„Dobrý deň, mladý pánko, neviete koľko je prosím vás pekne hodín? A viete mi dať drobné, celý deň som nič nejedol ani nefajčil.” Niekedy sa zľutujeme, siahneme do vrecka po drobných, aby sme sa čo najrýchlejšie zbavili mladého pánka a ďalej sa vrátili do svojho sveta.
Ak chceme kamoša, máme si kúpiť psa, máme veriť sebe, život je príliš krátky, všetci raz zomrieme, žiadne istoty nie sú. Rozširujeme motivačné citáty, radíme druhým ľudom, ako keby sme poznali všetku múdrosť sveta. Áno, motivačné citáty nám prinesú veľa pozornosti na sociálnych sieťach, ale čo s nimi keď sme na preplnenej križovatke a kričíme po sebe?
Pozrime sa na to takto, mnoho ľudí rozpráva o zmene, aby sme netrčali na jednom mieste, pohli sa ďalej a keď sa pozrieme na nich, tak oni sami takmer nič nemenia. Schovávajú sa za dobré auta, pekné šaty, zvyčajne sú ich životy viac utrápené ako veselé. Majú všetko naplánované alebo používajú čarovnú formulku veď nejako bolo, nejako bude.
Žiadne sťažovanie, no je viac ako dobré si povedať, že kde presne sme, aby sme sa mohli pohnúť ďalej. Píše sa ľahko o tom, že mnoho našich kamarátov, členov rodiny, dokonca šéfovcov nás brzdí alebo ukazuje nesprávny smer. Nie neobviňujme ich, to my sme im naleteli, pretože sme potrebovali niekoho, o koho sme sa potrebovali oprieť, lebo sme to vtedy nedokázali sami.
Dnes tam vonku je milión príležitostí na vzdelávanie, ďalší milión príležitostí na vytváranie a ešte zostali nejaké príležitosti aj na pokašľanie. Vždy sa nám robí akákoľvek činnosť ľahšie vtedy, keď nám niekto z nášho okolia uverí. Na druhej strane je ťažké uveriť človeku, ktorý si povie, že ide zmeniť svet, ale jeho výsledky nie a nie prísť. Preto častejšie takýchto ľudí opúšťame, pridáme sa k nim až keď uspejú, teda ak vôbec uspejú.
Lenže možno to celé je niekde inak. Už cele stáročia sa my dospeláci sťažujeme na vyrastajúcu mládež. Často práve my dospelí môžeme za to, ako sa správajú mladé generácie. Áno, tam vonku je vražedné tempo, preto radšej dáme pár centov mladému pánkovi, aby sme sa ho zbavili, no niečo podobné robíme svojim deťom. Dostavajú od nás rôzne pútače pozornosti a nezáujem. Čo keby sme najbližšie darovali svojím deťom farbičky, knihu, foťák, tablet, či iné výdobytky dnešnej doby zo slovami: „S týmto môžeš zmeniť svet k lepšiemu. Už teraz sa teším na to, čo vytvoríš.”
Predsa, čo je lepšie ako úprimný záujem a podpora od milovaného človeka? Jasné, nie vždy sa všetko podarí na prvýkrát, ale kto tvrdí, že na prvý pokus to musí vyjsť. Zlyhania sú súčasťou našich ciest. Predsa, aj pred oltárom si sľubujeme v dobrom aj v zlom.
Podpora mladých ľudí od nás dospelých dnes svetu naozaj chýba. Rešpekt iných generácií sa taktiež viac nenosí ako nosí. My sme tí, čo tvoria dobu, trendy, vylepšenia, či život. Podporme ľudí, na ktorých nám záleží, aby zmenili tento svet na lepšie miesto, lebo oni majú v rukách už aj naše životy.