Pred niekoľkými rokmi sa ku mne dostala myšlienka o dôležitosti budovať vlastnú značku. Bolo mi povedané, že osobné značky budú predchádzať firemným. Inak povedané, firmy majú byť závislejšie na značkách jednotlivcov. Vlastne už odnedávna firmy spájajú sily so známymi ľuďmi pri prezentovaní ich služieb či produktov. Možno nastane čas, keď firmy budú robiť ľudí zo svojich radov slávnych.
To, že tancujeme tu alebo ukazujeme fotky tu je pre mnohých akási forma zábavy, míňanie času či útek od reality. Lenže sú medzi nami aj takí ľudia, ktorí si tančekami zarábajú na strechu nad hlavou. Ak by sme o tom rozprávali našim starým rodičom, tak je viac ako isté, že by nerozumeli, ako je to možné. Veď schválne, aj mnohí naši rodičia či starší rodinní príslušníci nielenže nie sú na on-line tančeky, ale sa boja ovládať modré, ružové či iné farebné aplikácie v telefóne.
Mňa nezaujímajú usmiate fotky, videá z dovoleniek s popisom či s usmiatym pandrláčikom, vysmiate kinderká alebo farebný miešaný napoj z piatka večer. Vieme, že skutočnosť môže byť iná. Nie vždy ľudia z fotiek sa v reálnom svete usmievajú, kinderká plačú a piatkový večer je najsvetlejší moment z celého týždňa.
Keď rozprávame svojmu okoliu príbehy z dovolenky, tak nepoužívame animované slniečko, palmu. Ukážeme fotky, videá a k tomu rozprávame niekoľkohodinové zážitky, to isté robíme, keď hovoríme o deťoch. Pred tým, ako vysypeme zo seba, ako chutil miešaný nápoj z piatkovej noci, sa posťažujeme, aký sme mali mizerný týždeň.
Mňa zaujíma, čo robia známi na dovolenke, čo zažili, aké jedlo skúsili,čo bláznivé sa im prihodilo. Taktiež ma zaujímajú ľudia z okolia, ktorí popritom ako sa starajú o svoje rodiny, niečo budujú. Tak isto sa rád bavím s ľuďmi, ktorí nemajú práve najlepší týždeň za sebou. Úprimný záujem, povzbudenie či milý kompliment má väčšiu silu ako srdiečko pod vysmiatou fotkou vo fialovej aplikácií.
To, že tancujeme na sociálnych sieťach nám môže priniesť možnosti. Keď už nič iné, precvičíme si svoje tanečné zručnosti. Mnoho ľudí sa preslávilo videom práve tancom. Teraz netvrdím, že máme všetci tancovať na internete. Je to jedna z možností a je dobré o nej vedieť.
Mňa baví beh, vlastne donútil ma nepriamo zmeniť moju stratégiu z nudnej romantiky na prekonávanie seba a viac hovorenie o tom, čo robím. Začalo to fotkou s východom slnka. Páčilo sa mi ranné svetlo a psovi, že bol vonku so mnou pred prácou. Prišla GoPro, aplikácia na úpravu videí a zvyšok je história. Behu vďačím, že ma núti ráno vstávať, urobiť zábery a vypustiť do sveta fotky, videá, byť kreatívny. Fotka je často nakopávač, aby som šiel von. Vďaka nim mám nových kamarátov z Rakúska, z Anglicka, Čiech, Poľska a ďalší prichádzajú.
Točenie videa pri behu je akýsi tréning. Vďaka takýmto tréningom som sa odhodlal na videá aj v práci. Vlastne ľudia z môjho okolia vedia, že chodím behať, pobehujem po stavbách a predávam nové domovy. Keď som začínal v práci, nevedel som, čo je seba-propagácia, reklama, ako zaujať druhých. Mal som v telefóne pätnásť kontaktov, z toho dvanásť bola najbližšia rodina. Dnes viem, že príležitosti číhajú na každom mieste. Dnešná doba nám ponúka možnosti, ako nechať (z časti)za nás pracovať nástroje. Zvyčajne sú to on-line vychytávky, ale tak isto aj naše okolie. Ak robíme prácu dobre, nájdu sa okolo nás ľudia, ktorí nám otvoria ďalšie dvere.
Sú tu aj takí z nás, ktorí pracujú usilovne a nerobia o svojej práci žiadnu reklamu, nepoužívajú on-line nástroje. Jednoducho sú na správnom mieste a majú práce neúrekom. Na jednej strane je škoda, že viac ľudí nevie o takýchto skvelých ľuďoch a ich pracovných schopnostiach.
Mnoho z nás robí aj na svojich vedľajších projektoch. Za mňa je tento blog a tak isto moja on-line šou. Vďaka nim sa učím vyjadriť myšlienky, názory a to, čo robím. Všímam si svoje postoje, pohľady, učím sa disciplíne, prioritám, taktiež kreativite. Nie vždy je jednoduché napísať/povedať myšlienky.
