Type your search keyword, and press enter

Zmena a istota.

Zmena a istota

“O pár rokov nastanú zmeny na pracovnom trhu. Mnoho pracovných pozícií bude nahradenými umelou inteligenciou. Máme pár rokov, aby sme našli riešenie, čo bude s nami” Nechcem písať o tom, ako bude bežné, že si z kúpeľne hlasom objednáme nové mydlo, ani o tom, ako budeme lietať autami. Ako to bude o pár rokov s umelou inteligenciu, môžeme viesť dlhé debaty, jedno je ale isté, mnohí z nás prídu o svoje pracovné miesta. Nech to bude akokoľvek, už dnes môžeme ovplyvniť viac, ako si myslíme.

Som zástancom myšlienky, že keď mám niečo predpokladať, čo bude vtedy alebo vtedy, tak chcem niečo z toho mať. Vlastne, robím to v mojej práci. Dostávam na stôl rôzne projekty a mojou úlohou je zistiť ich výnosnosť, funkčnosť, pripravenosť, či vôbec sú realizovateľné, taktiež aj ich prínos pre spoločnosť. Následne ich nastavujeme, prezentujeme a realizujeme predaj, no a za to dostávam odmenu. V mojom blogu vyzývam nás všetkých, aby sme spravili niečo navyše, najlepšie pre seba, aby sme mali lepší život. Moja odmena je častokrát poďakovanie, keď niekto napíše, zavolá, alebo príde a povie, že aj možno vďaka mojim článkom sa rozhodol spraviť dôležitý krok.

Na začiatku nebolo nič tak ako dnes. Bol som úplné jednoduchý chalan, ktorý sa všetkého bál, negatívne premýšľanie, komunikácia, strach z ľudí boli u mňa na dennom poriadku. Povedať, čo nás čaká v biznise alebo ukázať môj pohľad, urobiť čokoľvek pre seba, už vôbec nie tvoriť, na to som odvahu nemal. Zmenila to kočka, ktorá mi ukázala známy “cashflow kvadrant”.  Následné som sa vydal na cestu, na prvý pohľad nie príliš lákavú. Čím všetkým sa prechádzalo, o tom viac niekedy inokedy.

Som vďačný za dobu, v ktorej žijeme, dovoľuje nám riskovať, po večeroch makať na tom, čo chceme. Z večera do rána sa môžeme stať hviezdou. Jasné  že máme konkurenciu v podobe krátkych videí s mačiatkami, nástrahy ako sú predlžené víkendy v Chorvátsku a taktiež je ľahšie čokoľvek vymeniť ako opraviť. Dnes jedinou istotou, ktorú máme, je naša zmena. Mne trvalo prísť na to, že ja sa mám zmeniť. Niekoľko nepodarených príležitostí, musel som sa popáliť, či spraviť nesprávne rozhodnutia. Preto dnes často tvrdím: “choď von, pokaz všetko, čo pokaziť môžeš, vráť sa, pozrieme sa na to, čo dobré si spravil a to zopakuješ.” Tam vonku som si osvojil akési zlepšováky, ktoré mi fungujú:

  • Buď to ty, maj svoj štýl, pred každým buď ten istý človek, neboj sa robiť okolo seba neporiadok, nehraj formu, no keď treba mať široké lakte, tak ich maj, ale aj sklop uši a šúchaj nohami, to treba vedieť tiež. Maj záľuby, koníčky, buď konzerva, génius či blázon, ktorý mení svet. Hlavne dodržuj svoje slovo.

  • Buď fanúšik, v dobrom aj v zlom, neboj sa tancovať, oslavovať, ale aj povedať, tak to skúsime nabudúce. Ak sa ti niečo niekde nepáči, tak tam nebuď, keď už tam musíš byť, nájdi si niečo dobré, čo sa tam dá zjesť. Zaujímať sa o toho druhého, nestretávať sa s ľuďmi, len ak chceš od nich, aby podpísali zmluvu či objednávku.

  • Niečo prines, najlepšie obchod, výsledky, snahu, riešenie problému, zlepšenie života, buď dobrý v niečom, prilož ruku k dielu. Každý z nás je dobrý v niečom, neboj sa to ukázať. Nie vždy sa to podarí na prvýkrát, je to v poriadku, hlavne vystrel a ukáž sa aj v daždi

  • Zavolať keď ideš okolo, tie najlepšie rozhovory často vznikajú náhodne, neplánovane pri uvoľnenej atmosfére, ale aj napätej. 15, či 25 minútové stretká vedia priniesť častokrát viac ako hodinové. Veď čím menej povieme, tým lepšie. Nezabudni na srdiečko na sociálnej sieti.

