Search

Type your search keyword, and press enter

čísla

Pol milióna kalórií

23. január 2025 Cesta poznania - šport - Všetko

michal_botansky_2024_cisla_sumar_blogger_sport

Nasledujúci článok som začal písať niekedy na jeseň, po dosiahnutí dvanástich tisíc kilometroch. Bol som na sto percent presvedčený, že už viac sa mi nepodarí jazdiť. V tom období prišli chladnejšie podmienky, sychravejšie a daždivé dni. Takže slnko už v mojej mysli, ani v predpovediach nebolo. Pomýlil som sa o dvetisíc kilometrov.

Mám veľkú radosť zo sezóny 2024. Skoro sa nezačala, bolela, zastavila na krátko, súťažila sa. Moja druhá celá sezóna na bicykli. Bola to jazda ako na húsenkovej dráhe. Teší ma že mám okolo seba ľudí, čo mi úprimné fandia, podporujú, ukecávajú na prekonanie náročnejších prekážok. Je dôležité povedať, že bez nich by to išlo o dosť ťažšie, možno ani nešlo. Ďakujem Vám, veď vy viete.

Bicykel som si obľúbil. Páči sa mi myšlienka, ako za pomerne krátky čas môžem vidieť kus sveta. Ono na začiatku som chcel bicykel vrátiť, prvé jazdy ma vôbec neobláznili. Nejaký čas trvalo pokiaľ som sa naplno ponoril do dvoj kolesového sveta. Nakoľko som jazdil na bežkách (na snehu, ale aj kolieskových) a tie ma oslovili omnoho viac. Na nich sa mi páči, že si zamaká cele telo. Len škoda, že tu na okolí nemáme širokú hrádzu ako pri Dunaji. Tiež parádne podmienky v horách niekde za rohom.

Prvý rok na bicykli sa jazdilo od septembra do decembra. Prešiel som približne 2.000 kilometrov. Prvá cela sezóna sa podarila odjazdiť celá. Tá bola už lepšia 14.000 kilometrov Druha cela sezóna sa tiež takmer podarila odjazdiť cela. Okrem začiatku kde sa jazdilo menej pre pokazený stroj. Ešte prišla v cez leto vynútená prestávka. Keď som padol v hore niekde nad Novou Baňou. Bol to nepríjemný zážitok. Doteraz si dávam dokopy rameno.

Na začiatku roka sú plány odvážnejšie. Po vydarenom predchádzajúcom roku. Som chcel prekonať hranicu dvadsať tisíc odjazdených kilometrov a dvestotisíc výškových metrov. Hneď v úvode roka bola jasné, že ciel bol nastavený vysoko. Tým, že som začiatočník, neviem toho veľa o tréningoch. Netuším ako poriadne zvládnuť stravu, regeneráciu, striedanie záťaže na výjazdoch a ich dĺžku. Samozrejme sú tu ešte technické stránky. O bicykle sa treba starať a sem tam sa pokazí niečo. Treba rýchlo servis, náhradne diely po svete zaháňať, alebo komplet celý bicykel.

Sezóna dvadsať štyri bola azda najťažšia. No musím aj prehlásiť aj do teraz najkrajšia. Začala neskutočne pomaly. Na jar som presedlal z gravelu na horský. Doklepol ma kamoš, ktorý ukázal ako sa jazdí v hore. Bola to veľmi dobrá myšlienka. Podarilo sa mi dať dokopy aj niekoľko výjazdov v skupine, ktoré som organizoval u nás. Napriek diviačiemu moru a uzávere polovice hory sa nám podarilo jazdiť v lese, kde obmedzenia neboli. Prišla prvé zdolanie 3.000 výškových metrov na jednom výjazde. Dva krát sa mi podarilo zdolať 200 kilometrov v jednom výjazde na horskom bicykli. V auguste prišli prvé preteky v Topoľčiankach na strednej maratónske trase v hore. O par týždňov dva cele maratóny, v Rači a v Stupave. Rača sa mi páčila veľmi. Stupave som zablúdil a najazdil o niekoľko kilometrov na viac. Tu som zažil silnú skúšku, či pokračovať, alebo zdať sa. Prekonal som svoje najlepšie časy na úsekoch, na ktorých trénujem. Podarilo sa mi dačo jazdiť aj na ceste. Samozrejme to všetko bolo o bolesti, nekonečnom hlade, únave, teple, daždi, chlade, kŕčom, strachu, napätiu, zúfalosti, ale aj radosti, nadšenia.

