Type your search keyword, and press enter

Defekt a teórie

michal_botansky_teorie_defekt_trening_blogger.jpeg

Dostal som defekt. Naštvalo ma to. Nosím síce zo sebou pojazdnú dielňu. Ale keď sa stane takáto udalosť na druhom kilometri tréningu, nie je to najpríjemnejšie. Diera bola veľká, no moc sa ju nedarilo utesniť knotom. Štvalo ma to stále viac. Čas šiel a tým sa aj skracoval tréningový okruh. Vlastne som si povedal, ako píšem o takýchto situáciách články a teraz som maličkosťou rozhodený.

Hlboký nádych. Výdych. Správal som sa ako keby som bol nervák. Úplne iný človek. Prišlo rázne dohovorenie, defekt sa podarilo utesniť. Pokračovalo sa ďalej. Aj keď síce s pocitom, čo keď nevydrží plášť a niekde na Malej Lehote strelí. Len to už sú také myšlienky porazeného.

Druhá situácia, ktorá sa objavila na prvý pohľad nemala nič spoločne s prvou. Som na tréningu a už po ďalší krát jazdím tie iste miesta. Žiadne premýšľania, veziem sa, dupem do pedálov, dopĺňajú sa tekutiny a energia. Už ani okolie mi nerobí radosť. Tak pri plánovaní ďalšej jazdy uvažujem, čo sa vlastne deje.

Porovnávam trasy, ktoré jazdím menej. Hľadám v pamäti zážitky, pocity ktoré som vtedy mal. Je nad slnko jasné, že niekde je zrada, alebo rozohraná čudná hra. Hrajú so mnou môj vlastný mozog, ktorý radšej nepremýšľa. Radšej sa nachádza v režime prežitie na miestach, ktoré pozná lepšie ako na nových nepoznaných, kde má byť viac pozorný. Opäť o takýchto situáciách píšem články.

Rozdielne situácie no obom sa venujem tu na blogu. Vyzývam v nich seba, možno trochu aj okolie, aby sme ich vyhľadávali a nebáli sa ich. Nakoľko práve takéto neiste, nové skúsenosti nás posúvajú ďalej. Lenže jedno sú teórie a druhé reakcie pod emóciami. To už také jednoduché nie je.

Teórie, múdre myšlienky sú okolo nás. Nádherne znejú v knihách, z úst významných ľudí. V ťažších životných obdobiach sa k nim viac uťahujeme a premýšľame nad ich významom. V tých dobrých časoch je to iné, odlišné. Možno ich aj evidujeme, len kto vie ako ich berieme. Veľká časť z nich sú dobré nápady, myšlienky, pohľady. Dokonca určite aj fungujú. Len maličkosť, nie vždy budú fungovať nám.

Na druhej strane, je dôležité pripomenúť, aj keď sa už niečo naučíme, osvojíme, nie vždy to budeme vedieť použiť v tej dôležitej chvíli. Vlaste, je tiež dobre spomenúť, že je normálne vybuchnúť, nesprávne reagovať, nevedieť čo spraviť. Len prosím pekne, nie po celý život. To už je potom niekde inde zrada.

Svalová hmota sa udržuje používaním. Ak netrénujem, nepoužívam nejakú časť tela je vysoko pravdepodobné, že ochabne, alebo úplne oslabne. Tak isto je to s mozgom, s jeho reakciami, riešeniami situácií. Tréning a disciplína z dlhodobého hľadiska môžu priniesť lepšie reakcie, rozhodovanie.

Všetky poučné teórie, múdre návody je náročné dodržiavať. Každý máme v sebe slabé chvíle, keď pochybíme, alebo spochybnime všetko okolo nás. Hlavne ak sa na nás nik nepozerá, stratíme svetlo na konci tunela,máme plný batoh emócii na chrbte, alebo v pondelok ráno prší.

