznisoch. Mnoho z nás má svoj štýl komunikácie, práce ale aj prístup. Niekomu sa páči pozitivizmus, inému kritizovanie, diplomacia, mne sa páči pozitívne vyzývať ľudí ku konkrétnej činnosti a to je jeden z dôvodov, prečo dostávam aj takéto pracovné pozvania.

Pôsobenie v obchode ma naučilo, že je super mať kamošov, s ktorými si vymieňame skúsenosti z rôznych oblastí. Tak isto je dobré tráviť s čas s podnikateľmi, psychológmi, koučmi, mentormi a získavať od takýchto ľudí čo najviac infošiek a potom ich čo najrýchlejšie zúročiť v praxi. Len pozor, viac času by sme mali tráviť praxou i ako vymieňaním či študovaním vedomostí od iných.

Svet obchodu nám ponúka mnoho motivácií, ktoré nás ráno nakopnú z postele. Pre mňa je to byť lepším človekom ako som bol včera, jednoduchým, sympatickým, usmiatym, nedokonalým, no vždy pripraveným dať riešenie. Najlepšie pri dobrom koláčiku.

Je zaujímavé ako ma moje blízke okolie škatuľkuje, veľká časť ani len netuší a ta druhá “presne” vie, čo robím. Snáď ste na tom lepšie. Nečertím sa na nich, veď ma posúvajú neustále dopredu, nepriamo ma nútia hľadať cesty inde. Veď vždy je jednoduchšie ísť medzi ľudí, ktorí nás nepoznajú ako meniť svoje okolie. Tým sme prinútení, aby sme na sebe pracovali ešte viac.

Mojou úlohou je zistiť, či viem dať situácii riešenie a to za každých okolností, či už ma bolí zub, hlava alebo som hladný. To, ako sa v skutočnosti cítim, nikoho nezaujíma, určite nie človeka, ktorý si prišiel po riešenie jeho životnej situácie. ”Vyriešiš môj problém alebo mi zlepšíš môj život”, znela rada, ktorú som dostal od chytrého pána. Vďaka nej sa mi dnes pláva jednoduchšie a to nielen vo vodách obchodu.

Nie je nič zlé na predaji produktov, služieb, robí to celý svet. Dávajme svetu háčiky, jemne rýpme, vytvárajme si príležitosti, majme ťah na bránu, hlavne dávajme riešenia. Prosím, nevysvetľujme, nehovorme o sebe, na to dostaneme priestor na pódiu hneď potom ako uspejeme.

Či predáme alebo nepredáme nevieme vždy ovplyvniť. Čo ovplyvniť vieme, je náš postoj, nastavenie v hlave, dodržanie slova a v neposlednom rade snaha. Častokrát utekáme zbytočne k negativizmu, rýchlemu domýšľaniu, mnohokrát bez podložených faktov, čo nám bráni vidieť situácie aké skutočné sú, alebo sme príliš zameraní na výsledky, ktoré potom nedosiahneme. Nebojme sa niekedy povoliť a nechať záležitosti chvíľu plávať. Nebuďme ako obchodné reťazce, všade samá akcia, zľava, či kamoš, ktorý začína s novým biznisom a už vo dverách sa vytešuje, aký neskutočný produkt má pre nás. Je dosť veľká šanca, že neuspejeme.

Kúpa tovaru, či služby by mala byť pre nás radosť, zážitok, potešeníe. Áno, mali by sme byť ľudom na “očiach” s tým čo robíme, vytvárame tým reklamu sebe aj svojím produktom, službám. Nech je naše ukazovanie príjemným zážitkom a nie signálom na útek či ignoráciu.

Som chalan, čo rád šokuje, no častejšie robím veci mimo pozornosti ale aj tlaku ľudí. Dostáva ma to do pozícií, keď si okolie myslí, že nemám šancu preraziť. Alebo ma podceňuje. Tieto pozície nie sú obľúbené, nepíšu sa o nich oslavné články v mienkotvorných médiách, tu nikto nedostáva ocenenia.

Práve tieto “nepopulárne” pozície ukrývajú v sebe doslova poklady, preto sú tak obľúbené medzi ľuďmi, ktorí menia svet. Tu sa učíme drieť, tvoriť, spoznávať svoju cenu, vedieť si vypýtať za seba ohodnotenie, vedieť robiť neočakávané veci, veci navyše, bezplatne.

Takto vzniká investovanie v praxi. Je to skoro také isté ako keď podržíme sympatickej dáme dvere, neočakávame od nej nič, jej úsmev považujeme za bonus.

Vo svete obchodu môže byť takáto nepodstatná investícia vstupnou bránou na diaľnicu nových možností. Vyhoďme naše ego, manipulácie, sebeckosť, zneužívanie a hry. Začnime vyňuchávať príležitosti. Stačí, ak budeme ľuďmi.

Náš celý život je o predaji. Predávame sa na pracovnom pohovore, na rande, na sociálnych sieťach, dokonca aj v čakárni u lekára. Skutočný obchod má pravidlá, dodržiavajú sa gentlemanské dohody, chlapské slovo, tak isto je v poriadku požiadať o pomoc, radu, riešenie. Hlavne to, čo robíme, nosme neustále zo sebou. A keď už nič iné, tak sa aspoň pokúsme mať lepší život aj vďaka dobrému obchodu.

