Type your search keyword, and press enter

Karty

michal_botansky_bloger_karty

Kráčam si po meste. Stretla ma pani, čo sme sa poznali. Zdravíme sa. Pristavujem sa. Vymieňame zopár zdvorilostných viet. Medzi nimi mi povedala, keby náhodou budem niečo mať aby som sa ozval. Niečo mat znamenalo ponuku. Toto sa odohralo asi šesť rokov dozadu. V tom období istý chalan chcel siahnuť po celej ponuke. Boli sme dohodnutí na dobre slovo. Lenže, keď už malo prísť k uzatvoreniu dohody. Jednoducho si to premyslel. Naštval ma. Po ostrej výmene názorov, dohoda bola definitívne zo stola preč. Spomenul som si na pani z mesta. Ponuku dotiahol do víťazného konca. Samozrejme, to všetko chvíľu trvalo.

Verím, že veci sa nedejú len tak. Neverím na náhody. Verím viac: “aspoň sa pokúsim isť von, možno niekoho stretnem”. Je ľahké byť frajer, keď nám ide “karta”. No je ťažké hrať s kartami, ktoré nie sú na prvý pohľad víťazné. Je dobré si takéto pamätať. Ono to totiž platí v rôznych životných oblastiach.

Hovorí sa, že prehry nás naučia viac ako víťazstvá. S tým do určitej miery súhlasím. Len keď je prehier príliš veľa, prídu pochybnosti, depresie, myšlienky na zabalenie všetkého. Je dobré vedieť vyhrávať, dôležité zvládať prehrávanie.

Áno šťastie, byť na správnom mieste v správny čas. Všímať si okolo seba, počúvať, pozorovať, skúšať. Hlavne byť vonku vo svete. Aj to nezaručuje žiadne víťazstvá. Môžeme robiť všetko najlepšie ako len vieme, aj tak nemusíme preraziť. Budeme najväčšími flákačmi a dosiahneme to ku hviezdam.

Hry majú svoje pravidlá. Tak isto aj život. Ak sa budeme len sťažovať, tak bude náročné sa vynoriť a pokojne plávať. Môžem dúfať, snívať, predstavovať a sem tam zariskovať. V neposlednom rade isť naproti výhram. Veď gól padne len vtedy keď vystrelím na bránu. Raz padne.

Nikdy na sto percent nebudeme vedieť čo sa nám podarí získať, ale aj stratiť. Určíte z každej ponuky nebude veľkolepý obchod, vzťah, výsledok. Niekedy dostaneme viac, inokedy stratíme všetko. Niekedy bude treba poslať do ďalekých krajín cely svet, vynadať všetkým, ale stále je fajn nezatvoriť dvere úplne.

Pozor na ponuky. Ešte viac na ružové okuliare, ružové myšlienky, sladké sľuby, pravidlá, závery a hlavne pravdy ako to vždy tak bolo. Hlavne neurazme karty s ktorými hráme, lebo čo keď sú víťazné.

Limitovanie

michal_botansky_limitovanie_blogger

Naša myseľ vie poriadne zaviesť. Nemáme na to. Robí to každý. Doma je lepšie ako vonku. Bolí ma chrbát. Som unavený. Všetci sú aj tak lepší. Nedá sa to. Zajtra začnem. Príbehov, ktoré dostávam počas všedných dní je nespočetné. Niekedy sa tak pýtam či aj niekto druhý má podobné myšlienky. Ako je možné zbaviť sa ich. Aký majú význam v našich životoch.

Je veľa možností, ktoré sú okolo nás. Tak isto je mnoho ciest. Nie všetky sú jasné hneď. Niekedy sa k nám dostanú, inokedy sa po čase ukážu, sem tam ich vôbec nezbadáme. Možnosti a limity sú navzájom prepojené, teda aspoň mne sa tak zdá. Veľa krát pred mnou sa objavila možnosť, no ešte viac krát som sklonil hlavu. Výhovorky, príbehy, polopravdy pobehovali mojou hlavou.

Aj dnes sa stáva, že mal by som byť ráznejší pri rozhodnutiach. Viac riskovať, sem tam sa zamotám. Ako idem dňami, tak si vytváram v rôzne pravidlá, príbehy, pravdy, ktoré ma neskôr aj dosť obmedzujú. Nie len pri rozhodovaniach, ale aj pri bežných jednoduchých maličkostiach.

Ak niečomu verím, tak, že všetko sa mení. Zážitok, ktorý som zažil pred týždňom, nemusí mať také isté výstupy, ako skúsenosť z dneška pri podobných situáciách. Často zažívam na tréningoch vonku. Idem tu istú trasu niekoľko krát po sebe, vždy mám odlišné výsledky. Raz je vietor, teplo, zima, dážď, sneh, inokedy nesprávne jedlo pre tréningom, únava, málo spánku.

To isté platí aj mimo tréningov. Rozličné vonkajšie okolnosti nám hádžu polená pod nohy. Nemali by sme zabúdať ani na tie, ktoré idú od nás. Ak budem veriť svojím pravidlám, pravdám je dosť možné, že prepásnem život, keď nie celý tak časť určite.

Hovoriť o limitoch, trénovať a niekedy skočiť do neznáma má svoje dôležité miesto v živote. Chcem sa v niečom konkrétnom zlepšiť, viac trénujem, skočím bez prípravy, zabudnem na obmedzenia. Nebavme sa teraz o skákani z výškových budov bez padákov, krídiel. Tam je nad slnko jasné, ak skočím niečo sa mi stane

Je veľmi dobre mať plán, inokedy záchytné body a niekedy sa nechať len tak unášať. K tomu neveriť všetkému, čo nám naša myseľ bude podsúvať. Častokrát sa aj tak len hlava prepína do režimu prežitia, neriskovania, vsádzaniu na najbezpečnejšiu kartu, pocitu istoty a pohodlia. Mám rád limity, ešte radšej, keď zisťujem, aké dôležité je im vždy neveriť. Sem tam aj ochránia, len nie vždy od víťazstiev.