Ako dopadol tréning s defektom? Perfektne. Knot drží na mieste. Trasa bola výborná, kopce dali zabrať. No čo ma potešilo najviac, bola kombinácia jednotlivých zvážnic, tak ako som ich ešte nešiel. Vlastne ten istý princíp kombinácií, som použil aj na ďalšom výjazde. Veď nech aj mozog je trochu viac v používaní, nie len v režime prežitia na tých starých známych miestach.

Defekt

michal_botansky_blogger_o_defekte.jpg

Ahooj cez víkend idem do Štiavnice na Sitno a potom sa môžem zastaviť. Teda ak nebude pršať. Nepršalo, nezastavil som sa a ani nevyrazil. Deň ako sa malo ísť, počas testovacej jazdy prišiel defekt. V lese, bez signálu, návodu, vedomostí s otázkou čo teraz.

Určite nie som sám, kto je naštvaný keď sa zmaria plány. Hlavne, ak sa na niečo tešíme. Celý deň v nedeľu ma bolela hlava, brucho, mal som nerv, nič sa mi nechcelo. Všetko pre ten hlúpy defekt zo soboty. K tomu sa pridali ďalšie v tom čase neprekonateľné technické problémy. Všetko čo bolo v hlave, čo poviem v servise, ako tam pôjdem a ako dlho bude trvať oprava. Neskôr poobede sa šlo bežať, tak aspoň na časť dňa myšlienky o nepodarenom výlete z hlavy vyfučali.

Neznášam nahovárania, vytváranie fiktívnych oslabujúcich príbehov. K ničomu nevedú. Môj nepodarený výlet bol zakončený frázou klasikov: asi to tak pre niečo malo byť. Aj tak každý deň vnímam, že nie všetko tak ako chceme. Je mnoho situácií, ktoré nejdú. Lepšie napísané, teraz nejdú. Jednoducho sú obdobia keď sa naozaj nedá nič robiť a všetko má prestávku.

Keď som bol v lese bez signálu a bez vedomostí. Riešil som dve možnosti. Vyhrnúť rukávy, alebo isť pre pomoc dole do dediny. Ani jedna varianta sa mi nepáčila. Ten pocit bezmocnosti, zrazu telefón nie je zariadenie na komunikáciu, návody atd. No stáva sa z neho akýsi bezmocný ukazovateľ času. Ten plynie v takýchto situáciách veľmi rýchlo. Rozhodnutie prišlo postupne. Netušil som aké sú presne postupy. Riešil som vždy len jeden krok dopredu. Každú chvíľu chcela nastúpiť panika. Nedal som jej šancu, aj keď strach, neistota mi dýchali na chrbát. Veď čo ak niečo a nestihnem sa vrátiť na čas, zmeškám druhú časť naplánovaného dňa.

Stratiť komfort je to najbolestivejšie čo sa nám môže stať. Nie, že prídeme o všetko čo mame. Skôr častejšie stratíme svoj komfort napríklad, ak niečo sa pokazí, nepodarí, stratí, vyvedie nás zmiery, pokašleme, alebo sme nesprávny čas na nesprávnom mieste. Akýkoľvek pohodlne miestečko je zabijak, či sa nám to páči alebo nie. Na jednej strane potrebujeme miesto, kde si na chvíľku vyfúkneme ( no nie tridsať rokov). Na strane druhej potrebujeme výzvy.

Makajme, poďme trhať asfalt, motivácia, obleky, školenia, všetky poučky, a kto vie čo ešte. Uff, to je súčasť mojej histórie. To nie je na teraz téma. Nie vždy usilovnou prácou dosiahneme fantastické výsledky. To si už všímam nejaký čas, skôr sú to rozhodnutia, tréning, skúšanie, vnímanie, pozorovanie, hľadanie, spájanie a mnoho iných. Tým netvrdím, že sa mam na veci pozerať.