Koncom roka sa mi podarilo dorovnať čísla z predchádzajúcej sezóny. Ľudia okolo mňa ma podporili. Počasie bolo tiež za. Vianoce som trávil na bicykli. Som veľmi rád za dosiahnutie týchto nádherných čísiel. Na jar keď som počítal vzdialenosti, upravoval tréningový plán ani som nedúfal, že sa niečo takéto podarí.

Taktiež je dôležité poznamenať, že tieto všetky naháňačky nie sú len o číslach. Tie sú dôležité, aby som vedel naplánovať výjazd, trasu, tempo, čas, jedlo, záťaž. Mám radosť keď môžem jazdiť tam vonku, napĺňa ma to. V prvom rade je to koníček, ktorý ma oslovil.

Tam vonku je mnoho krásnych miest, kilometrov, stúpaní, výhľadov, zjazdov. Je ich dosť pre každého. No však z gauča ich objavím len ťažko. Kopce, ktoré som od detstva videl na horizonte sa dnes stavajú mojou súčasťou. Lákam k nim ďalších. Písem o nich, fotím ich ale aj sem tam natočím krátke video. V každom ročnom období majú svoje čaro. Každým kilometrom objavím vždy nový pohľad, miesto ktoré som si pred tým nevšimol.

Keď bolo chladno mnoho ľudí z okolia ma odhovárali, že je ešte chladno na jazdenie. Keď zas teplo tak, že je moc teplo na jazdenie. Teraz je opäť zima, tak už nech nejazdím lebo je zima. Najlepší čas na tréning je pár krát do roka a to je na jar a na jeseň, keď je prijemne. Lenže ideálnych tréningov bolo málo. Vždy sa niečo našlo, čo narušilo pocit ideálnej jazdy.

Stále som na začiatku. Učím sa, všímam si, pýtam sa, hľadám, kombinujem. Bolesť, rast, pokašlanie je prirodzenou súčasťou. Ma zmysel trénovať, ľahšie sa dupe do kopcov, zvláda terén, je aj viac zábavy. Kombinovať športové aktivity má tiež svoje dôležité miesto. Zo začiatku pochopiť význam a dôležitosť chvíľu potrvá. Určite netreba zabudnúť na stravu, doplnenie energie, životosprávu, regeneráciu, oddych a zábavu.

Moje aktivity za rok 2024:

Posilovanie: 187,85 hodín, 88.356 kCal, 210 x tréning
Beh: 44 km, 3.454 kCal, 4.12 hod, 5 x tréning
Plavanie: 5,2 km, 2.912 kCal, 3.04 hod, 4 x tréning
Bicykel: 14.075 km, 188.268 výškových metrov, 687 hod, 447.117 kCal, 162 x trening

michal_botansky_cisla_bicykel

*nájazd vzdialeností podľa týždňov počas celého roka

Čim ďalej viac som presvedčený, že pohýb ma zmysel. Môžem veľa jesť a netrpí tým veľkosť nohavíc. Ľahšie sa dýcha, keď idem po schodoch. Cítim sa lepšie. Som zanietenec, nie profesionál. Snažím sa aby na prvom mieste bola radosť z pohybu, to všetko ostatné je súčasť.

