Search

Type your search keyword, and press enter

partia

Bicykel, ohyb a partia

12. august 2026 Cesta poznania - Všetko

michal_botansky_dunaj_ohyb_bloger

Bol som u lekára a ten mi tvrdil, že nastal čas prestať sa venovať môjmu obľúbenému športu. Kolená boli proti. Hlava taktiež. Takže bežecké tenisky šli na klinec. Lenže stalo sa niečo, čo som neplánoval. Pri bežnom rozhovore s chalanmi na pumpe padla otázka, čo teda ďalej. Ani som nestihol odpovedať a už mali riešenie: „Kúp si bicykel.“

S celým odvetvím prišlo mnoho informácií, o ktorých som nemal ani len tušenie. Opraviť pre mňa defekt bolo náročné. Ošetriť reťaz? To sa má? Doladiť prehadzovačku. Nemožné. Lenže prišli ďalšie: kam budem jazdiť, čo mám jesť počas jázd, kde si nabrať vodu. To budem jazdiť stále sám?

Nejakou náhodou som objavil jednu online cykloskupinu a skúsil som pridať fotky z jazdy. Lenže pár dní predtým, ako som sa odvážil, istý pán napísal, že máme dávať k fotkám popis, mapu trasy a pár slov k príspevku. Nech aj ďalších inšpirujeme, nielen dostávať „páči sa mi to“.

Dlho sa nič nedialo. Naozaj dlho. Skúsil som ešte jednu skupinu, potom neskôr ďalšiu. Nič. Vlastne skupiny som využíval hlavne na výmenu informácií. Teda poznanie okolia, technické vychytávky. Naozaj pomohli.

Takto som spoznal zaujímavé miesta, ktoré som nikdy predtým nevidel. Taktiež som spoznal aj ľudí s podobnou záľubou, ako mám ja. Od tej chvíle, čo som začal jazdiť, sa snažím inšpirovať ľudí okolo mňa svetom, ktorý tam vonku zo sedla bicykla objavujem.

Hlavný dôvod je posunúť, pripomenúť, čo všetko okolo nás je. Keď niekto začína, pozrie si moje príspevky a trasy a vie, kadiaľ môže ísť.

Nerobím nič výnimočné. Ľudia z celého cyklosveta robia to isté, len niekto krajšie napíše text, jazdí lepšie trasy či fotí parádnejšie fotky. Púta viac pozornosti, oslovuje väčší počet ľudí.

To je na tom celom pekné, že práve vďaka internetu ľudia ako ja, čo sú trebárs v cyklosvete krátke 4 roky, dokážeme inšpirovať aj ďalších. Nielen fotkami, trasami, ale aj organizovaním spoločných výjazdov.

Dať dohromady partiu ľudí vôbec nie je sranda. Hlavne ak sme každý na rozdielnej výkonnostnej úrovni. Sme zo širšieho okolia. Lenže ako sa učím tvoriť kvalitnejšie príspevky, dávať dohromady lepšie trasy, tak sa učím aj dávať dohromady ľudí.

Sú obdobia, keď mi správy blikajú každý deň, a potom sú obdobia, keď sa neozve nik. Od prvého momentu sa snažím robiť jazdy pre mierne pokročilejších jazdcov. K tomu sa snažím, aby sa v partii niečo dialo, nebolo to len o fotkách, videách, ale hlavne o zážitkoch a zábave.

Tým, že počas môjho jazdenia spoznávam ľudí, tak si všímam, že by skvelo zapadli do partie. Niekto prišiel raz, dvakrát a ďalej nič. Dlho ma mrzelo, že takto ľudia, ktorých mám rád, prestali alebo neprišli.

Veľmi ma potešilo, že sme upchali Zlatno, Machulince, Veľčice či Jelenec. Sú to krásne spomienky. Nakoľko jazdiť v takejto partii v lese má dačo do seba a to sa nestáva každý deň. Takže vždy, keď sa niečo nepodarí, skúsim si spomenúť na začiatok, ako to celé začalo.

