Type your search keyword, and press enter

Knižnica

michal_botansky_blogger_kniha_pribeh.jpg

Život nám prinesie do cesty mnoho ľudí. Prídu, odídu. A zvyčajne nám nechajú tašku alebo rovno batoh rozličných skúseností, aj prekvapení. Ak máme šťastie, ešte sa pri tom aj zabavíme.

Premýšľam nad životom. Čo chcem od seba, čo by som mal chcieť, čo si od neho môžem pýtať. Všímam si okolie. Na chvíľu ma strhne panika. Kam sa to už dostali všetci a ja sa neustále cítim ako keby stojím na tom istom mieste. Stagnujem alebo si len namýšľam také tie príbehy, čo majú tendenciu podkopávať sebavedomie? Možno chcem dobrovoľne trpieť.

Každú situáciu môžeme popísať kladne, záporne alebo neutrálne. Aj tie, ktoré sa odohrávajú v našich mysliach. Lenže bacha: ono to zoberie miestami celoživotné sily, aby sme uverili alebo neuverili.

Je veľmi ľahké trpieť. Stačí uveriť príbehom, ktoré si dokonale vymyslím, zmanipulujem, pretransformujem, na niekoho sa nahnevám. Nájdem si nepriateľa, zradcu a akceptujem rolu obete. Depresie sú na svete. Jedna maličkosť. Môžu tu vzniknúť oveľa náročnejšie stavy ako sú depresie, ktoré budú trvať nekonečné obdobia. Preto sa snažím nepodliehať, nerobiť závery, dýchať, pozorovať.

Náročné je nenechať sa strhnúť, uveriť, že sme najlepší a nik na nás nemá. V takýchto situáciách je taktiež možné zrútiť sa do priekop života. Dostať sa z nich môže byť mimoriadne náročné. Obrniť sa zdravím, sebavedomím, veriť si, poznať čo chcem. Takisto je dôležité byť otvorený prijímaniu informácií, vzdelávaniu a v neposlednom rade mať schopnosť odučiť sa od starých nepotrebných vedomostí.

Z času na čas je fajn zastaviť. Obzrieť sa okolo, či je tu niekto, kto by nám pomohol upraviť pohľady. Mnoho z nás si nesieme so sebou cenné lekcie, len nie vždy ich vieme správne posunúť von. Využiť ich múdrosť v ten správny čas. Alebo nie vždy si ich vieme všimnúť. Aj keď stane sa, že sa k nim dostaneme úplne náhodne. U mňa jedna z takýchto náhod je Majster. Ten človek sa zjavil nečakane. Do dnešného dňa nerozumiem, aké som vlastne mal šťastie.

„Michal, môžem ťa zobrať do knižnice. Viem ti podať pomocnú ruku len vtedy, ak sa opýtaš, ak prídeš sám. Tam moja pomoc končí. Nezabudni, že knihy sú fajn, avšak mnoho vedomostí potrebuješ najskôr prežiť. Až potom by si o nich mal čítať v knihách. Lepšie im tak porozumieš.”

Lenže otázka znie: V ktorej knihe hľadať? Čo si z toho všetkého vziať? To je jedna zo záhad života. Miestami sa preto hnevám na seba. Lebo som stavil na rozhodnutia, ktoré boli nesprávne. Cítim hnev, beznádej, zúfalosť. Našťastie len na okamih.

Všímam si, že mnohé katastrofické scenáre, ktoré som už napísal vo svojej hlave sa upravia, nestanú. K tomu pribudnú aj ďalšie, ktoré sú neutrálne a potom aj tie, čo dávajú pocit typu: „ooo áno!”

Možno mám len šťastie. Veď uvidíme, akú knihu si nabudúce vyberiem z majstrovej knižnice.

Úryvok II

úryvok z knihy II

Mám pocit, že to, čo žijeme, je akási simulácia, v ktorej máme každý úlohy a počas toho, ako chodíme životom, zbierame body, ktoré premieňame na veci, zážitky alebo len tak ich preflákame. Podľa mňa život môže mať väčší zmysel, ako sa len naháňať.

Bol som presvedčený, že keď sa dostanem k lepším podmienkam, okolnostiam života, tak až vtedy sa budem cítiť šťastný. Lenže ako zisťujem, netuším, čo je to pravé šťastie. Áno, mám rád ľudí, to, čo sa podarilo dosiahnuť, slnko, prekonávania seba samého. Lenže to všetko je akosi krátkodobé, hneď ako sa podarí dostať k vytúženému bodu, chce sa viac. V múdrych knihách sa píše, že by sme sa mali neustále pohybovať, budovať. Ak raz prestaneme, ťažko sa rozbieha, zostarneme, narastie nám brucho a skrátime si život.