Úplne rozumiem, že nie každý môže športovať ako najlepší z nás. Je to v poriadku. Mne nedáva zmysel sa s kýmkoľvek porovnávať. Na porovnanie mám moje štatistiky z celého roka, ktoré vedia perfektne poukázať na pokrok.

V sezóne som spoznal mnoho nových miest, zažil som skúšky, bolesti a potu bolo viac ako dosť. Taktiež prišli úsmevné chvíle, radosť z prekonania seba, či kopca, zjazdu. Šport je pre mňa každodenná súčasť, mám ho rád. Neviem kam ma prinesie, ale páči sa mi, že nemusím meniť veľkosť oblečenia.

Celá sezóna ma stála viac ako pol milióna kilokalórií spotrebovanej energie. Ono tie čísla nie sú najpresnejšie. Ako tak tuším, že niečo som robil. Chladnička mala zo mňa radosť.

 

Úseky

10. máj 2023 Cesta poznania - Všetko

michal_botansky_bloger_cisla

Myšlienky opäť niekde z kopca. Nejako sa ku mne dostala poznámka, že som lepší, rýchlejší, výkonnejší. Čo tak celkom nie je pravda. Je úplne jedno či sa chceme baviť o tréningu v horách, alebo o tých bežných chvíľach. Niekedy dávno, prichádzali od mňa myšlienky, že som dobrý. Nebolo to celkom tak, mohol som len šťastie, či stretla ma náhoda.

Mám rád sociálne siete, vedia veľa ukázať, naučiť. Jedna z nich mi sleduje hodnoty tréningov. Po pravde pozerám sa na čísla len orientačne, nakoľko sú ovplyvňované používanou technikou, počasím, dĺžkou tréningu, v akej sme nálade, koľko máme od trénované a pod. Vďaka tejto vychytávke sú rôzne trate rozdelené na úseky. Systém po nahratí mapy tréningu, vyhodnocuje, ako sme jednotlivé úseky zvládli, odmeňuje za každý pokrok.

Ja som zaradený v štvrtej kategórii v stúpaní do kopcov. V praxi to znamená, že som približne o polovicu pomalší ako tí najlepší. Mne ukazuje čas prejdenie úseku, trebárs dvanásť minút a prví majú hodnoty okolo štyri, päť minút a tak ďalej. Všetko je možné upraviť, vylepšiť tréningom. Mne sa páči, že tie čísla sa dostali ku mne. V praxi si predstavujem ako dobrý musel byť prvý chalan, keď po tom kopci doslova preletel.

Aj vďaka tej sieti mám prehľad o svojom pohybe. Lepšie si viem naplánovať trasy, nakoľko poznám moje približné časy, rychlosti na jednotlivých terénoch, povrchoch. K tomu dostávam upozornenia na moje vlastne zlepšenia pred sebou. To znamená, že čím viac trénujem tým mám lepšie časy. Je v celku prekvapivé, že mnoho najlepšie dosiahnutých časoch prejdení jednotlivých úsekov, som dosiahol na konci svojich fyzických síl.

Niekoľko článkov dozadu som písal o dôležitosti užívať si nie len tréningy, ale život ako taký. Čísla sú fajn pomôcka. Mávam raz za čas tréningy zamerané na rýchlosť, na dĺžku, či prevýšenia, ale aj také, keď len idem vonka, trebárs pozrieť výhľady z Tribečskej hrebeňovky. Snažím sa viac jazdiť mimo čísiel, sledovaním tepov, zón. Je dobré o takýchto vychýtávkach vedieť. Napríklad keď sa pripravuje na súťaž, naberá sa kondícia. Nič proti nim nemám. Sú skvelo pomôckou.

Aj preto sa snažím strániť porovnávania z druhými. Neviem koľko majú od trénované, akú majú techniku, podmienky a pod. Jediný s kým sa chcem porovnávať sú moje výkony z minulosti teda s predchádzajúcich tréningov. Ten druhý môže ukázať, kam je možné dostať sa, poradiť techniku, či odhaliť tajný tip.