Trvalo to niekoľko rokov, kým som našiel odvahu vôbec priznať sám pred sebou, že mám ciele a aj ja chcem niečo dosiahnuť. Vždy ma vzrušovalo to veľké, získať pozornosť celého sveta, byť v niečom parádny a mať vplyv.  Mám to šťastie, že som uveril tomu, čo chcem. Začal som sa obklopovať ľuďmi, ktorí vedia, čo chcú. Takíto ľudia radi dajú tipy, triky, spätnú väzbu, iný pohľad, či podajú pomocnú ruku. Vyhľadávam ich pravidelne, učím sa od nich. Vekom skúsení ľudia majú skúsenosti, mladí ľudia majú iný pohľad, preto je dobré spojiť sa.

Buďme viac ľuďmi, kritiky a sebectva je už vo svete naozaj dosť. Berme na vedomie, že internet nám všetkým dal silu povedať svoj názor, tam vonku je často mnoho napätia. Takže, keď nenakričíme doma na ženu či nenakopeme  muža, tak niekde si ten hnev vyliať musíme. No naozaj potrebujeme skákať iným po hlave, alebo víťaziť na úkor druhých? Pozri, ak nemôžeš vyzdvihnúť toho druhého, tak odíď

Máme v rukách naše správanie, reakcie, vieme skrotiť  emócie. Postoj, snaha, vynaliezavosť, v neposlednom rade nebáť sa ukázať, že nie sme dokonalí, sú také mini schodíky pre naše budúce generácie, že aj oni môžu byť lepší.

Náš svet jednoznačne potrebuje nových lídrov, tých, ktorí budú podporovať, inšpirovať ukazovať svoju jedinečnosť. Vlastne, aj mnoho vzťahov sa rozpadá často len preto, že jeden nepodporuje toho druhého a ten druhý to začne hľadať niekde inde, prosím zastavme to. Nečakajme na robotov, umelé inteligencie, zmeny na pracovnom trhu, vo vláde, začnime od seba.

Milión maličkostí a rady.

Milión maličkosti a rady.

Za všetkým hľadajme ženu, vlastne, ani veľmi nie. Za všetkým hľadajme súhru milióna maličkostí, ktoré akýmsi záhadným spôsobom pracujú pre nás, aj keď nie vždy si to uvedomujeme. Poznáme to všetci, ľudia z našich diskopríbehov prichádzajú, ale aj  odchádzajú ako ročné obdobia, niektorí nám ukážu, aký je svet parádny, iní nás zas naučia byť silnejšími. Nemali by sme sa na nikoho hnevať, aj keď niektorí z nás by si zaslúžili poriadne vyčistiť žalúdok. Poďme sa zaujímať radšej len o to, čo ovplyvniť vieme.

“Michal bojím sa, mám neskutočný strach, nemám dar reči ako ty, neviem písať články, sociálne siete mi nič nehovoria, ja som už starý, nemám sny, nechcem, aby mi niekto zízal do súkromia, mňa sa toto netýka, ja som zamestnaný, mám všetko, čo chcem a som spokojná s tým, čo mám, ty tomu nerozumieš”. Aj takéto odpovede dostávam od kamošov, ale aj nekamošov pri rozhovoroch o lepšom živote. Je mi smutno, vlastne cítim sa dosť nahnevaný, keď mladí alebo skúsení ľudia nemajú chuť okrem profilovej fotky na “sieti” zmeniť nič ostatné. Lepšie povedané, radšej si ideme zakvákať do ulíc, budeme sa baviť o tom, ako sa veci majú, ale keď príde príležitosť “niečo” zmeniť, tak len veľmi malá čiastka z nás si vyhrnie rukávy.

My ľudia sme parádni, no žiaľ veľká časť ešte nevie o svojej parádnosti, žije sen, strach, príkazy, život niekoho iného a nie svoj. Aj preto častokrát žijeme v minulosti v klamlivých názoroch, že jediná cesta ako vyhrať život, je dobre sa učiť, nájsť skvelú prácu, partnera, postaviť dom, mať deti, chodiť na dovolenky a tešiť sa na jeseň nášho života, kde už nič nebudeme musieť robiť, iba oddychovať. Nevravím, že je na tom modeli niečo zlé, len si nie som istý, či (dlhodobo) funguje aj dnes.

Môžeme žiť podľa seba, byť šťastní, robiť šťastnými aj tých druhých, tretích, štvrtých. Žiadne rozprávky, dnes je najlepší čas vykročiť za lepším životom bez toho, aby sme druhých dávali akýmkoľvek spôsobom mimo hru. Robme čokoľvek, len nech je to morálne, robí nás to úprimne šťastnými a peniaze by mali byť vedľajší produkt toho celého. Lebo, ak sa len začneme naháňať za peniazmi, nikdy ich nedobehneme.

Čím konkrétne chceš byť?

