Search

Type your search keyword, and press enter

miesta

Nová Baňa, Štále a makačka v kopcoch

3. apríl 2024 šport - Všetko

michal_botansky_nova_bana

Najkrajšie výjazdy často začínajú nenápadne. “Som na chate v Jedľových cez víkend, mohli by sme dačo pojazdiť. “ Tým, že je moja najobľúbenejšia časť tribečska uzatvorená pre turistov, dal som dokopy krátky výjazd na miestach o ktorých som doposiaľ čítal články. Teda ako je u mňa zvykom, bola to kombinácia miest, ktoré poznám a ďalšie práve idem spoznať.

Na plánovanie trasy používam asi najznámejšiu aplikáciu, ide o mapy cézet. Mám ju rád, nakoľko je jednoduchá. Väčšina ciest ktoré sú zaznačené aj v skutočnosti existujú. Mapy sú prehľadné, dajú sa používať ako navigácia a taktiež inšpirácia. Skúšal som aj ďalšie aplikácie na navigovanie v teréne, no tie ma dosť pomýlili. Ono asi každá z nich má nejakú výhodu a taktiež svojich obľúbencov.

Ešte jedna maličkosť, tým že môj stroj je zrelý do servisu na výmenu asi všetkého. Snažím sa vymýšľať trasy, tak aby sa šlo hlavne do kopca a zjazdy neboli moc rýchle. Lenže to som ani len netušil, čo všetko bude v teréne. Sem treba isť naozaj s dobrým strojom, kondičkou. Ideálne by bolo ovládať aj techniku. Nakoľko miestami je terén náročnejší.

Výjazd začína od Osnej doliny prijemným stúpaním na Veľký Inovec. Cesta je stará lesná asfaltka, ktorá pred koncom pritvrď uje stúpanie. Ide sa cez hustý les, vedľa cesty je potok. Skvelé miesto na letné tréningy. Približne v strede cesty je malá chatová osada Krtinová. Všetko pôsobí ako rozprávka. Veľký Inovec je zaujímavé miesto na turistiku a tréningy. Chodí sem mnoho ľudí. Len nie je tak spopularizovaný ako Tribeč.

Z Veľkého Inovca sa šlo na Drozdovo. Nádherné výhľady sa ukážu priamo zjazdovky. Tu sa napája na cyklotrasu Bajkom okolo Novej Bane. Je vhodná viac pre horské bicykle. Pokračuje sa cez osady. Ide sa kúsok po asfaltke, potom spevnených cestách až sa napája na cyklotrasu Bajkom okolo Hrošovho vrchu. To sme opäť v lese, čaká nás nádherný zjazd lesnou zvážnicou až do Novej Bani. Po ceste míňame starú zjazdovku Zamrznutú hôrku, domček na strome, niekoľko studničiek. Ďalej sa pokračuje cyklotrasou Bajkom ponad vodopád.

Prichádzame na Štále. Otvoria sa nám výhľady na novobansko. Ďalej sa pokračuje nad malým banským mestom. Takto to tu vidím po prvý krát. Vedel som, že je to tu rozsiahle, no netušil ako veľmi. Striedajú sa miestne komunikácie so spevnenými cestami. Niektoré prevýšenia dajú zabrať a preveria asi každého športovca. Chvíľu sa krútime ešte stále hore nad mestom.

Prichádza prvá technická výzva. Spadnutá reťaz. Na prvý pohľad nič vážne. Po chvíli narábania, sme prišli na to, že niečo v prehadzovačke sa zlomilo. Ak by som tu nemal parťáka, ktorý bol technicky zdatný, asi by som tam ostal dodnes. Po pár minútach sme všetko rozchodili a pokračovali v ceste. Lepšie napísané v kopcoch.

Tajch. Zaujímavé miesto, ktoré patrí medzi obľúbené. Som tu druhý krát a vidím ho z časti vypustený. Dávame prestávku, dopĺňame energiu a vieme, že náš čaká jedno z tých náročnejších stúpaní. Prechádzame na druhú časť mesta. Míňame šachty. otvárajú sa nám výhľady na miesta odkiaľ sme prišli.

Dochádzala nám voda. Našťastie sa snažím plánovať trasy tak, aby boli zdroje vody naokolo. Opäť padá reťaz pri prehadzovaní na najľahší prevod v kopci. Tento krát už oprava bola rýchla. Stúpanie dáva zabrať. Obzeráme sa po mieste kde má byť studnička. V diaľke sa ukázala biela kaplnka pri ktorej mal byť prameň pitnej vody. Bol, voda padla vhod. Doplnili sme zásoby šlo sa ďalej. Kaplnka je známe pútnické miesto. Veľmi pekne udržiavané. Nad ním je parkovisko od ktorého sa chodí pešo hore k rozhľadni.