Sila podania ruky

18. január 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - Denník z biznisu - vízie - Všetko

Jednoduchosť, jednoduchosť, jednoduchosť. OK, možno som mladý chalan a zatiaľ som nevybudoval miliardové impérium vo svete biznisu, ani dlhoročné manželstvo. Ale či veríte alebo nie, už nejaký čas mi telefonujú ľudia, pýtajú si moje pohľady ako spraviť to alebo to. Dokonca ma sem tam pozvú aj na večeru, kde to celé rozoberáme, bavíme sa trebárs o tipoch a trikoch ako vylepšiť maličkosti. Tak si vravím, že postupom času ich začnem publikovať. Vlastne, už publikujem.

Pozri, nemám rád, keď robíme niečo z vypočítavosti. Som presvedčený, že čokoľvek robíme výlučne v nás prospech, tak sa nám to skôr či neskôr vráti niekoľkonásobne späť. V dnešnej dobe pri všetkých tým vymoženostiach, ktoré máme, môžeme uspieť bez toho, aby sme uspeli na úkor druhého, či sa jedná o lásku, vzťahy, partnerstvá, biznis, školu, koníčky. Takže je super si uvedomiť, že to, čo sa tu dnes dočítate, nemusí okamžite priniesť nič, ale môže zmeniť všetko. Veď v tom je tá záhada života.

Neverím na prvý dojem, lebo častokrát som ho pokašľal, mnoho ľudí z môjho okolia by o tom vedelo hovoriť. Dobrá správa je, že po čase som si týchto ľudí získal na svoju stranu mojím prístupom. Tak isto neverím na návštevy, stretnutia len, keď niečo potrebujem. “Spoznaj, zaujímaj sa o toho druhého a zisti, či si rozumiete. Ak áno, držme si toho človeka vo svojom živote.” Jednoducho povedané, ak sa ktokoľvek dotkne tvojho srdca viac ako tvojho tela, neváhaj ani chvíľku a toho človeka si drž v živote. Je to tvoja povinnosť. “Neboj sa, dokonalé to s najväčšou pravdepodobnosťou nebude s nikým, ruku na srdce, pred tým ako sa pozrieš na mňa, pozri sa na seba.” Motivačnú časť článku máme za sebou.

Myseľ, hlava, predstavivosť, podvedomie, vedomie – tu vzniká každá jedna tvoja výhra, prehra, sen, cieľ, vízia. Povieš si: “toto už dávno viem”. Dovoľme si takéto maličkosti pripomínať, veď sme ľudia, zabúdame. Takže pred tým ako spravíš prvý krok, jednoducho si daj do hlavy víťaza a nie obeť. Nech sú okolnosti, realita akékoľvek. Len prosím nikdy nepodceňuj človeka, ktorý nemá nič. Áno aj seba, ak si myslíš, že nemáš nič. Vyhoď všetky oslabujúce vzorce správania preč tak, že ich nahradíš.

Keď máme túto časť za sebou, poďme von.

“Ahoj volám sa (Tvoje meno), idem okolo, stretli sme sa na ochutnávke vína, na prezentácii, futbale a povedali sme si, že keď pôjdem okolo, mám sa prísť pozdraviť. “Prvé takéto stretnutia budú trochu trápne, OK, neskutočne trápne. Ten človek, za ktorým ideme, nás môže vyhodiť, lebo nebude mať čas, náladu, chuť. Nikdy neberme nič osobne, častokrát schytáme len reakciu na niečo, čo sa stalo pred nami a my sme už len napomohli tomu, aby to celé prasklo. Takže ak nás po prvýkrát niekto vyhodí, o pár dní to zopakujme znova. Jednoducho, niektoré dvere je potrebné zatlačiť silnejšie. Skutoční kamoši sa takýmto pozdravom neskutočne potešia.

Nech som kdekoľvek, vždy sa pozdravím pri čo najväčším počte ľudí, prehodím pár zdvorilostných fráz. Robím to, pretože mám ľudí rád, cítim sa medzi nimi dobre. Keď ma bolí zub, hlava, vždy sa snažím nájsť v sebe silu, z posledného vrecka vytiahnem priateľský úsmev, príjemné podanie ruky. Ak mám náhodou studené ruky a niekto to zbadá, tak vždy vtipne poznamenám, že síce mam studené ruky, ale teplé srdce. Ponaučenie, vždy pozdrav a podaj ruku.

Mám rád krátke zdvorilostné návštevy u priateľov, ale aj u biznis partnerov, pri ktorých sa bavíme o bežných ľudských záležitostiach. Takéto návštevy sú neskutočne dôležité na spoznanie jeden druhého. Päť, desať či dvadsaťminútový rozhovor, ved čo keď sa ukáže, že sme našli kamoša na celý život, alebo sme niekomu zmenili život? Tu sa často stáva, že dostaneme od toho druhého dôveru vo forme novej spolupráce, alebo ponuku na rodinnú dovolenku. Ak pôjde o peniaze, nedávajme ich na prvé miesto, ale berme ich ako vedľajší produkt spolupráce, lebo vieme, ako peniaze už rozkamarátili mnoho vzťahov.

Odvaha roztočiť kolotoč spolupráce, nadviazať nové priateľstvá, posilniť staré , niečo dať na začiatku, vydržať tlak, počiatočný neúspech, dodržať svoje slovo. Ak poviem, že zavolám, pošlem, vybavím, tak to jednoducho spravím, tu nie je priestor na výhovorky. Či pôjde o rodinnú dovolenku alebo biznis. Ak sa chceme pohybovať vo veľkých vodách života, ľudskosť je na prvom mieste. Často začína pozdravom a podaním ruky. Výhovorky, klamstvá, ignorácia, využívanie, to nie sú naši kamoši, nikam nás neposunú, zbytočne blokujú všetko to parádne, ktoré je okolo nás.

Michal Boťanský

Search

Type your search keyword, and press enter