Mám taký pocit, že všetko to pekné, usmiate, motivačné, vydrž, dobre bude, nesťažuj sa, nie je celkom až tak ako sa zdá. Tej motivácie je niekedy až príliš. Čím ďalej som presvedčený, že práve veľa motivácie, pozitívneho myslenia otvára bránu k slepým uličkám alebo až do pekla.
Sám som písal niekoľko rokov ako je dôležité vidieť farby sveta. Taktiež ako je neustále makanie na sebe potrebné. Lenže akosi som pozabudol aj na ďalšiu stránku, o ktorej sa hovorí menej. Nie je tak ľúbivá, popularizovaná, lajkovaná.
Nie všetko sa dá nahradiť. Často je práve bolesť zo straty dôkaz, že to bolo hlboké, úprimné, vzácne. Je dosť možné, že sa už nebude takéto stretnutie, zážitok, príležitosť opakovať.
Mnoho z nás odchádza potichu bez vysvetľovania. Hlavne, keď človek príde do stavu, že ďalej to už naozaj nejde. Neprestávam cítiť. Odmietam byť kohokoľvek súčasť len keď sa mu/jej práve hodím. To platí nie len pri romantických vzťahoch.
Mám taký pocit, že láska, zážitok nie je o pripravenosti, ale o tom, či tomu dám šancu. Teda o rozhodnutí niečo prijať. Možno prídu lepšie príležitosti a možno nie, kto vie. Za mňa je život veľká záhada. Taktiež náhoda, ktorá až na jeho konci dá zmysel.
Nie je ľahké ísť svetom keď sa niečo pokašle, bez Teba, jeho, jej, Vás. Vtedy motivácia nech je akákoľvek silná nepomáha. Jediné čo ma núti ísť ďalej je zvyk. Ten zvyk volám neprestavaj, ešte jeden krok, veď vyskúšaj.
Nie vždy je život krásny, upravený s dokonalým make-upom.
Hora ma učí, že aj v náročných podmienkach sa dajú vytvoriť krásne príbehy. K tomu vždy po ťažkej zime príde jar a skoro všetko zakvitne.
Čo ma štve najviac, že si nedokážem všimnúť to, čo si všimnúť mám. Prídem na to neskoro. Možno som si zbytočne ublížil, možno aj niekomu ďalšiemu. Mrzí ma, že niektoré veci, udalosti už nevrátim späť.
Ľudia ma zradia, sám sa zradím, veci sa dejú, náhody taktiež, nie všetky príležitosti si všimnem, prehnane odmietam. S tým sa človek učí žiť celý život. Môžem sa hnevať, zatrpknúť, odpustiť alebo to nechať všetko tak a ísť ďalej.
Ak nezanevriem na život, príde ku mne ďalší život, ľudia, zážitky, príležitosti, možnosti. Nie všetko musí byť ťažké alebo o tom, aby som sa viac snažil.
Trochu bolesti musím zvládnuť. Nie je treba hneď pri bolesti hlavy siahať po tabletke, či večer o ôsmej, keď som hladný otvárať chladničku. Len tu je otázka, kedy tej bolesti je už veľa.
Príliš veľa motivácie škodí. Nevšímam si potom vďaka nej varovné signály.
Vlastne pre ňu zotrvávam na miestach, kde by som už dávno nemal byť.
Často ma stojí viac ako sa zdá.
Motivácie nie sú vôbec zlé. Vidieť farby sveta taktiež. Sú fajn, dokážu ma často hnať. Lenže, ak zatieňujú vnímavosť, intuíciu. Vtedy spôsobujú viac škody ako úžitku..