Rok dvetisícdvadsať bol pre mnohých plný náročných skúšok a príležitostí. Neviem, ako to je u Vás, ale u mňa mám pocit, že posledné roky sú náročné čím ďalej viac. Vždy sa niečo pokazí a ja mám to šťastie lízať šľahačku. Preto vždy na konci roka verím, že ten nový by mohol byť lepší. Len dnes, ak sa pozerám spätne, tak čím ďalej viac som presvedčený, že by bolo dobré mu dopomôcť, aby teda lepší bol. Dvanásť náročných mesiacov sa prenieslo na konci roka do dvanástich lekcií, každá z nich mala na okolnosti okolo mňa väčší, ale aj menší vplyv. Nie každej ešte teraz rozumiem správne. Preto ich spisujem, aby som sa k nim mohol vrátiť trebárs o rok. Možno si všimnem to, čo pred tým nie.
Všímať si
Na stole mi ležala pekne dlho príležitosť, o ktorej som nevedel, čo všetko v sebe ukrýva. Je naozaj zvláštne, že takmer každý deň som na nej pracoval. Až jedeného dňa som sa na ňu pozrel inak. Niečo v zmysle, toto by mohla byť jedna z ciest, o ktorej si myslím, že by mala niečo zmeniť. Svet okolo nás nám každému ponúka príležitosti, či veríme alebo nie, často ich máme pred nosom. Čo urobiť, aby si ich všimli? Neviem. Možno lepšie sa pozerať.
Ešte nič nerobím
Tým, že som si všimol príležitosť, predo mnou sa otvorila ďalšia kapitola. Prináša so sebou kopu práce, inej ako som doteraz robil. Vyzerá to na poriadnu dávku tlaku, napätia, dlhé pracovné večere a učenia. Dnes mám pocity, že nerobím nič. Áno, trávim kopu času v kancelárií, v teréne. Venujem sa klientele, budovaniu, na stavbách, tímu. No stále málo oproti tomu, čo by som mal byť schopný, hlavne na miestach, o ktorých snívam.
Premôcť sa
Najväčší nepriateľ, ktorého má každý je ten človek, ktorého vidíme v zrkadle. Núti nás flákať sa, prejedať sa, nahovárať si, ako nič nejde, ale zároveň nám môže nakopať zadok, donútiť zobrať do rúk činky, ísť si zabehať, upratať okolo seba, napísať článok, naučiť video, či vytvoriť v práci niečo. Či chceme alebo nechceme, každý z nás má najväčšieho nepriateľa neustále so sebou. Budú dni, keď ho ľavou zadnou premôžeme, ale tak isto budú dni, keď môžeme urobiť čokoľvek a budeme bez šance.
Neber osobne to, čo si myslia o tebe druhý
„Michal, ty si stále na sieťach a nič nerobíš.” Išlo ma poraziť z podobných myšlienok okolia. Vysvetľoval som, ako to v skutočnosti je. Nepomohlo nič. Som na sieťach, som v práci, sociálne siete sú súčasť môjho života, mojej práce. Som tam, pretože vidím v tom zmysel. No viem, že po nociach makám na videách, fotkách. Dnes sa pousmejem. Veď ruku na srdce, koľkí z nás majú zapnuté dáta nonstop a vkuse im “pípne” správa, na ktorú treba čo najrýchlejšie odpovedať. Je ľahké ukázať na druhého prstom, len je to naozaj tak, ako to na prvý pohľad vyzerá? A aj keď áno, čo nás je do toho?
Nie si tvoja práca
Práca, veľa práce, nestíham, stále je toho viac a viac, nie je to dobré, nedá sa to stihnúť, poďme robiť aj v nedeľu. Pracovné tempo je náročné, nielen na čas, ale aj na psychiku. Hrozí, že život prepracujeme alebo si ho ani nevšimneme. Rovnováha, duchovno, cestovanie, netuším, čo je správne. Sú dni, keď chcem byť v práci a sú dni, keď chcem mať voľno. No tak isto viem, že keď mám voľno či dovolenku s vypnutým telefónom, práca ma počká a spravím ju o pár dní neskôr. Taktiež je dobré poznamenať, že zajtra nemusím byť v práci, naše miesto môže zaniknúť, prebrať niekto druhý či my si nájdeme nové.
Vždy sa od niekoho inšpiruj
Neznášam kopírovanie druhých, aj keď je to rýchla cesta k úspechu. Prichádzame ňou o našu jedinečnosť, strácame seba. Taktiež kopírovanie prináša so sebou nové výzvy, situácie, problémy, o ktorých netušíme. Najlepšia rada, ktorú som dostal: „Ak chceš uspieť, uč sa od najlepších a nie z tvojej práce.” Inšpirácia je dôležitá, spolupráca taktiež. Je naozaj dôležité pochopiť, kde sú ich hranice. Taktiež nie všetko bude možné aplikovať v našich životoch. Druhá strana mince, nájdu sa aj takí ľudia, ktorí nám ukážu, ako to nerobiť, je fajn sem-tam takého stretnúť.