Prešiel polrok, možno osem mesiacov, nič sa nedialo, všetko naokolo sa ako keby zastavilo. Na všetkých frontoch sa podobne hýbu dosky, na ktorých stojím opačným smerom. Bolí to, chce to veľa energie na udržanie sa. Tej energie, ktorú mám venovať na miestach, ktoré budujem. Obchod je fajn, no chcem od života viac. Dostávam naozaj veľa v podobe cenných životných skúseností, ktoré získavam hlavne v práci.

Chýbajú mi ľudia ako je majster, Jožo a záhadná mladá dáma. Nestretávame sa. Takmer nič o nich neviem. Na jar počas nepríjemnej situácie sme si povedali, že sa dáme dokopy, keď sa veci upokoja. Jožo je v Amerike, so svojou ženou majú kinderko. S majstrom si nepravidelne voláme, vždy ma prekvapí reakciou, vedomosťami, ale aj pohľadmi. Vie o zvyšných dvoch všetko, nie je majster len tak pre nič za nič.

Majster rieši svoju firmu aj so záhadnou mladou dámou. Majú veľa práce, asi ako každý, kto sa chce mať dnes trochu lepšie. Šiel som nabok od nich, neviem byť plnohodnotne na toľkých frontoch. Dostal som príliš skoro veľké úlohy, ktoré ma stáli veľa času a nebol som v pozícií dovoliť si fungovať pre lepšiu budúcnosť. Nakoľko tie dostávam v mojej práci. Neobviňujem sa, nemám prečo, takto je to dobré.

Zastávam názor, že je nejaký dôvod, pre ktorý mám byť tam, kde som. Zvyčajne sú tu poznatky, ktoré mám získať, potvrdiť či odovzdať. Vlastne postupne dostávam signály, ktoré ma navádzajú na ďalšie miesta. Všetko zoberie energiu, prostriedky, ten čas uplynie tak či tak. Majster hovorí vždy o tom, ako máme robiť/budovať dlhodobé veci pomaly a krátkodobé rýchlo. Myšlienku dopĺňa, že nie každý zážitok a skúsenosť musíme mať zapísanú v životopise, k tomu dosť spomaľujú.

Mám pocit, že je nemožné naučiť sa všetko potrebné na fungovanie v dnešnom svete. Jožo ma od prvej chvíle vyzýval, aby som si čím skôr našiel svoje miesto, no nie v práci, ale v tom, v čom sa cítim, že by som mohol uspieť. Popritom mám toho pokašlať čo najviac. Nikdy sa nemám upútať na pracovnú pozíciu, firmu, životného partnera, ale na seba. Lebo ak jedného dňa práca nebude, môže človeka poraziť. Zobral ma k ľuďom, ktorí investovali do svojich pracovných pozícii všetko a keď nečakane skončili, zostali zatrpknutí.

Je ťažké pochopiť mnohé maličkosti, spleť udalostí a k tomu ich dať do súvislostí. Na prvý pohľad na nich nikdy nezáleží. Veď komu z nás by sa chcelo rozoberať každodenný život do podrobností. Niekedy sa stane v živote, že nám niekto ukáže, čo dôležité je a čo je dôležité ešte viac. U mňa to bola záhadná mladá dáma. Použila tie najbláznivejšie techniky. Určenie priorít je náročnejšie, ako sa zdá. Budovať čokoľvek, keď je všetko priaznivé je super. No ak stojíme na doskách, ktoré idú proti sebe, vyhodíme z hlavy prechádzku ružovou záhradou. Aj preto je dobré mať okolo seba ľudí, ktorí podporia, keď fúka vietor opačne, ako by mal.

Životných múdrostí je mnoho, no nie je mnoho ľudí, ktorí si ich s nami aj odžijú. Je viac ako isté, že každému z nás bude fungovať niečo iné. Určite funguje všetko, len nie vždy. Preto najcennejší poznatok z posledného obdobia, ktorý sa nachádza na mojom stole je všímanie. Mnohé udalosti, príležitosti v práci a ani doma som si nevšimol. Neskutočne ma mrzia nesprávne rozhodnutia z minulosti, lenže čas nevrátim späť. Majster vraví, ak niečo pokašleme, máme si na to pamätať, nie preto, aby sme sa trápili, ale aby sme mali poznatok.

