Čím ďalej som presvedčený, že k dosiahnutiu čohokoľvek je nutné zúčastniť sa a mať okolo seba tím ľudí, trénerov, radcov, ujov, tiet, rodičov, ktorí budú nakopávať, povzbudzovať, ale aj prinesú obväz, ak sa poraníme. Lepšie povedané, musíme ukecať seba, ale aj okolie, že to myslíme naozaj vážne.
Netuším, kto konkrétne stojí za mojou poslednou zmenou, všetko začalo postupne. Určite existujú situácie, do ktorých skočíme, lenže tu to išlo pomaly. Bol to boj, ukecávanie, hádky so sebou samým. Hľadanie motivácie, dôvodu, pre ktorý to robiť.
Rána som začal vstávať skoršie, začalo to oťukávaním ranného prostredia, vychádzkové tempo, až neskôr som začal bežať a popritom som pravidelne fotil, neskôr začal natáčať. Motív k skorému vstávaniu prišiel veľmi skoro. Stala sa ňou fotka s východom slnka, zapáčilo sa mi svetlo, obloha a niektoré dni prišli aj dramatické oblaky. Vedel som z minulosti, že nech je motivácia akákoľvek, treba jej uhnúť z cesty. Začalo sledovanie časov, o koľkej vychádza slnko, podľa toho začalo aj vstávanie. Jasné, že boli dni, keď som sa nestihol ani len zúčastniť, či bolo meškanie.
Ako náhle idem neskôr, sú už vonku ľudia, prichádzam o pocit exkluzívnosti, že ráno je dnes len pre mňa. Je to z časti sebecké. Mám dobrý argument. Moja práca chce odo mňa neustály pohyb, kreativitu, byť v strehu, mať ťah na bránu. Mojou úlohou je priniesť domov mamuta, lepšie povedané výsledky. Vysoké pracovné tempo, telefonáty, schôdzky, porady, budovanie, mám to rád, lenže nekamoším sa s vyhorením, so stavmi zúfalosti. Preto viem, že tak, ako je dôležitý ťah na bránu, je aj oddych, nuda, nič nerobenie, úplné ticho, ale nie zas celý rok v kuse.
Ranný beh je pre mňa únik do iného sveta, kľud, pokoj, všetko to naokolo má nezvyčajnú moc. Najlepšie okolo piatej ráno, niektoré dni pred piatou, iné tesne po. To všetko trvalo a ešte stále trvá. Práve pri písaní článku som si uvedomil, ako dlho mi trvalo brať moju prácu, beh, budovanie mojej značky, dokumentovanie vážne. Aj keď mnohé výhody som zaregistroval veľmi skoro, tušil som, že bolo by dobré, ak by som zmenil maličkosti. Lenže, chcelo to čas, akési dozretie.
Pristihujem sa, keď kladiem viac otázky ľuďom okolo, ako relaxujú, naberajú energiu, či vypnú. Je dôležité načerpať silu, zrelaxovať myseľ, či len tak na chvíľu sa pofľakovať. Čím ďalej je nemať čas zastarané, otravné, nudné, hovorí o človeku, že nevie organizovať a naháňa sa do hrobu. Je jasné, že musíme niekedy poriadne koleso roztočiť, hlavne na začiatku alebo v strede. Chce to viac, ako len jeden deň, zoberie to viac energie, času, síl. Preto je dôležité načerpať silu.
Áno, bojím sa, mám strach, že sa nestane zo mňa človek, o ktorom snívam. Stať sa vlastným hrdinom je jeden z najlepších dôkazov sebaprekonania. Teším sa, že každý z nás dostal možnosť vydať sa na cestu, ktorú chce. Mrzí ma, že nie každý z nás ju aj vníma. Lenže, aspoň máme o čom písať, tvoriť, hovoriť.
Pre mňa má beh dôležité miesto, nakopal mi zadok, dal mi bolesť, zranenia, zničil mi niekoľko topánok, odstránil predsudky, núti ma ráno vstať. Na druhej strane, dostal som exkluzívne rána, pohľady na východ slnka, oblaky, možnosť vypnúť od pracovného dňa. Beh nie je pre každého, ale každý môže niečo robiť.
Mam rád prácu, prináša ma k novým príležitostiam, robí zo mňa človeka, o ktorom snívam. Písanie mi pomáha zoradiť myšlienky. Beh mi formuje postavu a taktiež prekonávam moje limity. Dokumentovanie (fotky a videá) pomáhajú mojej kreativite, tak isto ma dostavajú na miesta, na ktorých som pred tým nebol.
Fotky: fotím sa pomerne často, zachytávam rôzne činnosti, miesta, kde sa nachádzam a to, čo práve robím. Fotky majú zmysel, vedia zachytiť mnoho, tak isto vedia zastaviť čas. Lenže v tom, čo robím má dôležitú úlohu video, hýbe svetom, rozpráva príbehy, burcuje emócie. Jednoducho, asi po 168 954 pokuse bolo povedané, stačí, namiesto voľby foťák bola zvolená kamera. Fotím sa často a aj plánujem naďalej.
Videá: mobilný telefón, aplikácia, hudobná knižnica a môžeme tvoriť. Možnosti máme každý, vo svojich vreckách, kabelkách nosíme nahrávacie štúdio. Vytváranie, nahrávanie, editovanie, to všetko je výborný tréning na kreativitu. Mňa zaujímajú malé vreckové kamery s kvalitným obrazom a dobrým záznamom zvuku, samozrejme, kopec náhradných batérií a veľkokapacitné pamäťové karty.
Sociálne siete: keď k tomu všetkému pridám pravidelné pridávanie príspevkov, tak mohlo by z toho niečo vzniknúť. Samozrejme, budujem fanúšikovskú základňu, spoznávajú ma noví ľudia, ale sú tu aj ľudia, ktorým sa nepáčim. Budujem značku, spoznávajú ma vyhľadávače. Čo je najdôležitejšie, budujem vlastnú web stránku.
Vyjasnil som si sám so sebou: nikdy som nechcel byť na žiadnych sociálnych sieťach za hviezdu a mať milión srdiečok. Tá možnosť tu je, pripúšťam, ak sa podarí, bude prijemným bonusom. Používam svet on-line na sebaprezentáciu, dokumentovanie, v neposlednom rade na zdokonaľovanie rozprávania príbehov. Za každým úspechom je milión pokusov, fotiek, videí, schôdzok, predajov, odbehaných kilometrov.
Beh ma naučil, že je dobré vedieť šliapnuť na plyn, trebárs, keď bežím hore kopcom, dostanem sa tam rýchlejšie. Na druhej strane, nič neutečie, keď na chvíľku pustím nohu z pedálu. To znamená, že možno hneď neodpíšem na textovú správu, nereagujem na telefonát, nevšimnem si hneď email. Možno sa tu otvára otázka, čo vlastne robiť pomalšie a čo rýchlejšie. Lenže, odpoveď hľadať pri behu nebudem. Bude schovaná na inom mieste.