Odpovedzme si na otázku úprimne, uľahčí nám to čas pri rozhodovaní, neskôr aj v práci. Ak poznáme odpoveď, je to výborné, ak nie, mali by sme ju nájsť čím skôr. To, ako nás vidia  druhí, to je  ich vec, do toho nás nič. Spôsobov ako nájsť životné poslanie, vysnívanú prácu, biznis, partnera, sen, víziu, je mnoho. Nemusíme ich skúšať všetky. Možno  sa stačí  vrátiť späť do našich detských čias po odpoveď, čím sme chceli byť, keď budeme dospelí. Ak by tam náhodou nebola, tak sa dajme do hľadania, odpoveď nájdeme najpravdepodobnejšie niekde v nás. Potvrdí nám ju vnútorný hlas, intuícia, či pocit v bruchu. Zabudnime na čas pri hľadaní, veď koniec koncov, pozrime si rebríček úspešných ľudí, v koľkých rokoch začali tvoriť. Hneď, ako poznáme odpoveď, buďme čo najkonkrétnejší, ihneď si zapíšme všetky myšlienky, nech sú akokoľvek bláznivé a vykročme do neznámeho.

Čím konkrétne máš prejsť?

Môžeme trénovať na ihrisku, na sociálnych sieťach, v práci alebo aj v mysli. Každé víťazstvo začína v hlave, toto poznáme určite všetci, snáď okrem zbabelcov, ktorí sa neodvážili na úspech myslieť. Prosím, nebuďme zbabelci, začnime myslieť ako víťazi, aj keď sa budeme brodiť studenou riekou, pôjdeme pešo v zime i daždi, bude neskutočne teplo, ale aj keď budeme kráčať úplne sami. Nenechajme sa odradiť od vonkajších vplyvov, lebo najväčší nepriateľ človeka je ľútosť, že “kurňajs, aspoň som to vtedy mohol skúsiť.” Vytvorme si vlastné cesty, chodníčky, diaľnice. Nezabudnime, že väčšina vecí, ktoré budeme robiť, budú nepodstatné, no dostanú nás presne na tie miesta, kam chceme ísť. Nepodceňujme žiadnu z naších ciest, prechádzajme nimi s rešpektom.

Čo ideš prezentovať?

Môžeme byť výborní odborníci vo svojich oboroch, no pokiaľ nezačneme žiť tým, čo ideme robiť, nebudeme presvedčení o našej vízii, nedostaneme sa ďalej, alebo sa budeme tam vonku trápiť. Zabudnime na všetky manipulatívne techniky, tie nás dovedú ku krátkodobým výsledkom, používajme ľudský prístup, vyriešme problém alebo zlepšime život. Výťahová veta, vizitky, letáky, obaly, ochutnávky, použime všetko, čo máme k dispozícii.  Napríklad: keď pečieme koláčiky, tak celý svet posypme práškovým cukrom, nech všetci vedia, že to sladké ide od nás. Vždy predávame seba, produkt prichádza až potom(až na niektoré výnimky). Zabudnime na vedecko-raketový slovník, či  prezentácie, určite zaujmeme, no povedzme prvákom na základnej o Pytagorovej vete. Jednoduchosť, malé, za to pravidelné kroky, vzdelávanie, skúšanie, otvorené myslenie a neškatuľkujme. Tu sa pracuje neustále, nebojme sa, zažijeme aj mnoho skvelých príhod, zábavy či chytrých poučiek z motivačných kníh odžitých na vlastnej koži.

Poviete si: samé rady a bla bla bla. Ja nie som žiaden guru, už vôbec majster sveta. Pripomínam nám všetkým to, čo už dávno vieme, pretože my ľudia zabúdame a čo je najhoršie, častokrát zabúdame, že môžeme mať lepší život. Nevážime si maličkosti, nevieme byť vďační, podceňujeme na prvý pohľad bezvýznamných ľudí, flákame sa a už vôbec netvoríme nič dlhodobo. Veď ak sa nám nepáči partner, tak je jednoduchšie ho vymeniť, ako opraviť. Takto strácame drahocenný čas, nikam sa neposúvame.

To, o čom píšem v mojich blogoch, je o inšpirácii, o zlepšení našich životov, ale aj životov druhých. Už v tom  nie som sám, dnes mnoho ľudí z môjho okolia začína tvoriť, vyšívať, háčkovať, piecť, fotiť, kamerovať, biznisovať. Ak chceme čokoľvek v našich životoch zmeniť, nebude stačiť isť na námestie a zakričať, že chceme zmenu. Ak ju chceme, musíme sa zmenou stať, teraz hneď, lebo keď každý z nás priloží ruku k dielu, tento svet bude úplné iným miestom. Už stačilo ignorácie, negativizmu, flákania, posmeškov. Vykročme ešte dnes za našimi lepšími životmi a to nielen doma, ale aj vo svojich prácach, kariérach, biznisoch.