Nachádzam sa na rázcestí, chcem ísť ďalej s tým, čo mám, s ľuďmi, ktorí sú okolo mňa. Tak isto otváram dvere novým ľuďom, pri ktorých cítim, že by sme mohli vytvoriť to, o čom snívam. Nie je to jednoduché, ale tak isto to nie je raketová veda. Preto verím, skúšam, hľadám to, čo ma posunie tam, kam chcem ísť. Neviem, čo to je, mnohí predo mnou nevedeli, čo to je. Ak by to bolo ľahké, všetci by sme šli. No nevieme kam, s kým, ako a kedy. Preto som rád, že po mojich cestách stretávam majstrov, Jožov a mnohých iných. Ukazujú mi možnosti, sem-tam upravia smerovanie a čo je pritom najlepšie, do ničoho ma nenútia, to nechávajú na mňa. Pretože rozhodnutia sú dobrovoľné.

Úryvok I.

Úryvok I.

„Michal, tie Tvoje články sú o mne,“ povedala vo včerajšom telefonickom rozhovore. Nechcel som ju sklamať, ani naštvať. Veď viete, so ženami nie je moc dobré zahrávať sa a už vôbec nie cez telefón. Zmohol som sa iba: „Ako si na to prišla?“ „Vieš, utekám, neriskujem, bojím sa, maskujem to, ako som úplne dole. Nechcem, aby moje okolie vedelo, že moje sebavedomie asi ani nie je. Lenže, je tu moje ego, ktoré túži po živote malej princezničky. Neber mi nádej, že nepíšeš o mne, prosím.“ Nič som jej nezobral, je to môj nový objav. Teda, nie tak môj, ako ja jej. Aj tak som nikdy moje články o nikom konkrétnom nepísal, sem-tam som použil vetičku z rozhovoru či schôdzky. Tak pre aký dôvod by som to teraz nemohol zmeniť. Už dávno mi povedal Jožo, ak sa s ňou budeš cítiť ako doma, tak si doma. Teraz bude mnoho kapitol aj o nej.

Za týmto novým príbehom stojí Majster, nejakým spôsobom posunul moje telefónne číslo mladej dáme. Hm, ja som mu naletel, myslel som si, že ide o pracovné stretko. Zrazu sa prechádzame v nočnej Budapešti, držíme sa za ruky. Rozprávala celú cestu tam, počas večere a pri Dunaji som už mal namále vydržať ju počúvať.  Našťastie, to neboli kecy, o ktorých netuším nič, ale bavili sme sa o niečom, na čom záleží aj mne. Ťažké témy na noc, asi aj preto druhé dámy so mnou nevydržali pôsobiť. K tomu je ako z mojej knihy snov. Ten večer bol náročný, ale vydržal som, veď išlo aj o koláčiky v známej cukrárni.

Doba, ktorú žijeme je hektická, rýchla, istým spôsobom bláznivá. Pamätám si, keď som začínal v biznise, dokázal som mať za deň tri pracovné schôdzky dva dni po sebe, tretí som si zobral voľno. Dnes sa preberám v piatok večer zvyčajne pred polnocou, keď opúšťam kanceláriu len unavene, s konštatovaním, to bola jazda. Tento posledný piatok som k tomu mal ďalší nočný rozhovor s ňou. Prišla ma pozrieť, vlastne, mala cestu okolo. Povedala mi, ak by šla okolo a nepozdravila sa, mrzelo by ju to zajtra. S týmto súhlasím, tiež, keď idem okolo ľudí, ktorých mám rád, vždy pozdravím. To ma tiež naučil Jožo.

Tesne pred pol jednou ráno na mňa spustila vlnu otázok, čo chcem od života, čo chcem dosiahnuť, čo ja a láska, deti, vzťahy, ženy, čo znamenajú pre mňa koláčiky, aké sú moje tajné sny, či viem podporiť druhého, aj keď je úspešnejší ako som ja a prečo Ferrari, kombajn a dom. Odpovedal som stručne, ale pohotovo, tieto otázky mám sám so sebou vyriešené. Takže to šlo ľahko. Nebola vôbec zaskočená, pôsobila tak, ako keby očakávala moje odpovede. Viem, keď sa žena pýta muža otázky, ktoré nie sú bežné, že za tým bude niečo viac. Vlastne, aj bolo.

V sobotu ráno sme mali mať pracovnú schôdzku s majstrom. Otvára svoj nový projekt s recyklovaním odpadu, oslovil nás oboch, že by bolo dobré, aby sme spolupracovali s ním. On sa naozaj zbláznil, už teraz nestíham žiť. Bol som naštvaný, lebo takejto príležitosti sa nehovorí nie. Len tak mať viac času. Pôsobiť v akomkoľvek projekte s majstrom je neskutočná škola. „Bude to iba otázka času, keď vystrelím ako raketa a dosiahnem to, čo chcem,“  tak znela Majstrova motivačná správa, ani na sekundu nezapochyboval, že by som mu povedal nie. Od prvej chvíle ma štve, nemám jej čo vyčítať, zatiaľ žeriem jej dokonalosť. To ona mi v kuse niečo  vyčíta, rozčuľuje sa ako jazdím, kecá mi do práce, do snov, nepáči sa jej ako sa obliekam, češem, vlastne do všetkého. Môj život jej príchodom utrpel zásadné zmeny.

