Type your search keyword, and press enter

V dobrom aj v zlom

michal_botansky_bloger_v-dobrom_aj-zlom.jpeg

Je správne byť prísny, mať motiváciu ciele, sen, chuť zmeniť svet. Disciplínu, robiť niekoľko krokov navyše, trpezlivosť, nevzdávať sa, tak isto sem tam vyfúknuť. Ešte k tomu prijať, že nie každý deň bude ten najlepší a nie všetko bude pekné, ružové, voňavé.

Ako to už raz je, nie každý deň všetko funguje podľa našich predstáv. Raz sme hore, raz dole, inokedy sme zaseknutí nikde. Nie vždy vieme jednoducho reagovať, pohybovať sa tak aby bolo dobre. Môžeme byť dobrým človekom a napriek tomu sa môžeme dostať do niečoho, z čoho sa pôjde von ťažko. Či už vlastným pričinením, alebo zhodou okolností.

Život sa deje, žije. Stáva sa, že učiníme rozhodnutia, ktoré nás môžu dostať do situácií z ktorých nebudeme poznať cestu von. Veď preto vznikli motivačné príbehy, knihy, filmy, kde autori opisujú svoje príbehy alebo ďalších ľudí ako prešli trebárs peklom a dostali sa na výslnie. Netreba zabúdať ani na tých čo prešli peklom a zostali v ňom. V knihách to znie pekne, aj keď sa to týka suseda. Ak sa to dotýka niekoho blízkeho, alebo nášho partnera ruku na srdce ako reagujeme.

Kto chce mať dnes v tejto dobe, ktorej sa pokazené veci nahradzujú novými pri sebe človeka, ktorý nie je na výslní, alebo rieši náročnú situáciu? Veci sa majú tak, že každý chceme byť s niekým, keď je dobre. Je to pochopiteľné. Lenže maličkosť pri oltári sa sľubuje v dobrom aj v zlom. Nie je treba čakať na drahé šaty, oslavu, fotografov aby sme si tľapli v dobrom aj v zlom. Radšej si zakričme, zanadávajme, vyčistíme, stoly, uši, oči možno sa dozvieme niečo čo nás posunie ďalej. Len to kričanie, nech nie je každý deň.

Uštipačné poznámky, múdre komentáre, hodnotiť druhého. To je všetko také jednoduché. Dnešná doba je náročná, rýchla. Nahradiť partnera a mnoho ďalšieho je otázka niekoľkých klikov a sprav. Áno, budú tu situácie, kde sa jednoducho nebude dať zlúčiť partnerstvo, kamarátstvo. Len nie všetko sa šije horúcou ihlou a zahadzuje hneď do koša. Jednoducho oplatí sa dávať druhú šancu, keď už pre nič iné, aspoň sa uistíme. Vzťah, je viac ako mať pravdu. Pravdy, ani princípy nám nepomôžu vymeniť defekt na kolese.

Možno teda pre pripomenutie. Zázraky sa dejú, náhoda taktiež, práca vie priniesť ovocie, jedno správne rozhodnutie dokáže privolať životné zmeny a dostať nás na výslnie za zlomok sekundy. Ak nad tým premýšľam, určíte chcem byť s niekým kto ma chce preto aký som. Bude chcieť so mnou kráčať aj keď vonku fúka, prší a je blato. No nie preto čo mám, alebo budem mať.

Život je záhada to je nad slnko jasne. Uspejeme v ňom všetci. Len nik z nás nevie ako veľmi a kedy presne. Vyhodiť človeka zo života, ktorý zaživa obdobia je také, možno nie najšťastnejšie. Pomôcť to už je o niečom inom. Vlastne keď nemôžeme pomáhať, tak aspoň neubližujme. Taktiež nečakajme na oltár, nie každý z nás ma to šťastie sa tam aj dostaviť.

 

Vlastný štýl

Vlastný štýl

Prichytil som sa  pri situácií, keď som sa správal ako majster sveta. Na všetko šla odpoveď z mojich úst: „Áno, viem.” Po čase sa ku mne prestali dostávať nové informácie od kolegov, parťákov z tímu a pod. Veď na čo sú mu nové infošky, všetko vie.

Lekcia netrvalo dlho, ale bola poučná. Stačilo byť majster na všetko a po krátkej chvíli prišiel náraz. Bolel, doma sa smiali, tam vonku sa začínali vyhýbať, až som sa ocitol v strede môjho sveta úplne sám. Žiadne aha sa nekonalo, to prichádzalo  postupne bez námahy. Ako keby si ma chcelo vychutnať. Ten zvyšok si nikdy nepamätám, asi sa nestal. Len viem, že ľudia z toho obdobia mi už nedávajú na sociálnych sieťach srdiečka, niektorí z diaľky pozrú. Vlastne, asi to tak malo byť, no nemuselo.

Lenže všetko má viac uhlov pohľadu. Jeden z tých mojich bolo v začiatkoch  vyzerať dobre pred svetom. Nevedel som si predstaviť, že by som povedal neviem. V mojej hlave vládlo presvedčenie, že jednoznačne mám vedieť všetko. Hľadať odpovede, všímať si maličkosti, nepodstatné narážky, pozorovanie srandičiek, reči tela, emócií mi vonkoncom nič nehovorilo. Takže odpovede boli na každú otázku. Bez premýšľania zo mňa vyletovali.

Dnes som na tom obdobne. Lenže dostávam sa do situácií, kde za krátky čas musím nájsť riešenia pre všetky zainteresované strany. Vo väčšine prípadov je vďaka skúsenostiam nájsť riešenie jednoduchšie. Samozrejme mám na stole aj také prípady, kde hľadám odpovede, riešenia aj niekoľko dní. Pred tým ako odpoviem či prinesiem riešenie, kladiem dôraz na zistenie čo najviac informácií a niekedy aj nepodstatných maličkostí. Samozrejme, že nastavajú situácie, keď je treba buchnúť po stole, prebrať zodpovednosť a urobiť rozhodnutie okamžite. To však k vedúcim funkciám jednoznačne patrí.

Za seba poviem, že verím viac na pocity ako na logiku (nie na prvý dojem, ten často zavádza). Pocity v bruchu majú dôležitú rozhodovaciu úlohu. Tak isto si všímam maličkosti, okolnosti a hľadám príčinu, čo je za tým. Nikto z nás nemá rád situácie, ktoré nás dostavajú akokoľvek pod tlak. Nie som výnimka, len akosi ich viac okolo nás máme, tým sme na tom lepšie. Preto sa snažím hľadať riešenia, keď nie je dusná atmosféra. Zvyčajne po čase, keď všetci vychladneme, nájdeme aj tak najlepšie riešenie.

Čo chcem článkom povedať? Každý z nás vie niečo, každý z nás je podľa všetkého dobrý v odlišných oblastiach. Tam vonku sú ľudia, ktorí majú obrovské skúsenosti, mnohí z nich ochotne poradia. Keď budeme chodiť ako majstri sveta, určite nám veľmi veľa unikne. Ak si myslím, že viem všetko, podľa všetkého prichádzam o možnosť dozvedieť sa viac. Netuším, ako to majú iný, ale dnes viem, že ak počúvam, pozorujem a pýtam sa, dozviem sa o mnoho viac, aj keď odpoveď už poznám pri mojom príchode vo dverách.