Vzdelávanie je kľúč
Jedno z najlepších vzdelávaní je vykonávať činnosť, v ktorej chceme byť dobrí. To vieme všetci. Lenže sem-tam je dobré zobrať do ruky knihu, nájsť niekoho, kto vie viac ako my, pozrieť seminár a samozrejme čo najskôr aplikovať poznatky v praxi. Preto, ak mám možnosť, tak vnímam, pýtam sa, hľadám, poznatky, skúsenosti. Ak chcem byť majster sveta v lyžovaní, tak sa nebudem baviť o technike lyžovania s najlepším korčuliarom, ale za to sa sním budem baviť o jeho prístupe, myslení, vnímaní, poznatkoch.
Neželaj nikomu zlé
Sem-tam sa stane, že nás niekto nesprávne pochopí, niečo pokašleme my, inokedy vyššia moc. Myslím, že nie každému sa budem páčiť, je to v poriadku, veď mohlo by to byť vzájomné. Nechcem všetkých za mojim stolom. Ale chcem, aby nik nebol hladný, len nech sa najedia za vedľajším stolom alebo v inej reštaurácií.
Pohyb
Tento rok som si splnil ďalší z menších snov. K behu bolo pripojené pohybové cvičenie so závažím. Zmysel cvičenia bol od začiatku cítiť sa a vyzerať fajn, robiť niečo pre seba, telo. Netvrdím, že každý z nás by mal robiť to isté. Budem vždy tvrdiť, že každý z nás by sa mal pohybovať v rámci svojich možností. Nielen, že nám pomôže odstrániť veľké brucho, ale aj sa budeme cítiť o mnoho lepšie.
Prvá línia
Prvá línia je náročná, či je v práci, doma, v záhrade alebo aj na rybách. Na každom mieste sa očakáva stopercentná výkonnosť, sústredenie, disciplína, úsilie. Prídu do našich životov aj dni, keď budeme musieť jednoznačne byť ťahúňom a ukazovať, čo všetko v nás je. Budú súboje, ktoré prehráme, no budú súboje, ktoré vyhráme. Čím viac času v prevej línií strávime, tým viac skúseností, odvahy, návykov získame. No pozor, život nie je len o boji a ťažkej práci. Je to akýsi tanec či miesto, kde sem-tam budeme donútení vytiahnuť bielu zastávku.
Plánovanie
Je dôležité sa pripraviť na pracovnú schôdzku, deň, týždeň, ale aj rok. No tak isto je dobré rozumieť, že môžeme mať aj dokonalé plány a pre niečo sa nepodaria. Nemusíme to byť práve my. Skôr sa bavme o schopnosti reagovať, keď sa nám nepodarí to, čo malo. Mnohí vravia, že je dosť veľká šanca, že sa plán nenaplní, ako naplní. Tí istí ľudia tak isto vravia, že je lepšie mať plán, nesplniť ho, ako nemať plán a potom vonku nevedieť, čo robiť. Mám zoznam úloh v práci. Robím si ho pravidelne. Funguje naozaj zázračne. Často sa stane, že 80% sa vyrieši samých. Ak by neboli na zozname, určite by som o nich ani len nevedel.
Emócie
Je so mnou naozaj ťažko vychádzať, pracovať, tvoriť, žiť. Niekedy sa cítim a správam ako odtrhnutý vagón, inokedy ako tichá prefíkaná líška. Mám svoje ciele, rozumiem kompromisom, mojim úlohám a že je treba urobiť to, čo sa odo mňa očakáva. No tak isto rozumiem, že pracujem s ľuďmi a každý z nás si nesie so sebou batoh plný nášľapných mín v podobe rôznych životných situácií. Sem-tam sa podarí aj mne nejakú spustiť. Priznám sa, že nie každá je náhodou. Je super vidieť človeka ako reaguje. Ešte maličkosť, ak je horúca hlava, situácia, zober si aspoň noc na ukľudnenie. Ráno bude riešenie jednoduchšie a možno sa to vyrieši samé.
Mám rád konce, pretože prinášajú nové začiatky, výzvy, prekážky, ľudí, príležitosti. Nie vždy vieme ovplyvniť udalosti okolo nás, no vieme ovplyvniť naše prístupy, snahy, sny či to, čo s tým urobíme. Posledné roky boli pre mňa ťažšie, stáli kopu síl, prekonávania, ale priniesli so sebou aj nové poznatky, príležitosti a pohľady. Ďakujem všetkým, ktorí boli, sú a budú súčasťou starých, ale aj nových a nielen rokov.
