Type your search keyword, and press enter

Karty

michal_botansky_bloger_karty

Kráčam si po meste. Stretla ma pani, čo sme sa poznali. Zdravíme sa. Pristavujem sa. Vymieňame zopár zdvorilostných viet. Medzi nimi mi povedala, keby náhodou budem niečo mať aby som sa ozval. Niečo mat znamenalo ponuku. Toto sa odohralo asi šesť rokov dozadu. V tom období istý chalan chcel siahnuť po celej ponuke. Boli sme dohodnutí na dobre slovo. Lenže, keď už malo prísť k uzatvoreniu dohody. Jednoducho si to premyslel. Naštval ma. Po ostrej výmene názorov, dohoda bola definitívne zo stola preč. Spomenul som si na pani z mesta. Ponuku dotiahol do víťazného konca. Samozrejme, to všetko chvíľu trvalo.

Verím, že veci sa nedejú len tak. Neverím na náhody. Verím viac: “aspoň sa pokúsim isť von, možno niekoho stretnem”. Je ľahké byť frajer, keď nám ide “karta”. No je ťažké hrať s kartami, ktoré nie sú na prvý pohľad víťazné. Je dobré si takéto pamätať. Ono to totiž platí v rôznych životných oblastiach.

Hovorí sa, že prehry nás naučia viac ako víťazstvá. S tým do určitej miery súhlasím. Len keď je prehier príliš veľa, prídu pochybnosti, depresie, myšlienky na zabalenie všetkého. Je dobré vedieť vyhrávať, dôležité zvládať prehrávanie.

Áno šťastie, byť na správnom mieste v správny čas. Všímať si okolo seba, počúvať, pozorovať, skúšať. Hlavne byť vonku vo svete. Aj to nezaručuje žiadne víťazstvá. Môžeme robiť všetko najlepšie ako len vieme, aj tak nemusíme preraziť. Budeme najväčšími flákačmi a dosiahneme to ku hviezdam.

Hry majú svoje pravidlá. Tak isto aj život. Ak sa budeme len sťažovať, tak bude náročné sa vynoriť a pokojne plávať. Môžem dúfať, snívať, predstavovať a sem tam zariskovať. V neposlednom rade isť naproti výhram. Veď gól padne len vtedy keď vystrelím na bránu. Raz padne.

Nikdy na sto percent nebudeme vedieť čo sa nám podarí získať, ale aj stratiť. Určíte z každej ponuky nebude veľkolepý obchod, vzťah, výsledok. Niekedy dostaneme viac, inokedy stratíme všetko. Niekedy bude treba poslať do ďalekých krajín cely svet, vynadať všetkým, ale stále je fajn nezatvoriť dvere úplne.

Pozor na ponuky. Ešte viac na ružové okuliare, ružové myšlienky, sladké sľuby, pravidlá, závery a hlavne pravdy ako to vždy tak bolo. Hlavne neurazme karty s ktorými hráme, lebo čo keď sú víťazné.

Zajtra.

Zajtra

Každý z nás má svoj názor, odskúšané niečo iné. Radíme si, vymieňame názory, poúčame sa, hľadáme odpovede, chceme sa mať lepšie, teda aspoň to tvrdíme. Poznáš ten pocit, keď si zamilovaný, keď si celý deň si nejedol, alebo potrebuješ ísť veľmi na záchod, svet je úplne iný, však? Inak sa pozeráme na svet, ak máme všetko v poriadku a inak, ak nie. Vždy máme dve možnosti, buď sa staneme lepšími alebo sklamanými.

Nech sme na tom akokoľvek, verme, že mnoho z toho, je dočasné, teda pokiaľ s tým nezačneme niečo robiť. Často stačí menej ako si myslíme. Jedna myšlienka, hodina, stretnutie, jeden krok navyše a sme na tom mieste, o ktorom sme ani len nesnívali. So strácaním toho dobrého je to ako s hračkami, ak si ich nevážime, dostane ich niekto iný.

Hovorí sa o tom, že častokrát sa karty vedia nečakane obrátiť. Lepšie povedané, pamätáš, keď si prosil o pomoc svojich kamošov, oni ťa poslali kade ľahšie? Teraz oni chcú pomoc, peniaze, radu, riešenie, čas od teba. Preto si dajme pozor, koho odmietame, komu sa smejeme, koho podceňujeme.

Neverím na “len tak” pomáhanie. Všetko, čo robím vedome, robím to ako moju investíciu do budúcnosti. Ak ťa púšťam na križovatke, či podržím Ti dvere, robím to preto, lebo to chcem urobiť, možno ty mňa nabudúce pustíš na križovatke, keď sa budem ponáhľať za svojou frajerkou na večeru.

Život je záhadný, skladá sa z milión maličkostí. Našou povinnosťou je ukázať svetu, že sme tu a môže s nami počítať. Ukážme ako sme pripravení isť o level vyššie. Preto sa postavme z gauča, vyhoďme zo seba svoju obeť a začnime byť víťazmi. Najskôr prekonávajme samého seba, až potom všetko ostatné. Len prosím ťa nepovedz: “OKI, zajtra sa na to pozriem.”