Za mňa najnáročnejší kopec, ktorý som vyšiel tento rok. Od kaplnky po rázcestie Štamproch bola cesta kamenistá a dala poriadne zabrať sklonom. Niekoľko krát som to chcel vzdať. Chalan čo šiel so mnou, sem tam niečo motivačné povedal a tak nič iné nezostávalo len pokračovať. Ono náročnosť výšlapov záleží od terénu a sklonu a tu to bolo nejako ťažšie.

Tam hore sme si dali prestávku, vydýchal som a šlo sa ďalej lesom na Zbojnícke studničky. Ďalšie prijemné miesto. Ukázali sa aj dych berúce výhľady na kopce a doliny o ktorých zatiaľ neviem nič. Pri zbojníckych studničkách sme si dali vodu a pokračovalo sa ďalej lesom na Kostivrch. Trasa bola naplánovaná aby čo najviac viedla lesom, lúkami a terénom. V týchto miestach taktiež nesklamala. Zišlo sa z hlavnej cesty na Majer, kde nás naháňali dvaja psy. Našťastie nič sa nestalo. Opäť sa otvorili výhľady. Tento krát na lúky a vrchy. Horný a Dolný Pajer, miesta kde sa ako keby zastavil čas, stratil signál a jednoducho ak je niekto fanúšik miest kde je ľudí o niečo menej, tak určite sem sa treba prísť pozrieť.

Pokračovalo sa lesnou zvážnicou na Maras dolina. Tu bola cesta náročnejšia. V týždni tu prebiehala ťažba a tak to tu aj vyzeralo. Šiel som pomalšie, parťák si na horskom stroji užil zjazd. V doline som ho fotil na pamiatku. Bol za pekného, presne tak sa aj patrí, keď si človek užíva jazdu, stroj, podmienky, výjazd.

Kúsok sa šlo po asfaltke, hore kopcom, na horizonte sme sa napojili na cyklotrasu Bajkom okolo Novej Bane, po ktorej sme pokračovali až Hubačov Štál. Tu je potrebné povedať, že cesta je náročnejšia, asi sa sem moc nejazdí. Popadané stromy cez cestu. Jeden úsek som tlačil do kopca stroj. Ide sa cez hustý les, tak tu radšej spievať. Tiež nám tam vybehla nejaká zver z poza zákruty. Na Hubačovom Štále sa už napája na asfaltku a odtiaľ bol už zaslúžený zjazd až do Obýc.

Čestne prehlasujem, že bola to makačka. 62 kilometrový úsek s 2.000 metrovým prevýšením, so zjazdmi, ktoré naozaj sa dajú poriadne užiť. Celá trasa je určite viac vhodná pre horské stroje ľahšími prevodmi. Niektoré kopce dajú poriadne zabrať a neopustia odfľáknuté tréningy. Teda záleží aké tempo sa zvolí a taktiež aký úsek sa vypustí, alebo pridá.

Nová Baňa má čo ponúknuť. Je poprepájaná na všetky smery. Taktiež si tu príde za mňa na svoje asi každý druh cyklistov od cestných, gravel, fitness až po horské. Je nenápadná, rozsiahla, je tu čo objavovať, kde poblúdiť. Možno nie je tak turisticky atraktívna ako iné miesta. No aj to jej pridáva na hodnote. Možno maličkosť, v lese pozor na chlpáčov, je dobré si spievať.

Mapa okruhu: https://mapy.cz/s/hahefukobe  (odkaz na trasu na mapy cezet)

Fotky:

michal_botansky_fotoblog_nova_bana_03 michal_botansky_fotoblog_nova_bana._02 michal_botansky_fotoblog_nova_bana.

Nepoznané miesta

27. júl 2023 Cesta poznania - Všetko

michal_botansky_cety_blogger

Snažím sa chodiť po cestách, ktoré poznám, pretože približne tuším, koľko času a energie ma budú stáť. Je jasné, že v rozličných ročných obdobiach bude výsledok odlišný, ale aj tak je fajn poznať svoje možnosti a môcť porovnať, kam sme sa posunuli. Sledujem tiež, ako sa príroda počas roka mení na rovnakých miestach. Ten istý kopec, tá istá lúka vyzerá inak v máji ako v októbri. Sem tam sa však stane, že aj na známej ceste odbočím tam, kde som to nemal v pláne, kde to nepoznám. Prinesie to istým spôsobom neistotu a zároveň adrenalín, ktorý mám rád.