Bolo okolo mňa už veľmi veľa ľudí. Jazdili sme spolu, chceli sme spolupracovať, chceli sa prísť pozrieť, podporiť. Nehnevám sa na nikoho, kto sa už viac nevrátil. Ono naozaj každá partia, ak chce fungovať, prežiť, musí byť zložená z členov, ktorí chcú. Nie z niekoho, kto povie, že sa ozve, a už sa viac neozve. Ten niekto, čo to dáva dohromady, je síce dôležitý, len by nemal byť sám.

To isté sa deje aj v živote. Cyklosvet je úplne prepojený s tým každodenným. Aj keď sa to možno na prvý pohľad nezdá.

Som úprimne rád, že práve vďaka bicyklu som objavil svet, ktorý tu bol aj predo mnou, len som o ňom nevedel. Za mňa je cyklistika alebo šport životný štýl. Pohyb mi nielenže pomáha zlepšovať kondíciu, vyjesť chladničku, ale ma dostáva do situácií, v ktorých spoznám seba, svet a ďalších podobných zanietencov, trebárs ako som ja.

Aby som nezabudol, na fotke je ohyb Dunaja. Toto bol náš prvý medzinárodný výjazd, ktorý poriadne preskúšal celú partiu. Šli sme zo Štúrova na Vyšehradské vrchy, bolo teplo, dovolenky. Som rád za tento výjazd, ukázal veľa. O pár dní ideme na ďalší, máme sa čo ešte učiť, ak chceme jazdiť ďalej, ako je Pohronský Inovec, Štiavnica či náš domovský Tribeč.

V cyklosvete som štyri roky. To je úplne máličko. Som zelenáč a stále netuším, ako všetko funguje. Všímam si, učím sa za pochodu. Veď možno aj práve preto píšem tento článok, aby som sa pozrel späť, kde som bol, trebárs o štyri roky.

Koncept a výjazdy

12. jún 2025 Cesta poznania - šport - Všetko

IMG_1898

Keď som písal o romantickej láske články, mali dosť veľké úspechy. Nedostal som síce veľa páči sa mi, ale prišlo množstvo sprav. Písali baby aj a chalani, že sa im páčili myšlienky. Tento krát píšem člnok tiež o láske, ale nie o takej tej romantickej. Teda aspoň nie na prvý pohľad. Ľudia, ku ktorým cítim pocity akejkoľvek lásky o tom vedia. K tomu som už veľký, z hier a odkazov som už vyrástol.

Ak sa mi niečo, niekto páči poviem o tom. Možno sa chvíľu budem cítiť nepríjemne. Vždy lepšie ako o dvadsať rokov sa stretnúť a povedať si niečo v zmysle, júj vtedy som bol do teba.

Pred časom som založil istý koncept, ku ktorému ma dostalo zapozeranie do istej ženy. V tom období, som už bicykloval. Moje predstavy boli také, že by bolo viac ako fajn, ak by dotyčná bola so mnou na tom mieste. Tak vznikol odkaz “ I wish you were here with me”. Želám si aby si tu bola so mnou. Išlo o odkazy na sociálnych sieťach spolu s fotkami, videami nádherných výhľadov. Samozrejme kočka si to ani len nevšimla.

Koncept priniesol rýchlo nečakané úspechy. Začali mi písať ďalší ľudia, že by teda možno nabudúce radi šli na bicykel so mnou. Samozrejme hlásili sa aj baby. Len ta jedna nič. Najskôr ma to dosť štvalo, veď išlo o niekoho kto sa mi páčil-a. O nejaký čas, som na babu úplné zabudol. Koncept však zostal a prináša naďalej fotky a videá miest, ktoré stoja za návštevu. Inšpiruje ďalších k návšteve.

