Type your search keyword, and press enter

Rozprávanie

Rozprávanie

Ak by som dnes mohol vyzradiť dve tajomstvá, ktoré som sa naučil počas mojich schôdzok od ľudí, s ktorými sa stretávam, prvé je tu a druhé je schované nižšie.

Keď sa začíname pohybovať v novej práci, v škole alebo inom kolektíve, tak sa snažíme spoznať čo najviac ľudí a vytvoriť si s nimi vzťah, puto, mnohých si pripustíme k sebe bližšie. Ak sme v kolektíve obľúbení, cítime radosť, že niekam patríme a majú nás druhí ľudia radi. Zvyčajne, ak chceme niekam patriť, tak sme na druhých milší, pozornejší až časom si dovoľujeme srandičky či vymeniť ostrejšie názory.

Odvrknutie či nerešpektovanie druhých bude pre vytvorenie vzťahov podľa všetkého o niečo ťažšie, či vlastne ak si vôbec nejaké vytvoríme. Veď na čo máme mať okolo seba ľudí, ktorí sú kedykoľvek pripravení na hádky, rýpania či vyvolávania konfliktov.

Vlastne byť človekom je jedna zo základných zručností, ktoré by sme mohli všetci ovládať. Je ľahké byť k druhým milý, ale tak isto je ľahké na druhého vybuchnúť. Ovládnuť komunikáciu a k tomu diplomaciu alebo schopnosť vedieť príjemne rozprávať nám vedia poskytnúť nespravodlivé výhody. Na druhej strane ovládanie komunikácie nám môže priniesť nespravodlivé výhody v manipulácií, ovplyvňovaní, zavádzaní a pod.

Zistil som, že ak hovorím tak, aby som druhým neubližoval, tak ľudia naokolo ma majú radšej a k tomu sa vo väčšine prípadov viem viac posunúť dopredu. Mám rád komunikáciu, ktorá je priama, no dobre sa počúva, je k veci, príjemne zvedavá, rieši či uvoľňuje.

Neznášam kritiku, spôsobuje viac bolesti ako radosti a v mnohých prípadoch je za brzdu ako za posun vpred. Keď už sa má kritizovať, tak je to odvedená práca alebo čin, nie osoba. Kritika zabila a zabíja mnoho snov, lepšie životy či nové možnosti.

Rozkazovací spôsob nevyhľadávam. Bol som na základnej vojenskej službe, poviem vám, počúvať rozkazy nie je nič  príjemné, aj keď mnoho z nich bolo k veci a viedli k disciplíne. Dnes ak pri bežnej komunikácií dostanem príkaz, tak v tom momente začína moja ignorancia, stagnácia. Hľadám výhovorky ako sa vyzuť z rozhovoru, úlohy.

Ešte horší vzťah mám s úprimnosťou. Je mimoriadne ľahké povedať tomu druhému, že smrdí, má dlhé nechty, či by mal úlohu urobiť inak. K tomu, ak vidím, ako sa ten druhý vyžíva zhadzovaní ma pred ostatnými, tak je nad slnko jasné, že kamaráti nebudeme. Mať úprimných ľudí okolo seba je dôležité, no dôležitejšie je mať okolo seba ľudí, ktorí vedia aj správne úprimnosť dávkovať.

Sme ľudia, v prvom rade by sme si mali pomáhať. Je prirodzené, že budeme so sebou v určitých disciplínach súperiť. Ale ak budeme jeden s druhým vedieť príjemne komunikovať, naučíme sa lepšie rozprávať či krajšie hovoriť príbehy, dostaneme sa na miesta, o ktorých sme ani len netušili. Diplomacia v komunikácií a v správaní je spôsob na otvorenie mnohých dverí. Mať pravdu za každých okolností nám priateľov nie vždy prinesie. Vo všeobecnosti nechceme mať okolo seba premúdrelých ľudí, ktorí majú odpoveď na všetko. Preto, ak máme možnosť, vyberajme slová, tón, farbu, rýchlosť reči, gestá, pohľady, možno aj vďaka nim urobíme svet lepším.