Na tréningoch sa naopak snažím prebádať nové miesta pravidelne. Mám v hlave akúsi kalkuláciu: pomer nových miest by mal byť tridsať až štyridsať percent z trasy. Takto nastavenú tréningovú trať dokážem prejsť bez namáhavejších výdajov energie, či zablúdení. K tomu sa dostanem na miesta, o ktorých som predtým nevedel.

Vlastne vyhľadávam ich preto, aby som trénoval nielen fyzickú stránku tela, ale aj psychickú odolnosť. Úplne inak sa moja hlava správa v poznaných “vodách”, kde som takmer doma, citim sa tam oveľa bezpečnejšie. V nepoznaných situáciách či miestach je to náročnejšie, nielen o rozložení fyzických síl, ale hlavne neuletieť v mysli kto vie kam. Tréning nesmiem odfláknuť, pokašlať, alebo zložiť sa a potom volať odťahovku.

Je dôležité pripomenúť dôležitý fakt: prvé tréningy som absolvoval na poznaných miestach. Všetko začalo pomaly, postupne. Zisťoval som, čo si môžem dovoliť, meral časy v rôznych terénoch, aby sa dalo na ďalšom výjazde všetko naplánovať o čosi lepšie. Spoznávanie nových miest prichádzalo náhodne, podľa toho ako som sa cítil, čo mi ukázala pri plánovaní mapa. Inak povedané, čo som si na mape všimol.

Čím väčšie vzdialenosti prekonávam od miest, kde sa cítim doma, tým je tréning náročnejší. Cítim, že to nie je len o fyzickej kondícii: doplnení energie, sem tam si dať prestávku na vyfúknutie. Mnoho záťaže začína v tej chvíli práve v našich mysliach. Práve na takých miestach, na ktorých sa necítime bezpečne, komfortne.

Spoľahnúť sa na seba je a bude najdôležitejšie rozhodnutie, ktoré môžeme urobiť, ak sa na takýchto miestach nachádzame. S veľkou pravdepodobnosťou sa nám nič nestane. Z únavy sa vyspíme, prípadné rany ošetríme, hlad zajeme pri najbližšej príležitosti. Máme na viac ako si namýšľame.

Poznať svoje čísla, limity je dôležité. Často sa ich budeme snažiť prekonávať. Viackrát neuspejeme. Jednoducho mali by sme sa zamilovať do neúspechu, lebo ten nás privedie k úspechu za podmienky, že sa nevzdáme.

Prídu dni, keď zájdeme za svoje limity, bez toho aby sme si to uvedomili. Najjednoduchšie sa pohybuje vpred, keď nás niečo poháňa. Niekedy len chuť vrátiť sa k stolu s teplou večerou. No a čím sme ďalej, tým je tá chuť väčšia.

Lenže tu je dobre poznamenať, že nie vždy bude platiť, že keď sme ďaleko, máme sa vrátiť. Na tréningu je prirodzené, že je fajn skončiť tam, kde začíname. V ostatných oblastiach života to nie je až taká pravda. Dokonca by sme mohli prepásť život, alebo zažiť pohromu. To ale bude pokračovanie v ďalšom článku. Spoznávam svoje limity, pokúšam sa ich prekonať. Nie vždy, niekedy je fajn len tak vybehnúť von a kochať sa výhľadmi a užívať si to, čo sa deje okolo. Užívať si pohľad na prírodu, ticho, štebotanie vtákov, či šum lístia.

A naopak. Dostal som sa na miesta, na ktoré už viac nechcem ísť. Zažil som náročné zjazdy, výšľapy, skalnaté cesty. Cítil hlad, únavu, kŕče, silný protivietor, horúce letné dni, ale aj tie mrazivé zimné. Lenže, ak by som nešiel von, tak by som to celé nezažil. Dnes začínam tušiť, čo sa mi páči a čo by som naopak radšej obišiel. A toto poznanie bolo možné len vďaka tomu, že som šiel za hranicu svojej komfortnej zóny, na tie neznáme miesta.

Áno, som ďalej ako pred rokom, chcem ísť ďalej. Spoznať nové nepoznané miesta. Prekročiť svoje limity. Mať dobrý pocit z napredovania. Zlepšiť sa fyzicky, ale aj v hlave, aby všetky tie miesta, ktoré navštívim nepôsobili ako strašiak, ale viac ako moje posilnenie.

Nové nepoznané miesta nie sú pre každého. Taktiež nie každú skúsenosť musíme zažiť. To je dobré si uvedomiť. Nie každý z nás sa dokáže spoľahnúť na samého seba. Dovoliť si uveriť sebe. To všetko chce tréning, motív, hlavne vytrvalosť.

Ešte jedna maličkosť: nie všetko, čo je nové, nepoznané je aj pekné. Nezabudnime, niektoré veci, miesta, zážitky, ale niekedy aj ľudia sú krajší z diaľky.