Cely tento výlet ma stal tri nezjedené kopčeky zmrzky, jednu hodinu práce. Niekoľko ďalších hodín hľadania, čo robiť keď sa to stane, aby bola lepšia reakcia. Dva rozhovory, ako odstrániť technické nedostatky, dvadsaťpäť telefonátov pri hľadaní novej gumy. Takže môj tréning do Štiavnice sa presúva, defekt priniesol viac vedomostí, áno nová guma niečo stojí, lenže každý poznatok ma svoju cenu. Ako teda na defekt? Mlieko, lepiaci knôt, fľaky na plášte, náhradná duša, nezabudnúť pumpu (kompresor) a vodu na umytie rúk. Nedávajme pozor na defekty, tie prichádzajú aj tak nečakane. Skôr majme so sebou výbavu, veď čo ak náhodou.

Neželajme zle

Neželajme zle

Dostal som na aute defekt. Išlo ma roztrhnúť, ďalšia zbytočná starosť na svete. Kamión zablokoval cestu, bolo potrebné sa otočiť. Mohlo sa cúvať alebo otočiť sa. Stavilo sa na otáčanie, pri okraji cesty bol klinec a zvyšok je história. Dnes mi napadá milión scenárov, ktorými si odôvodňujem nepríjemnosť.

Veci sa dejú každému. V tomto nikto nie je špeciálny. Máme obdobia defektov, ale aj oslavných večerov. Ak sa deje niečo, čo sa nám nepáči, podľa všetkého, nie vždy sa má udiať aj niečo naozaj zlé. Možno stačí spomaliť, či nechať situácií čas. (Píšem vo všeobecnosti, každá situácia vyžaduje odlišné postupy a tým aj samozrejme okamžité konania.) Malé či stredné nepríjemnosti, v istých prípadoch aj  väčšie závažné, v sebe skrývajú rôzne posolstvá, nakopnutia, prebudenia, ale aj rúška tajomna.

Schválne, všimnime si, kedy sme mali naozaj pocit, presvedčenie, ako na prvý pohľad nepríjemná situácia nám viac preniesla, ako odniesla. Za seba môžem povedať, že najviac zažívam v práci, resp. v tom, čo robím, situácie, vďaka ktorým ma ide roztrhať na prvý pohľad. Neskôr, ak sa obzriem na sekundu späť zistím, že naozaj takmer vždy poukázalo na to, čo sa malo vylepšiť, upraviť zmeniť či vôbec nerobiť.

Nikdy nejde o nás, ide o všetko. Na našich tímových poradách ide ľudí okolo mňa často roztrhať zo mňa. Moje filozofické myšlienky, štýly, ktoré sa snažím založiť u ľudí, s ktorými pracujem, nie sú vždy s láskou a nadšením prijaté. Viac sa deje to, že sú na prvé pohľady neporozumené a až po období sa prichádza na to, že sme mohli ušetriť čas. Neznášam, keď niekto príde za mnou so slovami, ako som mal pravdu. Stratený čas sa nevráti. Úloha lídra nie je ukecávať všetkých, aby ho nasledovali. Jeho úloh je o mnoho viac, no vždy začína a končí so a pred sebou samým.

Nie každá skúsenosť musí byť zažitá. Viac skúsenosti nemusí hneď znamenať, že sme lepší ako druhí. Práveže naopak, môžeme byť pomalší ako druhí. Jedna z mojich myšlienok je, nemusím byť vo všetko najlepší, stačí, keď poznám najlepších. Vždy sa môžeme učiť jeden od druhého, keď len maličkosti. Páči sa mi, keď druhí dôverujú mojej práci a využívajú moje služby či produkty.

Sladká nevedomosť začiatočníka nás môže priniesť na mnohé nepoznané miesta. Možno aj na také, na ktoré by sme si ako profesionáli netrúfli. Preto sa chcem cítiť ako začiatočník, študent, učeň, niekto, kto spoznáva, hľadám. Tam vonku na nás číha mnoho prekvapení. Niektoré nám majú ukázať nepoznaný svet, iné zdržať, presunúť na inú koľaj. Nie vždy budeme poznať odpovede. Vlastne, keď už nič, tak neprajme druhým zle, bude nás to spomaľovať. Ešte k tomu dostaneme defekt a nielen na koleso.