Už minulú sezónu som začal organizovať spoločné výjazdy. Len som urobil dve chybičky krásy. Prvá, že som jazdil v mojom tréningovom tempe. Druha bola, že som o tom malo rozprával. No a tak som sa ocitol na spoločnom výjazde sám.

Tento rok som prehodnotil situáciu, upravil tempo a spôsob prezentácie výjazdov. Začalo diať, že od februára sa ku mne postupne pridávajú chalani, ktorých som do teraz nepoznal. Začalo sa zaujímať o moje udalosti podstatne viac ľudí ako vlani. Len nie vždy aj každému vyhovuje termín. Na jeden výjazd sa dopytuje 20 – 30 ľudí a prídeme 5-6 chalanov.

Je náročné dať dokopy ľudí, v prvom rade každý z nás ma niečo na robote, povinnosti, doma ženu, deti, psa. Potom nie každý zvládne jazdiť konkrétny objem kilometre/prevýšenie. No a potom sú tu tí čo sa boja, že by to nezvládli. Čo je veľká škoda, lebo práve im by sa najviac páčilo.

Pre mňa je cyklistika aktivita pri ktorej si oddýchnem, viem dobre zamakať, spoznávam, snívam. Posúvam ďalej nie len seba, ale aj ostatným miesta, skúsenosti. Vlastne spojil som môj koncept želám si aby si tu bol/bola so mnou a skupinové jazdy. Vznikne nádherný kokteil pre fanúšikov horskej cyklistiky u nás na tribečsku. Kde prechádzame známe, aj menej známe miesta v zaujímavo nakombinovanej trase s partiou.

Mimo skupiny jazdím len s ľuďmi ktorých poznám. Viem čo ma čaká, čo si môžem dovoliť pri nich. Ak náhodou zoberiem zo sebou nováčika mimo skupiny, tak to už je pre mňa veľká vec. Lebo do môjho sveta nepustim len tak kadekoho. Jedno sú fotky, videa a články, ale vidieť to všetko naživo, zacíti emóciu na vlastnej koži. Ešte tu je aj čas, nie každému ho aj dám.

Na druhej strane mám veľmi rád pocit, keď s niekým koho mám rád môžem tráviť čas na bicykli. Ukázať miesta, výhľady, okolie. Tak isto sa mi páči, keď sú úsmevy, zábava, radosť. K horskej cyklistike patria tak trochu aj nadávky, premáhanie, pot, blato a sem tak aj bolesti. či už z náročného terénu, alebo z nekonečných stúpaní.

Horský bicykel, partia, naša príroda je raz do mesiaca naozaj celkom fajn zážitok mimo všetkých tých povinností. Trebárs aj na takých miestach o ktorých by sme to nikdy nepovedali. Na začiatku bolo pobláznenie do baby, z ktorého vzniklo zaujímavé spojenie bicykla, výhľadov a partie. Aj vďaka ktorému sa dnes pripravujeme na ďalší spoločný výjazd. Láska je krásna, robíme kvôli nej hlúposti, ktoré môžu viesť k neznámym príležitostiam ako je práve tato. Ozaj a čo kočka? Už ani netuším kto to bol.

Nebudem stíhať

12. február 2025 Cesta poznania - šport - Všetko

bloger_michal_botansky_nebudem_stihat_zabava_sport_pohyb

To, že som na šport, je cítiť z mojich príspevkov na blogu. Pohyb je fajn. Veď nejaký ten piatok je súčasť mojich dní. Skúšal som viacero športov. Niektoré ma oslovili viac, iné menej. Majú mnoho spoločného. Ono ak človek investuje trochu času, dokáže sa za krátky čas dostať ku celkom fajn kondícií. Ak to je myslené vážnejšie, tak výsledky na seba nenechajú dlho čakať.

