O ženách je vo všeobecnosti známe, že premýšľajú tak trochu viac. Muži sú známi, tým premýšľajú o dosť o menej. Koniec článku vidíme sa o týždeň. Srandičky. Najčastejšia výhovorka mužov je, keď má prísť k veci: opýtam sa doma ženy, či môžem. Ženy sú na tom podstatne lepšie: Ešte som nezmotivovala doma muža. Neberme sa doslova, nemám zatiaľ žiadne oficiálne potvrdené štatistiky. Tak isto sú to len všeobecný rečičky, ktoré neplatia pre každého.

Môžem prehlásiť za seba, čím dlhšie premýšľam tým je väčšia šanca, že z toho nebude nič. Tak isto ak ma niekto do niečoho tlačí, tak hľadám štrbinu na únik. No nie je to vždy. Za všetkým je motív, dôvod, motivácia, inšpirácie, nadchnutie, niečo čo sa mi páči. Taktiež je dobre povedať, že niekedy je fajn len tak skočiť.

Každé rozhodnutie ktoré robím, robím najlepšie ako viem. Podľa mňa je nás veľmi veľa, čo sa rozhodujeme najlepšie ako vieme. Ešte mám jedno presvedčenie: my ľudia sme sebeckí a mnoho rozhodnutí, ktoré robíme pre druhých, robíme vlastne pre seba. Jednoducho vždy, je v tom niečo pre nás. Samozrejme nie vždy je na tom niečo špatné. To je ale nateraz mimo témy.

Chcem povedať, premýšľanie je prospešné, dôležité a malo by mať svoje dôležité miesto v našich životoch. Aj veľa premýšľania je fajn. No potom je tu mnoho situácii, keď premýšľanie len odďaľuje naše rozhodnutie. Zbytočné prichádzame o čas. Len to si neuvedomujeme mnohokrát. Alebo za premýšľaním sa schováva strach, neschopnosť urobiť rozhodnutie, či strach z neznámeho.

Život je veľká záhada, zhoda náhod. Všímanie si príležitostí a následné ich nejako chytiť a využiť v náš prospech. Tu je dôležitá poznámka, ak niečo idem využiť v môj prospech, to hneď nemusí znamenať, že ten druhý bude o niečo ukrátený. Príležitosti sú okolo nás. No nie každý si ich všimne, alebo dokáže aj niečo s nimi urobiť. Je v poriadku nerozoznať príležitosť, nevedieť čo ňou urobiť. Nie je v poriadku frflať na druhých, že si ju všimli a aj niečo s tým spravili.

Týmto článkom vôbec nechcem naznačiť, ako je premýšľaní zlé. Skôr naopak. Čo ma skôr zaujíma je ako dokážeme vedecky myslieť v bežných situáciách. Používame ťažké matematické prepočty na každodenných bázach. Veľmi rýchlo dokážeme prísť k naším záverom, tomu druhému nepotrebujeme dať šancu na vysvetlenie. Vlastne nech si hovorí čo chce, my už dávno vieme. Čo je ešte horšie že sa dokážeme zamotať do vlastných myšlienok. Vyrobíme si vlastné scenáre, ktoré sa s najväčšou pravdepodobnosťou nestanú.

Môžeme mať premyslený každý jeden detail, krok, to čo bude nasledovať. Nikde nie je záruka, či sa nám podarí zhmotniť naše myšlienky. Preto je tu aj druhá možnosť. Niekedy môže byť fajn povedať áno neznámym vodám a jednoducho nastúpiť. Veď ak by dačo, tak pri najbližšej zastávke vystúpime von.

Ako to mate s premýšľaním? Skáčete, váhate, analyzujete, či prepočítavate?