Niekedy sa cely ten kolotoč zastaví, dostaneme sa na druhú koľaj, sme z hry vonku. Pretože niečo. Zvyčajne je to naším zavinením, sem tam nešťastnou náhodou, kto vie čim všetkým. Vymýšľame si príbehy aby sme im uverili, mali čo povedať okoliu, zneli ako obeť okolností.
Vždy sa niečo deje v našich životoch. Niekto z nás je zvyknutý na vyššie otáčky, zaťaž, pracovať s väčšou zodpovednosťou. Nezabudnime aj na tých z nás, čo potrebujú pracovať rukami, mať nad sebou ochranu, niekoho kto ich povedie, ukáže, vytvorí príležitosti. Áno, áno, iste, máme medzi sebou aj výnimky, ktoré sú vo svojich kategóriách. Ani jedna skupina nie je zlá, dobrá, lepšia, horšia. Je viac ako dobré vedieť čo radi robíme, s kým a s čím.
Ráno v deň písania článku, na mňa vypadla kniha z police otvorila sa na strane kde bola podčiarknutá myšlienka v zmysle: život by sme mali prežiť a najlepšie sa nezaoberať zbytočným filozofovaním prečo sme tu, ale niečo robiť, tvoriť budovať. Som zástanca, že je skvelé niečo budovať. Vlastne bez budovania je veľmi ťažké sa pohybovať vpred. Nie každý môžeme budovať mrakodrapy, všetkým sa niečo ujde.
Za seba môžem prehlásiť, ráno sa stáva z postele ľahšie, keď je jasne vytýčený ciel. Najlepšie niečo čo mi robí radosť, vzrušenie, zimomriavky. Určite by som chcel mať vo svojom živote len veci, ktoré ma bavia, ťahajú vpred. Lenže je to ako s počasím, sú dni keď fúka, prší a je zima, tie sa striedajú s príjemnejšími. Môžem sa lepšie obliecť, zostať doma, dať si prestávku. Tiež by som chcel radšej v takýchto dňoch čítať knihu pri krbe a napchávať sa. Či je to možné? Zatiaľ neviem.
Mám rád, ak môžem byť vpredu, obkukávať od skúsenejších. Niekedy treba vyhrnúť rukávy aj na špinavé práce, pre mňa je to oprať, ožehliť, umyť riad, podlahu, či zobrať do rúk lopatu. Tak isto vnímam situácie, keď je niekto lepší, vtedy je viac ako dobré prenechať miesto. Každý dostane svoju hodinku slávy, bude sa môcť prejaviť. Niekto aj viac krát za život.
Niektoré myšlienky pôsobia pochmúrne a čitateľ si môže namýšľať, medzi riadkami svoje príbehy. Pri písaní sa to deje neustále, autor do textov schováva myšlienky aby zaujal čitateľa, alebo v ňom vyvolal myšlienkové pochody. Na to aby sme si namýšľali príbehy nepotrebujeme niekedy ani čítať. Práve namýšľanie, by sa mohlo zdať ako jedna z väčších prekážok pri budovaní, ale aj na ďalších životných cestách.
Veľakrát si uvedomuje, až keď sa deje niečo, čo sa nám nepáči, kde sme urobili chybu, nie najlepšie rozhodnutie, premrhali čas. Príjemné časy málo kedy prinesú zamyslenie sa nad tým čo robíme, žijeme, či je to najsprávnejšie pre nás. Vôbec nechcem teraz filozofovať nad minulosťou, kritikou, silou prítomného okamihu, bláznivými plánmi. Hovorí sa čim jednoduchšie žijeme život, tým ho lepšie môžeme prežiť.
Žijeme v dobe materiálnej, naháňame sa za prostriedkami, zážitkami cez cely svet. Vždy tu bol niekto, kto sa naháňal za materiálom, zážitkami. Je to jeden zo spôsobov života. Mám pocit, že je fajn si ho skúsiť na čas. Možno prídeme na ďalšie.
Život môže byť krásny, máme tu pred sebou neskutočné možnosti. Náročné býva ich rozoznať a všimnúť si ich. Taktiež nájsť spôsob ako ich čo najlepšie využiť. Zvyčajne si všímame veci, udalosti okolo nás keď sa niečo deje. Ono všimnúť, uvedomiť si je prvý krok ku zmene. Nemám na mysli, zmeniť účes, povolanie, životného partnera, partnerku. Hovorí sa, že niekedy stačia dva milimetre zmeny a dokážeme neuveriteľné veci.
Aj keď sa nič nedeje, vždy sa niečo deje. Rád spájam na konci období súvislosti. Všímam si maličkosti, ktoré ma priviedli trebárs sem. Rozoberám rozhodnutia, ktoré sa urobili, neurobili, odložili. Sem tam sa nechám strhnúť a uletím do krajiny čo by bolo keby. Veľkú väčšinu by som najradšej zmenil, lenže maličkosť, vtedy som sa rozhodoval najlepšie ako som vedel.
Pokračujem ďalej aj keď som na druhej koľaji, vyhasla mi hviezda. Dávam si prestávku, lebo je to na mňa moc. Končím idem niekam inam. Alebo využijem všetko čo mám aby som pokračovať najlepšie ako viem ďalej. Všetky rozhodnutia, ktoré urobím ma niekam dovedú. Môže sa stať niekoľko veci. Nestane sa nič. Dosiahneme to čo chceme. Nejako sa prepletieme.
Nestalo sa nič mnoho krát, viac ako som plánoval. Niečo som dosiahol a priznám sa, prišlo sklamanie. Nejako som sa prepletal a to ma držalo nad všetkým. Vlastne každá udalosť zohrávala rolu. Niekedy dôležitejšiu, inokedy druhé, tretie husle. Zobral som si prestávku, ukončili sa obdobia, priateľstva, projekty. Vytratili sa ľudia z mojich príbehov, prišli ďalší. Sem tam sa niekto vrátil.
Život zapadá do seba, zvyčajne na konci jednotlivých etáp. No to nikdy nevieme, kedy sa tak udeje. Zvyčajne je to viac o chaose, neporiadku, veď nejako bude. Mám taký pocit, že je dôležité byť otvorený príležitostiam, stať sa v niečom dobrý, pohybovať sa, budovať, vzdelávať a sem tam si len tak dať prestávku.
Každý je nahraditelný. Sú pozicie na ktorých je to zlomoch sekundy, ďalšie zoberú dlhšiu chvilu. PRídu rozhodnutia,mktoré budeme do konca života lutovať, zabludenia do slepých ulíc, stavenie na nesprávnu kartu, bolesti. Tak isto zažijeme mnoho svetlých chvil, náhod, šťastia. Vlastne a niekedy je celý život o jedno, či dvoch nenápadných rozhodnutiach.
