Prečo to robíš? Máš stotisícové videnia za mesiac, zarábaš aspoň dačo z toho? Na čo to vôbec robíš? Takéto a aj ďalšie podobné otázky dostávam, ak dôjde na tému šport, siete a ja. Okolie sa pýta, je zvedavé. Veď je to fajn, že sa niekto zaujíma, či?

Ako tak idem svetom premýšľam aké mám možnosti. Vidím vôbec nejaké okolo mňa, alebo sa viac hýbem vo vychodených chodníčkoch? Vytváram si príležitosti? Čo si mám všímať? Kam mám odbočiť, keď sa ocitnem na križovatke? Ktorá cesta je správna?

Kariéra, škola, sociálne siete, rodina, vzťahy, koníčky, či len ležanie na gauči. Príliš veľa možností, otázok. Nie vždy sa viem rozhodnúť. Je tu aj strach z nepoznaného, aby sa neopakovali chyby, bolesti, dobúchané kolená, lakte zo slepých uličiek.

Je veľmi ľahké zatvrdnúť, byť skeptický, ak sa nepodarí dosiahnuť to čo chcem. Taktiež aj prestať hľadať možnosti, príležitosti, život.

Nie vždy viem kam sa mám pozerať, ale aj kam nepozerať. Všetko ide tak rýchlo. Ten čas ako keby nejde spomaliť. Sú dni, keď sa deje všetko, aj keď sa nerobí nič. Potom sú dni, keď sa robí všetko a nedeje sa nič.

Viem, že mám urobiť krok dopredu. Aj keď netuším kam presne mám dať nohu. Čím ďalej viac váham. Hlavne preto, že je toho na výber neskutočne veľa. Tým sa mi stráca istota, ktorá voľba je najlepšia.

Odmietam si čokoľvek opäť zlomiť. Vyradiť sa, dávať sa dokopy niekoľko mesiacov. Lenže život na mňa nečaká, deje sa.

Možno by som chcel so zvedavosti vedieť koľko z nás váha, odmieta sa rozhodnúť, či nevidí pred sebou možnosti. Nie zo škodoradosti, možno aby som vedel, že nie som v tom sám.

Neviem, ale mám pocit, že nevedomosť by ma nemala spomaľovať. Môj prvý článok na blogu bol o ničom, prvé video katastrofa. Prvý spoločný výjazd skončil nie moc úspešne. Veľakrát nemám z tých vecí nič, neviem čo je za rohom. Vlastne, každý začiatok začína ako nič, zvyčajne s poriadnou dávkou nevedomosti.

Váhanie, križovatky, rozhodnutia, voľby beriem ako prirodzenú súčasť dňa. Aj keď bolia, alebo sú sem – tam zahmlené. Nie vždy je jasné čo sa bude diať potom. Jednu vec viem. Aj keď to bolí, to najhoršie čo môžem urobiť, je že neodbočím a zostanem..