Za všetkým hľadajme ženu, vlastne, ani veľmi nie. Za všetkým hľadajme súhru milióna maličkostí, ktoré akýmsi záhadným spôsobom pracujú pre nás, aj keď nie vždy si to uvedomujeme. Poznáme to všetci, ľudia z našich diskopríbehov prichádzajú, ale aj odchádzajú ako ročné obdobia, niektorí nám ukážu, aký je svet parádny, iní nás zas naučia byť silnejšími. Nemali by sme sa na nikoho hnevať, aj keď niektorí z nás by si zaslúžili poriadne vyčistiť žalúdok. Poďme sa zaujímať radšej len o to, čo ovplyvniť vieme.
“Michal bojím sa, mám neskutočný strach, nemám dar reči ako ty, neviem písať články, sociálne siete mi nič nehovoria, ja som už starý, nemám sny, nechcem, aby mi niekto zízal do súkromia, mňa sa toto netýka, ja som zamestnaný, mám všetko, čo chcem a som spokojná s tým, čo mám, ty tomu nerozumieš”. Aj takéto odpovede dostávam od kamošov, ale aj nekamošov pri rozhovoroch o lepšom živote. Je mi smutno, vlastne cítim sa dosť nahnevaný, keď mladí alebo skúsení ľudia nemajú chuť okrem profilovej fotky na “sieti” zmeniť nič ostatné. Lepšie povedané, radšej si ideme zakvákať do ulíc, budeme sa baviť o tom, ako sa veci majú, ale keď príde príležitosť “niečo” zmeniť, tak len veľmi malá čiastka z nás si vyhrnie rukávy.
My ľudia sme parádni, no žiaľ veľká časť ešte nevie o svojej parádnosti, žije sen, strach, príkazy, život niekoho iného a nie svoj. Aj preto častokrát žijeme v minulosti v klamlivých názoroch, že jediná cesta ako vyhrať život, je dobre sa učiť, nájsť skvelú prácu, partnera, postaviť dom, mať deti, chodiť na dovolenky a tešiť sa na jeseň nášho života, kde už nič nebudeme musieť robiť, iba oddychovať. Nevravím, že je na tom modeli niečo zlé, len si nie som istý, či (dlhodobo) funguje aj dnes.
Môžeme žiť podľa seba, byť šťastní, robiť šťastnými aj tých druhých, tretích, štvrtých. Žiadne rozprávky, dnes je najlepší čas vykročiť za lepším životom bez toho, aby sme druhých dávali akýmkoľvek spôsobom mimo hru. Robme čokoľvek, len nech je to morálne, robí nás to úprimne šťastnými a peniaze by mali byť vedľajší produkt toho celého. Lebo, ak sa len začneme naháňať za peniazmi, nikdy ich nedobehneme.
Čím konkrétne chceš byť?
Odpovedzme si na otázku úprimne, uľahčí nám to čas pri rozhodovaní, neskôr aj v práci. Ak poznáme odpoveď, je to výborné, ak nie, mali by sme ju nájsť čím skôr. To, ako nás vidia druhí, to je ich vec, do toho nás nič. Spôsobov ako nájsť životné poslanie, vysnívanú prácu, biznis, partnera, sen, víziu, je mnoho. Nemusíme ich skúšať všetky. Možno sa stačí vrátiť späť do našich detských čias po odpoveď, čím sme chceli byť, keď budeme dospelí. Ak by tam náhodou nebola, tak sa dajme do hľadania, odpoveď nájdeme najpravdepodobnejšie niekde v nás. Potvrdí nám ju vnútorný hlas, intuícia, či pocit v bruchu. Zabudnime na čas pri hľadaní, veď koniec koncov, pozrime si rebríček úspešných ľudí, v koľkých rokoch začali tvoriť. Hneď, ako poznáme odpoveď, buďme čo najkonkrétnejší, ihneď si zapíšme všetky myšlienky, nech sú akokoľvek bláznivé a vykročme do neznámeho.
Čím konkrétne máš prejsť?
Môžeme trénovať na ihrisku, na sociálnych sieťach, v práci alebo aj v mysli. Každé víťazstvo začína v hlave, toto poznáme určite všetci, snáď okrem zbabelcov, ktorí sa neodvážili na úspech myslieť. Prosím, nebuďme zbabelci, začnime myslieť ako víťazi, aj keď sa budeme brodiť studenou riekou, pôjdeme pešo v zime i daždi, bude neskutočne teplo, ale aj keď budeme kráčať úplne sami. Nenechajme sa odradiť od vonkajších vplyvov, lebo najväčší nepriateľ človeka je ľútosť, že “kurňajs, aspoň som to vtedy mohol skúsiť.” Vytvorme si vlastné cesty, chodníčky, diaľnice. Nezabudnime, že väčšina vecí, ktoré budeme robiť, budú nepodstatné, no dostanú nás presne na tie miesta, kam chceme ísť. Nepodceňujme žiadnu z naších ciest, prechádzajme nimi s rešpektom.
Čo ideš prezentovať?
Môžeme byť výborní odborníci vo svojich oboroch, no pokiaľ nezačneme žiť tým, čo ideme robiť, nebudeme presvedčení o našej vízii, nedostaneme sa ďalej, alebo sa budeme tam vonku trápiť. Zabudnime na všetky manipulatívne techniky, tie nás dovedú ku krátkodobým výsledkom, používajme ľudský prístup, vyriešme problém alebo zlepšime život. Výťahová veta, vizitky, letáky, obaly, ochutnávky, použime všetko, čo máme k dispozícii. Napríklad: keď pečieme koláčiky, tak celý svet posypme práškovým cukrom, nech všetci vedia, že to sladké ide od nás. Vždy predávame seba, produkt prichádza až potom(až na niektoré výnimky). Zabudnime na vedecko-raketový slovník, či prezentácie, určite zaujmeme, no povedzme prvákom na základnej o Pytagorovej vete. Jednoduchosť, malé, za to pravidelné kroky, vzdelávanie, skúšanie, otvorené myslenie a neškatuľkujme. Tu sa pracuje neustále, nebojme sa, zažijeme aj mnoho skvelých príhod, zábavy či chytrých poučiek z motivačných kníh odžitých na vlastnej koži.
Poviete si: samé rady a bla bla bla. Ja nie som žiaden guru, už vôbec majster sveta. Pripomínam nám všetkým to, čo už dávno vieme, pretože my ľudia zabúdame a čo je najhoršie, častokrát zabúdame, že môžeme mať lepší život. Nevážime si maličkosti, nevieme byť vďační, podceňujeme na prvý pohľad bezvýznamných ľudí, flákame sa a už vôbec netvoríme nič dlhodobo. Veď ak sa nám nepáči partner, tak je jednoduchšie ho vymeniť, ako opraviť. Takto strácame drahocenný čas, nikam sa neposúvame.
To, o čom píšem v mojich blogoch, je o inšpirácii, o zlepšení našich životov, ale aj životov druhých. Už v tom nie som sám, dnes mnoho ľudí z môjho okolia začína tvoriť, vyšívať, háčkovať, piecť, fotiť, kamerovať, biznisovať. Ak chceme čokoľvek v našich životoch zmeniť, nebude stačiť isť na námestie a zakričať, že chceme zmenu. Ak ju chceme, musíme sa zmenou stať, teraz hneď, lebo keď každý z nás priloží ruku k dielu, tento svet bude úplné iným miestom. Už stačilo ignorácie, negativizmu, flákania, posmeškov. Vykročme ešte dnes za našimi lepšími životmi a to nielen doma, ale aj vo svojich prácach, kariérach, biznisoch.