Type your search keyword, and press enter

Ponuka

Ponuka

Môže sa to zdať divné, že motivácia, ktorá sa svetu javí ako bláznivá, nám môže spôsobiť prevrat v našich životoch. Možno všeobecné kecy nie sú ten najsprávnejší návod či poznatok na vystúpenie z pomyselného vlaku. Lenže často v sebe ukrývajú kľuč, ktorým si otvoríme dvere.

V dvetisícjedenástom, keď som začínal v mojej práci, bolo mi povedané, aby som oslovil každého a dal vedieť, čo vlastne robím. Samozrejme, že v tom období som bol premotivovaný a moje vystupovanie bolo pojašené. Dostalo so ku mne mnoho informácií, ktoré sa podľa všetkého nesprávne spracovali v mojej mysli. No čo je dôležité, že prácu som vykonával v najlepšej vôli. Vďaka tomuto obdobiu prišli skúsenosti a poznatky, vďaka ktorým dnes vidím odlišne ako pred tým.

Mnohé situácie z toho obdobia zostávajú v pamäti a naďalej pootvárajú dvere k ďalším poznatkom. Veď vlastne všetky tie informácie potrebujú čas, aby som im porozumel, samozrejme je ich treba aj vyskúšať tam vonku. V tomto prípade išlo o ponuku na spoluprácu ohľadom bývania.

Bola predo mnou rodinka, ktorá ma oslovila s pomocou pri kúpe  ich nového rodinného sídla. Celý prípad bol naozaj náročný na vyriešenie. Keďže domček sa hrdličkám páčil, nezostávalo nič iné, ako vyhrnúť si rukávy a dať sa do práce. Celý obchodný prípad sme vyriešili s pomocou celého tímu. Párik začal novú časť života.

Tu som vycítil príležitosť na doplnenie tímu. Ponuka bola položená mladému mužovi, keď všetko bolo vyriešené. Zaujal ma na ňom jeho prístup, všetko, na čom sme sa dohodli splnil a ešte k tomu chcel robiť niečo iné. Takýchto ľudí si veľmi väzím, lenže ak sa pozriem späť v čase, nesprávne som odhadol situáciu a pokašlal vzťah s rodinkou.

Mali sme dve-tri pracovné schôdzky, na ktorých sme mu objasnili v čom bude spočívať náplň práce, forma a ako by sme začali. Tu príbeh končí, moja ponuka bola zmietnutá zo stola. Teda to som si myslel až do minulého týždňa. Keď na modrej sociálnej sieti vyskočil motivačný citát, ktorý sa páčil môjmu priateľovi.

Ponuka bola zmietnutá, nakoľko chalan sa chcel venovať športu. Mal byť z neho certifikovaný fitnes tréner v posilňovacom zariadení. Tvrdil mi, že je to jeho sen a teda radšej pôjde cvičiť ako robiť so mnou. Sny sa majú plniť, uhol som. Na jeho profile nebola ani zmienka o cvičení. Tak dostal správu.

Veľmi ma štve, keď nejdeme za svojimi snami, cieľmi, víziami. Znie to naozaj otrepane. Ale naozaj mnohí z nás žijeme vo svete, ktorý nás nenapĺňa v ničom. Ak máme trochu peňazí, dostaneme výhodný lízing, dobrý uver, trikrát dovolenku. Potom sa ohradzujeme, ako sme sa obetovali pre deti, rodinu a pod. Zrazu sme v pasci úverovej splátky, ranného vstávania, nadčasovania v práci a domácich povinností. Chodím k ľuďom domov, vidím ako žijeme. A vlastne tablet nedostalo dieťa preto, aby sa naučilo tvoriť, ale aby rodičia mali pokoj, keď prídu z práce. Mohli by sme pokračovať, radšej nie. Tu česť všetkým, ktorí porozumeli, že tablet je nástroj a učia svoje deti nástroj správne používať.

Pred pár rokmi som dostal košom od človeka. Nahradil príležitosť svojim snom, ktorý si nesplnil. Loptička je na mojej strane pomyselného stola. Nesprávne bola odhadnutá situácia, nedokázal som presne spracovať informácie, ktoré boli povedané. Netvrdím, že vďaka mojej ponuke by sa mu zmenil život, tvrdím iba to, že sme to mohli spolu skúsiť. To je jediný spôsob ako otestovať veci v praxi.

Ak nás nič netlačí, podľa všetkého nebudeme mať žiadnu motiváciu. Je ľahšie sa vyhovoriť ako čokoľvek urobiť. Preto sa niekedy zbavujeme povinností a už vonkoncom sa dobrovoľne nehrnieme do nového. K tomu nie každá príležitosť je pre nás. Možno práve stojíme pred novou príležitosťou alebo niekomu práve my ponúkame novú príležitosť. Nerobme urýchlené závery ani v jednom prípade, veď nikdy nevieme, kam nás posunie najbližšie áno.

Nevieš o čo ide.

Foto Michal Boťanský
Foto Michal Boťanský

Zabudni na peniaze, úspech, slávu. Bude to vedľajší produkt toho, čo ideme robiť. Ak sa spolu ideme baviť o biznise, sne, spoločnej ceste. Zabudni, že si realitný maklér, poradca, obchodník s liekmi, riaditeľ odbytu.

