Schválne komu sa stalo, že niečo začalo správou pekne fotky, omylom vytočil nesprávne číslo, či oslovil niekoho a chvíľku sa cítil nepríjemné? Neznášam začiatky, sú plne neistoty, otáznikov, nedorozumení, vysvetľovaní a sem tam sa stane, skončia skôr ako začnú.
Chceme istotu, vtedy sa cítime fajn, máme pevnú pôdu pod nohami, lepšie sa nám zvládajú prekážky, nové výzvy, sme vo svojej koži. Teda na prvý pohľad by sa tak aj mohlo zdať. Opak je však pravdou, čim väčšie istoty dostávame tým sme pohodlnejší, nevážime si čo máme a vymýšľame čo so sebou. Česť výnimkám.
Zmeny nepatria medzi obľúbené činnosti v našich životoch. Niekedy prichádzajú postupne, inokedy nami riadne zatrasú. K tomu na nové sa horšie zvyká. Čím sme viac životom skúsení, tak tým je to ťažšie. Stáva, že ak stojíme pred zmenou, ktorá by mohla niečo zlepšiť, vyberieme si radšej ostať tak ako sme. Je to pohodlnejšie, aj keď nič tým nezmeníme. Akceptujeme bolesť z poznaného, ako si máme vybrať bolesť z neznámeho.
„Miško, daj mi čas nech sa stabilizujem.” „Nie, nedám, teraz treba skúšať viac keď sme na začiatku. Zvládneme toho viac ako si myslime.” Tak znel začiatok rozhovoru. Ak sme pod emóciami, je náročnejšie racionálne uvažovať. Chápem, že chceme mať svoje pohodlie a niekam patriť. Len maličkosť, aj ja som chcel niekam patriť a zrazu si uvedomujem, že to vôbec nie je to čo som si vysníval. Je veľmi ľahké dostať sa niekam, len nie vždy sa nám tam bude aj páčiť. Aj preto je niekedy lepšie na začiatku odpozorovať čo najviac. Aby sme aspoň tušili, či je to pravé orechové pre nás.
Sú dva spôsoby ako spoznať človeka, príležitosť. Pomaly opatrne s rozvahou, alebo skočiť. Oba sú správne, no nie vždy budú funkčné. Niekedy z toho nebude nič. Len sme skúsili.
Istota nie je dobrá nie je zlá. Čim jej máme viac, tým nás robí pohodlnejšími. Ak je jej zas málo, môžeme stratiť chuť do života, seba, dotyk s okolím.Ak príliš riskujeme, môžeme sa riadne popáliť, ale tak isto môžeme sa dostať k najlepším miestam.
Tie najväčšie príležitosti častokrát začínajú nevinne. Javia sa divne, môže isť o omyl, náhodu, či pomoc. Niekedy stačí jeden telefonát, správa, či oslovenie úplne neznámeho človeka. Veď a keby niečo, tak maximálne sa nič nestane.