V športe je rivalita bežná. Mal som šťastie zúčastniť sa troch amatérskych pretekoch na horskom bicykli. Zažil som podporu, nadávky, lakte, ale aj úsmevy, potlesk a pokrik od publika. Podľa mňa k pretekaniu patrí, je to súčasť atmosféry, napätia, zábavy.

Ak jazdím na tréningoch niekedy sa stane, že sa nechám uniesť, Jazdím rýchlejšie, alebo dlhšiu vzdialenosť, viac kopcov, opakujem navyše cviky v posilňovni. Prvé jazdy si nevšímal nikto poriadne. Bol som všetkým na smiech. Po prvej celej sezóne, keď už prišli aj lepšie čísla už to bolo o čo si iné. Začal som spoznávať nových ľudí s podobnými záujmami. Prvé spoločné výjazdy. Mnohé sa aj neuskutočnili.

Ty si už ďaleko, kto ti bude stíhať. Bola častokrát odpoveď, keď som niekoho volal von. Som síce zelenáč, ale pre tých čo začínali včera, alebo jazdia rekreačne moc tak nepôsobím.

Jedna z chýb, ktorú som robil na začiatku, všetky tréningy som dupal. Chcel isť čo najrýchlejšie, čo najviac postíhať prejsť, odmakať. Sem tam, keď sa niekto ku mne pridal, mal som chuť tomu druhému naložiť. Bola to hra ega, dokazovanie si mojich síl, rýchlosti a vytrvalosti. Lenže stalo ma to celú partiu. Dostal som košom a mnoho parťákov už so mnou nechce jazdiť, trénovať. Čo bolo pochopiteľné.

Čim viac vládzem, tým sa inak pozerám na šport. Ak niekto začína, a ja mam to šťastie ho sprevádzať. Snažím sa jazdiť tak aby ten druhy mal okrem bolestí celého tela, hladu aj pocit že je to fajn. Pri tom stačí, keď nastavím tempo aby zelenáč stíhal za mnou. Moja výhoda je, že viem aké tempo a ako rozložiť silu na danej trase. Veď aj tak ich zvyčajne plánujem ja.

Dnes už viem čo sa patrí. Radosť je na prvom mieste. Machrovanie počká. Možno som ďalej ako mnoho ľudí z môjho okolia. No nie tak ďaleko aby som pochopil čaro športu, pohybu, podpory. Pohybovať sa je vždy lepšie ako sedieť doma na gauči a pozerať televízor.

Nie som najlepší. Mám veľmi ďaleko výkonmi od najlepších. Čo ma možno približuje je vôľa isť na tréning aj keď sa mi nechce, alebo nie sú najlepšie podmienky. Nie každý ma pevnú vôľu, alebo chce zdolať Sitno v rekordnom čase.

Takže ak ma niekto chce obdivovať. Tak len za to že prídem do fitka, alebo sadám na bicykel v dňoch keď sa mi nechce, necítim sa na to, alebo podmienky nie sú najvhodnejšie, nestíham. Ten zvyšok okolo je nepodstatný.

Šport ma učí, že nie je treba sa porovnávať. Každý z nás chce niečo odlišné dosiahnuť. Taktiež netreba zabúdať na riziká zranení. Šport na amatérskej úrovni, teda pohyb ma prinášať v prvom rade radosť. Ak s niekým súťažím, tak som to ja z minulej sezóny.

Je nad slnko jasné, že budeme cítiť aj bolesť, zúfalstvo, chuť skončiť, nechuť. Prídu otázky, či to stojí za to. Nech to bude akékoľvek, nikdy neodraďme niekoho, kto práve začína, alebo je rekreant.

Šport na mojej úrovni je koníček. Je to taká bokovka, o ktorej točím celé dni. Dostávam sa do nových kruhov ľudí, ktorých taktiež zaujímajú podobné témy. Ak som sa za ten krátky čas niečomu priučil, tak to je že podpora má obrovskú silu a ego treba nechať niekde v úzadí. Ten zvyšok bude zábava.