Si človek, máš svoje potreby, svoje emócie, svoje silne stránky a aj svoje slabé. Určíte si v niečom kurňajs dobrý. To spolu ideme hľadať. Použijeme všetko, čo bude treba. Budeme sa rešpektovať, pôjdeme rovnakým smerom. Keď sa odtrhneš budem pri tebe. Zachránim ta iba vtedy ak mi dáš signál.

Určíte budeš vystrkovať parohy, prejdeš pubertou, budeš majster sveta, dostaneš na držku a možno prídeš o všetko. Ver, že aj tak budem stať za tebou. Nebudeme spolu rozoberať čo kto ma, ako sme ďaleko, čí blízko. S chirurgickou presnosťou sa zameriame na smerovanie trhu.

Vytvoríme komunitu, kde pôjdeme príkladom pre naše okolie. Obkopme sa rešpektom pre druhých. Zameriame sa na to čo ideme robiť, nie na to čo ideme povedať. Prestaneme počúvať kto čo hovorí, nič sa neberie osobne. Na výsledky sa zameriame až po tom, keď zvládneme proces.

Možno nás bude 1000 možno 100. Ak sa nepochopíme podáme si ruky a pôjdeme svojím smerom. Je dosť možne, že odídeš aby si sa mohol vrátiť. Ak sa pochopíme 4, 5, 7 rokov budeme tvoriť, skúšať padať, rozbíjať. Potom sa pozrieme čo sme spravili dobre a zopakujeme to.

Ak hľadáš dovolenky, auta, luxus si na nesprávnom mieste. Najskôr sa staneme lepším človekom. Materiálny svet príde ako výsledok prace, myšlienok, filozofie, teda nás. Viem, máš strach skočiť do neznámeho opustiť svoje pohodlie.

Nedávam Ti žiadne sľuby, ani pekné motivačne kecy. Nemusíš vedieť nič. Chcem vidieť tvoju snahu, vášeň, odhodlanie. O rýchlosť sa nestarajme. Určite váhaš, premýšľaš, analyzuješ, porovnávaš ma s inými možnosťami. Veď vlastne ani nevieš o čo ide. Teraz neporozumieš, ešte nie si pripravený. Netárajme, vyhrnieme si rukávy a poďme na to.

Lekcia z biznisu.

Lekcia z biznisu, michal boťanský

Učíme sa spoznávaním, skúšaním, vytváraním – teda tak to vnímam ja.

Pred časom som dostal lekciu z môjho biznisu. Poobede ako som prichádzal autom z pracovného stretnutia pred kanceláriu, šiel za mnou pán na zelenom aute. Zaparkoval som, vystúpil som. Pozdravili sme sa, prehodili sme pár zdvorilostných slov a podal mi poštu pre kolegu. Rozhovor trval okolo 10 minút. Zobral som obálku, podali sme si ruky, pokračovali sme ďalej vo svojich činnostiach.

Po pár krokoch som si uvedomil, čo sa vlastne stalo.
S týmto chlapíkom som aktívne spolupracoval na niekoľkých obchodoch. Niekedy spolupráca bola náročná, vždy sme všetko dotiahli do konca, teda na jednu výnimku. Pred časom som robil pre pána v zelenom aute, poradenstvo z oblasti v ktorých sa pohybujem. Po nastavení kľúčových záležitostí sme sa pustili do spomínaného obchodu. Situácia na trhu bola priaznivá, nič nenaznačovalo, teda na prvý pohľad, že by sa obchod nepodaril.

Teda naznačovalo úplné všetko, necítil som spojenie medzi nim a mnou. Kolegovci sním spolupracovali už dávnejšie a tiež s ním mali rôzne skúsenosti. Začali mi o nich rozprávať. Po čase sa do obchodu zamiešala ďalšia firma. Pri každom stretnutí som mu ukazoval systém, ktorý potreboval, dôležité technické informácie. Stretnutia sme zakončili, tak že nabudúce sa na to pozrieme. Takto to pokračovalo, až do budúceho stretnutia, ktoré sa neuskutočnilo. Veľmi rýchlo som sa z obchodu vyparil, no mal som pocit, že to vyparenie bolo vzájomne.

Moment na parkovisku mal hodnotu 17.000,-€ v podobe poskytnutých služieb v danom obchode, na ktorom sme sa dohodli. Prvé myšlienka, ktorá ma napadla, čo keď tento pán, nechcel prepracovaný systém, super dôležité technické informácie, čo keď chcel kamoša s ktorým bude robiť biznis.

Každý z nás je jedinečný, tabuľky, systém, plány, nástroje, či priateľstvo, to je v našich pomyslených rebríčkoch na rozličných miestach. Rád robím obchod s ľuďmi, s ktorými sa cítim dobre, ešte radšej robím biznis s ľuďmi, ktorí sa stávajú mojimi priateľmi.

Ak by som teraz tvrdil, že ak by sa pán na zelenom aute stal mojím kamošom, obchod by vyšiel, je príliš alibistické. V múdrych knihách sa píše, že vždy nesieme určitú zodpovednosť, no všetko ovplyvniť nevieme. Nech je to akokoľvek, čo som nespravil, neukázal som to v čom som dobrý a to akým spôsobom robím takýto druh obchodu. Uveril som rečiam kolegov, ďalším okolnostiam, zabudol som na seba a neponúkol som to v čom som výnimočný. Zdal som sa bez druhého, alebo tretieho pokusu.

A o čom bol ten rozhovor na parkovisku? O ňom a o jeho rybačke.