Máme dve možnosti, buď stavíme všetko na jednu kartu naraz alebo postupne budeme zisťovať farby, číslovky, ktoré by mohli byť výherné. Mohlo by toto isté fungovať v bežnom živote?

Byť zamilovaný je senzačné, všetko sa zdá inak, lepšie. Mať novú prácu je skvelé, všetko sa zdá inak, ľahšie. Mať dieťa je neskutočné, všetko sa zdá inak, veselšie. Dosiahnuť dlhoročný ciel je famózne, všetko sa zdá inak, ľahšie. Je naozaj všetko inak, či tých letných dvadsaťjeden stupňov je príjemnejších na jar, jeseň alebo keď sme zaľúbení? Ako sa nám náhle niečo podarí, vnímame realitu inak, ako v skutočnosti je? Kto vie, ako to je.

Dnes sa zaľúbiť do človeka, predstavy, práce, príležitosti je ľahšie, ako pred rokmi. Sociálne siete nás môžu vykresľovať v najlepšom svetle. Máme dostupné ďalšie prostriedky, vďaka ktorým vyzeráme, pôsobíme lepšie. Môžeme zamaskovať naše správanie, vystupovanie, dokonca aj vyžarovanie. Čo však nezmeníme, je náš charakter, ten sa zvyčajne prejaví až pri najbližších prekážkach, dažďoch či horúcich letných dňoch.

Je úplne v poriadku ukončiť vzťah so životných partnerom, či poslať frajera/ku do teplých krajín. Vymeniť prácu, rozviazať priateľstvá, zahodiť všetko a začať odznova. Možno si druhí budú o nás myslieť nie to, čo by sme chceli, ale aj to je v poriadku a dokonca do toho nás nič nie je.

Mať jednu spoločnú záležitosť je naozaj málo. Ak máme tráviť čas s kýmkoľvek, potrebujeme mať našliapnuté na podobnej, až rovnakej vlne. Je v poriadku raz za čas tlačiť, ťahať jeden druhého. Nie je v poriadku bojovať vonku a potom prísť domov a bojovať doma.

Odmietam byť obklopený ľuďmi, ktorí nechcú ísť ďalej, sú leniví, vyhovárajú sa, obviňujú, chcú byť na miestach, ktoré nič nehovoria. Netvrdím, že sú zlí. Tvrdím, že ak nemáme ísť spoločným smerovaním, tak to bude len strata času (česť všetkým výnimkám). Neverím, že láska  má byť jediný dôvod na to, aby som s niekým bol, či pracoval. Chcem viac.

Len láska nestačí. Za mňa určite nie, nech ide o vzťah, prácu, život. Chcem všetko, spoločné vízie, smerovanie, podobné naladenie, vzdelávanie, aktivity, šport, zábavy, práca, budovanie, postavenie, cestovanie, hľadanie, tvorenie, výhody, ťahanie toho istého konca povrazu a trebárs aj navždy.

Dlhotrvajúce veci sú vzájomné. Je nad slnko jasné, že v mnohých prípadoch ja som ten, čo vyvolá pozornosť, prebudí záujem, vytvorí príležitosť. Neverím na hraj to, až kým sa to stane skutočné. Chcem vidieť, žiť, to skutočné. Nemám záujem o rolu vo filme zvanom život, práca, manželstvo.

Čo je dôležité, je to, že všetko sa nám deje, aby sme sa naučili, spoznali, zažili, posunuli, odučili. Každý z nás je jedinečný, je v poriadku chcieť od života rôzne možnosti, mať odlišné nároky. No podľa všetkého čím viac spoločného máme, tým viac môžeme spolu vytvoriť, zájsť. Možno nie a mýlim sa, veď vlastne história ukáže.

Za seba môžem povedať len toľko, to, čomu verím v práci, verím aj v súkromnom živote, jednoduchšie sa funguje, ak ale majú rovnaké pravidlá. Rozumiem, že sa robia chyby, nesprávne rozhodnutia, nedorozumenia. Tak isto verím na víťazstvá, krátkodobé, ale aj celoživotné úspechy. Práve preto verím čím ďalej viac, že je dôležité mať okolo seba ľudí, ktorí sú s nami nielen pre dni kedy svieti slnko, ale aj pre tie, keď prší, či je blato. Neboja sa do nás štuchnúť, ale aj podporiť, či postaviť sa za nás, keď nemáme silu. Je viac ako samozrejmé, že je to vzájomné.