Type your search keyword, and press enter

Predstavy a príležitosť

 michal_botansky_blogger_predstavy_skutocnosti_myslienky.jpeg

Snívame, sme realisti, máme vízie, ciele, sny. Premýšľame, ktoré cestičky sú pre nás tie najvhodnejšie, najlepšie. Hľadáme postupy, snívame, predstavujeme si. K tomu všetkému si vymýšľame vlastné pravidlá, pravdy, podmienky. Zvyčajne to robíme, aby sme sa mali čo najlepšie.

Neverím na všeobecné pravdy, sú nebezpečné. Nie sú na všetko platné, funkčné a môžu vyradiť z hry ak im podľahneme. Dnes už viem, že existuje nespočetné množstvo ciest, vďaka ktorým vieme v živote dosiahnuť čo chceme. No, nie každá bude víťazná pre mňa.

Ako tak chodím svetom, zisťujem čo sa mi páči, čo chcem, čomu je fajn sa vyhnúť. Pristihujem sa v myšlienkach, vo fantáziách, ktorých si hľadám dôvody pre ktoré by som mohol dosiahnuť to vytúžené. Po čase ak sa obzriem späť, tak veľká väčšina sa nenaplní. Ten menší zvyšok však áno.

Taktiež si všímam, že často sa zamotávam v predstavách, vysnívaných situáciách, ktoré vôbec nemajú s bežným dňom nič spoločné. Na jednej strane je snívanie mimoriadne dôležité a do určitej mieri je potrebné mať naň odvahu. Na druhej môže zavádzať a ak ho bude priveľa, môže ohroziť cesty za tým čo chcem aby sa stalo skutočnosťou.

Aká je správna miera predstáv, snívania? To neviem. Sú situácie, kde po nenápadných vetách vznikli veľké priateľstvá, prišli požadované predstavy. Po malom snažení sa dosiahol výsledok. Inokedy niekoľko ročné úsilie, snívanie, plánovanie, vykonávanie nemusí stačiť aby som uspel. K tejto myšlienke sa vrátim, keď budem mať viac životných skúseností a šedivých vlasov. Verím, že spoznám správne odpovede.

Mám predstavu, snívam a zrazu sa ocitnem v priestore odkiaľ môžem dať gól. Zľaknem sa, skloním hlavu alebo vystrelím. Jedno je isté, žiadnu šancu nepremením pokiaľ budem na striedačke. Tiež viem, že nemusím mať najlepšiu hokejku, korčule, techniku, na to aby som vystrelil. Jasné, každá maličkosť zvýši šance. Ešte jeden poznatok, môžem mať strach, trému, triasť sa, neveriť si a napriek tomu vystreliť. O tom či dám gól, alebo nedám je už len otázka tréningu a počtu vystrelených striel.

Rozhodujúce je neutiecť, ak sa ocitneme, alebo si vytvoríme príležitosť. Istým spôsobom je preto pochopiteľné dať dole hlavu a otočiť sa. Nie každý z nás sa dokáže postaviť pred príležitosť a ešte aj s tým niečo urobiť. Vôbec sa za to netreba na seba hnevať, robiť si výčitky. Dôležitejšie je skôr aspoň tušiť čo od seba chcem. Ak by sme všetci chceli dávať góly, kto by ich chytal, bránil, tvoril hru. Športovú terminológiu je možné nahradiť podľa situácií v ktorých sa nachádzame.

Je dôležité si ujasniť, že aj najväčšie hviezdy nepremieňajú všetky šance. Majú dni, keď nie je všetko tak akú chcú. Vonkajšie okolnosti, pocity, nastavenia jednoducho niekedy stačí pár milimetrov a všetko môže skončiť odlišne ako chceme. Podľa mňa je len jedna cesta ako s tým niečo urobiť a vystreliť znova, znova a ešte raz znova.