Nikto o nej samozrejme nevie, dohodli sme sa, že to, čo je medzi nami, tak zostane medzi nami. Sociálne siete zaťažovať nebudeme a zatiaľ ani rodinných príslušníkov. Veď stačí, že sme pod dohľadom Majstra. Ak by niečo, tak on mi určite naloží viac ako hocikto iný. Cítim sa pri nej neskutočne dobre, teda okrem toho, keď mi čistí žalúdok. Takže, ak to pri mne vydrží, vyzerá, že by nás mohla čakať zaujímavá budúcnosť.

Získala si ma prvým rozhovorom o snoch, riskovaní a o podpore. Bol som naštvaný, mal som mimoriadne ťažký týždeň. „Doba je nejaká zvláštna, asi tým, že mnoho z nás už nevie, čo môže a nemôže, ja ti fakt neviem, ale pred siedmimi rokmi bola situácia v biznise iná. Bolo viac tých, ktorí si vážili, dnes je to opačne. Slovíčkovanie, argumentovanie, vyjednávanie, upodozrievanie, chcenie čo najviac pre seba. Na druhej strane, ak chceme niečo v živote dosiahnuť, treba sa otáčať. Mať okolo seba ľudí, ktorí sa postavia, keď je niečo inak, ako my malo byť. Pozdravujem všetkých vydieračov tam vonku za to sebectvo na úkor druhých. Najradšej by som, aby zhoreli v pekle, ale neželám im nič, veď vesmír si ich nájde.“ Takto nejako nešťastne som spustil rozhovor na benzínovej pumpe s dámou, ktorá sa od prvej chvíle usmievala inak, ako som očakával. Bol som presvedčený, že to bolo asi časom, veď bola jedna hodina ráno . Prvý rozhovor s ňou trval tri hodiny, medzitým som dostával motivačné SMS od Majstra, chcel sa uistiť, aby som sa správal ako gentleman. Vraj dáma oproti mne je poklad. Dostával som od nej rýchle trefné otázky, presne tak, ako som vždy sníval, lepšie povedané, keď som zadával požiadavku pri výbere životného partnera, tak komunikačné schopnosti som dal do kolónky mimoriadne dôležité.

„Jedna z najväčších pascí, ktoré tam vonku na nás číhajú, je odmietnuť ísť za tým, pri čom nám naše srdce buchoce.” Jej prvú myšlienku som si zapísal do poznámok, zostala prekvapená. Zmohol som sa iba na sebavedomé: „Som úplne iná liga, kočka.” Neskutočne sa rozosmiala, ja tiež.  Bola to skúška, vraj som prešiel, dodnes nerozumiem. Jej smiech ma očaril. “Každý z nás vyhrá, niekto už skoro v mladosti, tí druhí trochu neskôr. Skôr je otázka, či vieme, že chceme vyhrať a druhá, čo chceme vyhrať.” Myšlienka číslo dva z prvého stretnutia. Zapísal som si ju taktiež, myslel som si, že sa už nikdy nestretneme. Pár dní pred tým som mal zvláštny pocit a pomyslel som si, ako by bolo super, ak by sa stalo niečo neskutočne dobré. V tej najlepšej časti rozhovoru prišiel majster, cítil som sa ako z filmu Karate kid. „Nastal čas ísť domov,” jeho lišiacky úsmev hovoril za všetko. Toho človeka sa nedá mať nerád.

Majster mi pošepkal, že má pre mňa niekoho. Tak isto povedal, ako ešte potrebujem dozrieť. Popod fúzy si zamrlal niečo, že aj tak budem stále v duši chlapec a zasmial sa. Určite chcel, aby som to počul. Nasadli do auta a šli preč. Únava ma donútila isť čo najrýchlejšie do postele a nepremýšľať nad tým, čo sa stalo. Môj život sa zmenil po niekoľkýkrát. Otvorila sa nová kapitola, ktorú som nazval “Ona”. Ide o dámu, ktorá je pohľadná, inteligentná, podrývačná, má krásny úsmev a niečo má spoločné s majstrom, tak trochu teraz aj so mnou. Majstrovi susedia vraveli niečo o tom, vraj  podľa všetkého má vnučku, ktorá pôsobí niekde v Čechách, v Rakúsku a aj v Maďarsku. Všetky indície napovedajú tomu, že by len predsa majster dal na svet prvé informácie z jeho záhadného života von.