Ak idem na výjazd s niekým kto nemá takú kondičku ako ja, uvedomujem si, že je potrebné takéhoto parťáka podporiť, neutekať pred nim, miestami potlačiť a samozrejme raz začas počkať kúsok ďalej. Hlavne na bezpečných zjazdoch. Tak isto je dôležité zabaliť o tyčinku navyše a mať zábavu.

Veľmi jednoducho niekoho môžeme odradiť, ak sa budeme predvádzať. Jasné, že keď mam tréning na rýchlosť buď idem s niekým kto je na tom podobne, alebo sám. Zmysel mojich športových aktivít nemá byť zhadzovanie a posmievanie, práve naopak. Existuje mnoho tréningov metód, ktoré nám pomôžu zlepšiť sa. Jednou z najjednoduchších je: trénuj veľa a pomaly. Hovorí sa že časť by mala bolieť, časť by mala byť zábava a časť by sme mali odovzdávať skúsenosti druhým. Pomer si nájdeme časom ako nám bude vyhovovať.

Kazdý sme na tom podbone len sa nachadzame v rozlicnych fázach a usekoch nasich ciest. Fyzické sily vieme zlepšíť do určitého momentu. Treba na to pamätať, máme svoje limity. Tie prekonať je možno vhodné opýtať sa či je to potrebné. Teraz sa nebavíme o vybehnutí na menší kopec. Ten vybehneme tréningom. Bavíme sa ked to už naozaj dalej nejde a na druhý, tretí či štvrtý deň zjeme chladničku aj u susedov a nebudeme vedieť chodiť.

Ak stratíme zábavu, ciel, niečo čo nás poháňalo v pred, budeme stáť pred veľkou možnosťou vykašlať sa na to. Nech je ide o čokoľvek. Hlava je kľúčom k úspechu. Ak si myslíme, že už ďalej to nepôjde, tak sa veľmi mýlime. Naše telo je stvorené aby prežilo. ako náhle klesne kontrolka energie pod určitú hladinu, cítime sa unavene. Dobrá správa je, že vraj sme približne v polovice zásob energie. Aj preto sa snažme do hlavy nepúšťať situácie, myšlienky, pocity ktoré nás budú oslabovať v tých najvhodnejších chvíľach. Na to slúžia jednoduché cvičenia. Napríklad ešte kúsok, po tamtú zákrutu.

Nič sa nestane, ak nebudeme všetci športovci. Môžeme priberať nejaké to kilo, nebudeme mať záplavy hormónov šťastia po tréningoch. Na druhú stranu, asi nespoznáme bolesť pri záťažiach, daždi, vetre, či zranení. Risk patri do života, no hrozí tu bolesť z nepoznaného, z okolnosti. Možno sa zmokne, vymrzne, ale pozor tak isto hrozí úspech, že to dopadne dobre. Čím ďalej som presvedčený, ako takéto slová neplatia len pri športových tréningoch.

Čísla a štatistiky dvadsať dva

4. január 2023 Cesta poznania - Všetko

michal_botansky_statistiky_cisla_poradia.jpg

Začínal december ako si som sa dostal k spoločným číslam po prvý krát v aplikácii. Nikdy predtým ma nenapadlo, že by som mohol mať prehľad koľko, kde, ako, za koľko. Svietilo tam tritisíc štyristo kilometrov. Zaskočilo ma to. Rok pred tým sa bežalo okolo tisícky. To bolo všetko.

Ak bude vhodné počasie, dosiahnem štyri tisíc od trénovaných kilometrov za rok. Hovorím si v duchu, pozerajúc predpoveď počasia s plánovaním dní, kedy by sa mohlo ísť von. Môj prvý rok čo som začal trénovať tak trochu vážnejšie. Upravila sa postava, takmer sa stratilo brucho, zväčšil sa hlad, únava, prestalo sa s flákaním a mnoho krát šiel mobil bokom. Ako tak píšem článok, všetko to pre mňa znie neuveriteľne.