Za mňa je dôležité mať predstavy, vízie, sny a vlastne vedieť aspoň ako tak čo chcem od seba samého a kam chcem isť. Ak toto všetko mám vyjasnené prichádza ďalší bod vytvoriť, alebo dostať sa k príležitosti. Tretí bod, je vystreliť na bránu. Ak sa mi nepremením svoju šancu, zlepším sa, alebo pôjdem niekam inam. Ani jedná možnosť nie je nesprávna. Nesprávne by mohlo byť sedieť doma na gauči a frflať ako je všetko nespravodlivé.

Obrovská príležitosť

 michal_botansky_blogger.jpg
Nie som zástanca striktne jedného názoru, a toho sa musím držať celý život. Tak isto neobľubujem, že pravda je len jedna, ak nebudem robiť to alebo tamto, nemám šancu prežiť. Skôr som viac zástanca zdravej zvedavosti, poznania. Vonkoncom neznášam očakávania, i keď nemať ich je veľmi náročné.

Žijeme dobu, ktorú každý z nás istým spôsobom viac či menej ovplyvňuje. Hlavne podávaním našich poznatkov. Máme v rukách nástroje, vďaka ktorým za niekoľko sekúnd môžeme posúvať informácie, zážitky, skúsenosti do celého sveta. To znamená, že neposúvame informácie len tradičným spôsobom z úst do úst. Možností je o mnoho viac.

Mňa zaujíma možnosť tvorby, ovplyvňovania, rozširovania myšlienok, nápadov do sveta. Rád sa dostávam do pozície tvorcu. Je to skvelý pocit, keď vidím, ako niečo so mnou rastie. Pohybujem sa prevažne medzi ľuďmi, ktorí tvoria. Je skvelé mať ich okolo seba. Vedia poradiť, inšpirovať, posunúť.

Už ako malé deti sme videli svet ako obrovskú príležitosť neobmedzených možností. Pretekali sme sa, kto vymyslí lepší nápad, nakreslí krajší obraz, najlepšie zaspieva pieseň, či dá najviac gólov. Čím sme starší, tak čoraz viac a viac strácame tieto schopnosti. Veľké množstvo z nás chce zapadnúť a nevytŕčať z radu.

Rad behám v lesoch. Takmer celý čas trávim na turistických chodníkoch, ale z času načas nesprávne odbočím, či prejdem na iný chodník, niekedy sa vrátim, inokedy objavím nové miesta. Vlastne aj v živote verím tomu, že je dôležité nesprávne odbočiť. Niekedy to jednoducho pokašleme a musíme sa vrátiť. Inokedy objavíme to, čo by nás ani v najlepších snoch nenapadlo.

Jedna z najväčších príležitosti, ktorú máme je sám život, tá druhá je využitie tej najbližšej. Môžeme sa stať tvorcami, konzumentmi alebo nikým. Mne sa páči kombinácia všetkých spomenutých možností. Máme okolo seba rôzne situácie, kde budeme za nikoho, inokedy budeme konzumovať, či budeme za tých, čo tvoria. Samozrejme, všetkého veľa škodí. Preto je dôležité nájsť svoj osobný vzorec tak, aby nám robil radosť.

Snažím sa pozerať na svet tak, že ešte nič neviem. Často sa pýtam hlúpe otázky, vyzvedám, skúšam, hľadám. Nie všetko musím vedieť, poznať a zažiť. Aj preto sa snažím nájsť akýsi môj osobný vzorec. Niekedy pohorím na plnej čiare, inokedy sa nedostavím na štart, ale sem-tam sa stane, že dosiahnem to, čo chcem.

Nebojme sa odbočiť nesprávne, zísť z červenej na zelenú turistickú cestičku, či nasledovať svoj vnútorný hlas. Áno, je možné, že budeme blúdiť, buchneme si koleno alebo udrieme lakeť. Lenže ak nebudeme nič skúšať, všetko bude také, ako pred tým. Čo vôbec nemusí byť zlé, lenže ak chceme napredovať, mali by sme sa posúvať dopredu a nie ostať zaseknutí niekde v minulosti. Či sa bavíme o skúsenostiach, presvedčeniach alebo názoroch.