Budovanie čohokoľvek nie je proces, ktorý urýchlime. Potrebujeme zájsť do slepých uličiek, odbočiť na križovatke na nesprávnu cestu, popáliť sa, urobiť nesprávne rozhodnutia a podľa všetkého sa nevzdať, pokračovať.
Čomu veríme, pochádza z minulosti. Zažili sme niečo zlé, sklamali sme sa, či nespravili to, čo sme mali alebo jednoducho to tak malo byť. Podľa všetkého, mnohé situácie z minulosti sa nemusia opakovať. Môžeme dať šancu novým zážitkom, skúsenostiam, poznatkom. Prestať veriť tomu, čomu sme verili doteraz, nebude hneď možné. Cesta k novým možnostiam môže byť hrboľatá, do kopca a k tomu po nej pôjdeme sami.
Ak sa chceme niekým stať, vybudovať novy život, budeme musieť zaplatiť cenu. Tá sa platí vždy skôr, ako dosiahneme vytúžený cieľ. Proces je dôležitý. Predstavme si, že dnes s tým, čo vieme, by sme dosiahli zajtra ráno ten najväčší úspech, aký si vieme predstaviť. Čo sa bude diať? Ako celú situáciu zvládneme?
Naše staré skúsenosti nás môžu spomaľovať. Nie každú novú skúsenosť potrebujeme zažiť a poznatky z minulosti už nemusia byť dnes správne. Sme otvorení novým možnostiam. Myšlienkam, postupom? Možno nás baví robiť tančeky na internete, kresliť veľkolepé projekty. Nech je to čokoľvek, bolo by fajn, ak by nás práca bavila a zároveň posúvala na miesta, kde sme neboli a robila z nás lepších ľudí.
Môže sa zdať, že budovanie vlastnej značky bude náročné, ale nezabudnime, že tie najlepšie veci sa dejú hlavne vtedy, keď všetko ide proti nám a necítime sa pravé najkomfortnejšie. Budeme zápasiť s milión maličkosťami, na prvý pohľad s nepodstatnými vecami, emóciami.
Každý začal s prvým obdivovateľom, tak isto nie je dôležité, kto nás skutočne podporuje. Veď nie nadarmo sa rozpráva, že najväčší obdivovatelia sú cudzí ľudia a najväčší neprajníci ľudia z blízkeho okolia. On-line svet funguje podobne ako offline, stačí, ak sa zapáčime niekoľkým ľuďom, vytvoríme službu, produkt a niekto nás posunie ďalej. Samozrejme našou úlohou bude použiť všetky možné prostriedky, aby sme svetu naďalej dávali vedieť, čo robíme.
Nie je to len o tom, čo robíme, ale aj o našej reputácií. Veď kto z nás chodí nakupovať do obchodu, kde sa predavači neusmievajú a nepríjemne komunikujú, alebo keď si objedáme tovar, a ten nikdy nepríde?
Čo majú spoločné myšlienky, viera, staré skúsenosti a tančeky s budovaním značky? Všetko aj nič. Vlastná značka je akási neviditeľná vec okolo nás, ktorá sa buduje tým, čo robíme a tým, akými sme. Časť tej “veci” si hovoria ľudia v našom okolí a časť lieta na “internete”. Je viac ako isté, že budú informácie pravdivé a aj skreslené. Tak isto je nad slnko jasné, že nie každému budeme vedieť vyhovieť.
Ak čokoľvek robíme, bolo by super dať svetu vedieť o tom, čo robíme. Napísaním článku na TU, natočenia videa TU, odfotiť sa pri tom TU, alebo si zatancovať TU, samozrejme povedať o tom ľuďom v našom okolí. Bude trvať niekoľko rokov pokiaľ sa presadíme, usadíme na trhu, v práci, vo vzťahu. Vlastne zatiaľ neviem, čo je najsprávnejšie. Možno nič, možno všetko. Priznám sa, že som viac rád, keď dávam veci do pohybu, ako mám sedieť v kúte a čakať. Aj keď sú dni, keď sa jednoducho čakať musí.
Zabezpečovať materiálne zdroje v dnešnej dobe je čím ďalej viac o kreativite. Možností je mnoho, vždy môžeme na situáciu a okolnosti okolo nás frflať alebo sa im lepšie pozrieť na zúbok a voľačo s nimi spraviť. Ako keby sme mali uvoľniť uzdu našim fantáziám a skúsiť šťastie možno práve tancom pri novom produkte či naspievať náš životopis.
Pre mnohé malé firmy, ale aj väčšie nie je problém nedostatok finančných zdrojov, ako si myslia, ale nedostatok reputácie. Reputácia predchádza finančným zdrojom je o tom, ako ľudia veria, dôverujú tomu, čo robíme, nám. Výsledky + čas = reputácia