Vďačím okoliu, za posunutia, námety, navedenia, podporu. Je viac ako isté, že by nebolo možné toľko natrénovať. Ďakujem všetkým čo boli, sú aj budú súčasťou nie len mojich tréningov. Ja som sa iba ukázal, odfotil a sem tam som o tom niekomu povedal. Ten zvyšok boli prepotené tričká, spoďáre, narazené kolená, chrbát, kombinované s prekonávaním najťažšej disciplíny pre mňa. Vstávanie z postele je ťažšie ako tréning v daždi, v chlade, či v hlade.

Pred rokom som absolvoval niečo okolo tisíc kilometrov behu v teréne. Bola to úžasná, ale aj dosť náročná skúsenosť. Prišlo prvé stretnutie s medveďom, zranené kolená, nárazy, pády, roztrhané batohy, nepoznanosť terénu. Musel som dať beh na chvíľu bokom, pretože som mal zranenia. Hrozilo, že na dlhý čas nebudem športovať. Na strane druhej prišli nové skúsenosti, poznatky. Pochopenie starostlivosti o telo, myseľ, dôležitosti regenerovať, nastavenie správnej stravy a vitamínov.

Rok dvadsaťdva bol dosť náročný športový rok. Spolu som natrénoval niečo cez štyri tisíc kilometrov. Plávanie, behanie, zimné bežkovanie lyžovanie, kolieskové bežkovanie, gravel, činkovanie. Z plávania si odnášam dobrý pocit a nie štatistiky. S posilňovania taktiež. Začiatkom roka som obmedzil pohyb, na bežkovanie a činkovanie. Beh šiel do úzadia. S letom prišlo letné bežkovanie a s ním aj dvoj fázové tréningy. Jarné mesiace sa športovalo minimálne vonku, pre zranenia kolien. Tu musím vyzdvihnúť lekára, ktorý mi pomohol doladiť stravu a kĺbovú výživu. Bol som v tom, že skončím so športom na dlhšiu dobu.

S letným bežkovaním prišla prvá výzva. Nabehať tisíc kilometrov za desať týždňov. Po ukončení letného bežkovania prišiel gravel. Ako všetko, na začiatku sme sa oťukávali. Musel prísť signál, že ideme na to vážnejšie. Tréningy do Banskej Štiavnice a späť, Sitno, Veľký Inovec, Pohorie Tribéč, Krížne cesty, Malá Lehota ukázali zmysel.

Niektoré tréningy boli také zábavné, náročné, plné prekonávaní. Bolo ich len zopár, ktoré sa neuskutočnili. Po cestách prichádzali ďalší športovci, s nimi pre mňa nové vedomosti, čísla. Vďaka ktorým som ako tak získal pohľad na moje výkony. Dnes viem, že ak chcem byť lepší, tak moje čísla by sa mali zlepšiť.

Je tu ešte jeden pohľad, tréningy pre mňa nie sú len o prejdených kilometroch, vypotených kalóriách, prevýšeniach. V prvom rade by mali byť o zábave a o dobrom pocite. Pretože ak chcem športovať dlhodobo mal by som si nájsť niečo v tom, čo ma bude baviť. Na teraz to nie sú štatistiky. Určite je správne ich evidovať. Ak sa jedného dňa rozhodnem, že pôjdem na prípravu na súťaž, bude sa od čoho odraziť. Lenže, keď viem za koľko prejdem kilometer v danej športovej disciplíne, ľahšie sa plánuje čas.

Tisíc dvesto päťdesiat kilometrov na kolieskových bežkách. Štyristo päťdesiat kilometrov na bežkách. Dvesto kilometrov behu. Dvetisíc sto kilometrov gravel. Plávanie, posilňovanie som nemeral. Teším sa z každého prejdeného kilometru, tréningu. Bola to riadna výzva nastaviť zorganizovať dni, aby som mohol isť trénovať.

Ďakujem za každú podporu. Ďakujem za nové priateľstvá na ceste. Obdivujem každého, kto sa snaží, či už profesionálne, alebo ako nadšenec. Myslím si, že šport nás robí silnejšími, lepšími. Podporuje nás, vyťahuje z nás to najlepšie a môže dať životu priateľskejší, ale aj pohybový zmysel. Ak náhodou neberiem telefón je dosť možné, že práve trénujem. Zavolám naspäť, len mi dajte nejaký ten čas vydýchať sa.

Čísla

3. február 2021 Cesta poznania - Všetko

michal_botansky_bloggovanie_beh_čas_praca

Myslím, že sme v dobe, keď budeme musieť byť o niečo viac vynaliezaví. Mám na mysli nestáť na jednom mieste a búchať hlavou o stenu a stále dookola opakovať, ako sa nedá.  Čoraz viac dnešný svet praje všetkým tým usilovným a často bláznivým ľuďom, ktorí pochopili, že spojenie “nedá sa” je súčasť a nie konečná zastávka.

Som veľkým fanúšikom behu. Vďaka nemu som sa začal pravidelne hýbať, fotiť, natáčať videá. Naučil ma disciplíne, prekonávaniu samého seba, ísť von za každého počasia a k tomu je ako tak prospešný pre zdravie. Teda okrem tých drobných zranení, ktoré sa sem-tam stanú. To, čo mi dáva, viem použiť aj v iných oblastiach. Behám pre dobrý pocit, súťaženie ma neláka.

Moje putovanie životom je ovplyvnené emóciami, príbehmi, prácou a kopou maličkostí. Čim je príbeh intenzívnejší, tým viac vnímam. Keď je k tomu pridaná vedomosť, ktorá má hlbší zmysel, možno sa niečo aj naučím. Čísla a technické informácie moc nemusím. Často ich pletiem, nerozumiem im. Nič mi nehovoria, aj keď ich používam často.

Čísla sú dôležité, vďaka nim môžeme robiť pokroky. Napríklad pri behu, ak sa chcem zlepšiť, začnem merať rýchlosť, čas a vzdialenosť. V práci si rátam počet telefonátov, obchodných schôdzok, klikov, videní, reakcií. Na ich základe vyhodnocujeme úspechy, neúspechy, ale aj to, či sa máme viac snažiť alebo nechať úlohu na čas plávať.

Žijeme v dome meracej. Meriame si kroky, vzdialenosť, schody, kalórie, koľko dní sme spolu. Počítame srdiečka, priateľov, videnia. Nosíme so sebou mariace zariadenia. Nie je na tom podľa všetkého nič zlé. Je fajn vedieť, že dnes na prechádzke sme prešli dva kilometre.

Behanie bez čísiel mi robí väčšiu radosť. Keď nevládzem, dám si prestávku, inokedy sa premôžem. Beh je môj relax, ide so mnou pes, kamera a voda.  Na druhej strane v práci meriame všetko. Bez čísiel sa nevieme pohnúť. Akákoľvek vízia, nápad, skôr či neskôr sa musí dostať do matematickej rovnice.

Mám rád, keď udalosti plynú voľne, aj keď tlak nás formuje o mnoho viac. Pohybujeme sa vo svete, kde je merateľné takmer všetko. Niektoré čísla môžu skresľovať, výsledky taktiež, no a nie všetky hodnoty v rovniciach sú správne. Takže aj nesprávny výsledok môže byt správny, no nie hneď.

Dnešná doba nám dáva naozaj mnoho vychytávok na posun k novým miestam. Podľa všetkého stáť na mieste s tým, že nemáme na výber, je bláznovstvo. Naozaj stačí malá zmena, aby sme sa pohli ďalej. Tak teda koľko pokusov sme mali dnes, aby sme sa pohli ďalej viac ako včera?