Search

Type your search keyword, and press enter

rozhodnutia

Cesty

1. január 2026 Cesta poznania - Všetko

michal_botansky_bloger_cesty_moznosti_pohlady.jpeg

Pozerám svoje staré videá v telefóne. Dostávam sa k úplne prvému, ktoré som natočil v roku 2018 na vtedy novú GoPro Hero 6. Pamätám si takmer celý deň. Vonku pršalo, mne sa nič nechcelo. Pes po mne skákal, že by bolo dobre isť von. Lenže ja som pozeral návody ako sa natáčajú videá a ovláda kamera. Poobede prestalo pršať. Hovorím si, je čas ísť von. Vyskúšam tipy pri natáčaní videa, vyvenčím psa a aj seba. Vonku bolo blato, fúkal vietor a bolo aj dosť chladno. V tom období som začínal s behom, takže nejaké krátke úseky som aj pobehol. Vždy len tak, aby to nebolelo.

Pes bol spokojný, že bol vonku. Ja tiež, veď po chvíli na čerstvom vzduchu sa lepšie funguje. Aj tak to bola nudná nedeľa človeka, ktorý sa pofľakoval životom. V hlave som mal kopec výhovoriek, že na nič nie je čas a sťažoval som sa na všetko. Necítil som sa nijak špeciálne. Nebol to deň, keď sa niečo zlomilo. Nič som neočakával od videa. Žiadne plány neboli na stole. Len som skúsil niečo na prvý pohľad bezvýznamné vytvoriť.

Ten deň si pamätám hlavne preto, že som šiel von a začal pokúšať vidieť veci inak ako doposiaľ. Skúsil som spomalené zábery, zrýchlené časozbery oblohy, protipohyb psa, nejaké filtre. Usmievam sa s akou nevedomosťou som vstúpil do tejto oblasti sveta.

Prešlo veľa týždňov, mesiacov pokiaľ som si vybudoval návyky na pravidelný pohyb, tvorbu. Možno ešte ani dnes ich také nemám ako by som chcel, aby boli. Prišli víchrice, lenivosť, strata horizontu, ktoré ma spomalili, odstavili.

Nepozerám sa dozadu preto aby som fňukal. Pozerám sa, pretože jedno malé rozhodnutie, ktoré na prvý pohľad ani nebolo rozhodnutie zmenilo neskutočne veľa. Ja som v tom žiadnu príležitosť vtedy pri zapnutí kamery nevidel. No videá a šport idú v mojom živote ruka v ruke od toho to momentu. Samozrejme to nezačalo hneď, ale potichu, postupne.

Nedovolím si tvrdiť, že poďme všetci behať a točiť videá. To určite nie. Nie je to pre každého. Príležitostí je kopec. Takmer 99 % si nevšimnem. S tým zvyškom je aj tak veľká šanca, že nespravím nič.

Moje blogy možno nie sú perfektné. Videá sú taktiež ďaleko aby boli skvelé. Obľúbenosť mojich príspevkov na sociálnych sieťach lieta hore – dole. Ja mám v hlave len pomyslený rebrík, ktorý staviam s tým čo vidím v tejto chvíli okolo mňa. Robím to už nejaký čas.

Rok 2025 bol pre mňa jeden z najťažších rokov. Zlomilo sa toho viac než dosť. Cítil som sa ako na striedačke. Čím viac snahy a energie som dával do života, aby sa niekam pohol, tým viac bolesti dával život späť. Bolo už príliš neskoro pokiaľ som si to ako-tak priznal.

Teda okrem blogovania, tréningov a taktiež organizovania spoločných mtb výjazdov. Tie mi dali taktiež zobrať, ale aspoň veľa energie, radosti a zážitkov dali späť.

Napriek tomu však nemám odvahu hodnotiť celý rok. Vôbec neviem ako sa na to celé mám pozerať. Nejdem si dávať ani falošné nádeje. Tých bolo už dosť. Tiež bolo veľa dní, keď sa už nedalo a aj tak som šiel ďalej.

Ak na chvíľu zabudnem na bolesť, ktorá bola hlavným hrdinom dvadsať päťky, tak sú tu dve dôležité veci, ktoré si začínam uvedomovať. Ticho a na prvý pohľad nepodstatné rozhodnutia budú hlavným hrdinom na ďalšie obdobia. Nie však hoci akým.

Ticho vo mne prináša odpovede, necháva ma zamyslieť sa. Dovolí mi spracovať mnoho nevedomostí, či ma nechá len tak plávať niekde blízkych, ale aj ďalekých vo svetoch. Nabáda ma aby som sa pýtal, pozoroval.

Čím ďalej si uvedomujem, ako mi vonkajšok berie pozornosť a tým aj môj vnutorný pokoj. Či sú to upozornenia od správ, televízia, siete, všelijaké ďalšie návnady. Nepotrebujem byť stále on-line, dostupný pre svet, odpovedať na nekonečné správy, vedieť všetko čo sa deje okolo, ale aj tam ďaleko.

Hovorí sa, že novodobá mena nie sú peniaze, ale pozornosť. Všímam si, že niečo na tom bude. Čím viac si ju strážim kam smeruje, tým viac pokoja cítim v sebe. Verím, že ticho v mojom vnútri je základný kameň lepších zajtrajškov.

Nepodstatné rozhodnutia prinášajú so sebou kľúče k dverám, ktoré som ani netušil, že môžem otvoriť. Ale aj k ďalším príležitostiam, ktoré nie sú pre mňa viditeľné na prvé pohľady. Vedia meniť život, životy a možno aj všetko. No tiež nemusia zmeniť vôbec nič.

Nemám návod na život, aj keď som myslel, že mám. To, čomu som veril doteraz, je rozdupané a asi aj preč.

Tuším však, že pohyb, pokračovanie aj keď sa už nedá, či to bolí viac ako je únosné má väčší zmysel, ako si často môžem myslieť.

Ešte ak si dovolím nájsť  pár chvíľ na ticho v sebe. Urobím malé rozhodnutie, ako napríklad, že fotka z lesa môže ísť na siete ako zostať v telefóne. Veľa sa môže zmeniť. Možno nie teraz, ani zajtra. No ten čas prejde aj tak. Tak prečo to neskúsiť?

Rozhodnutia, ktoré robím neviem čo prinesú a kam ma zavedú. Nie vždy čo si naplánujem sa aj podarí. Život sa deje, žije, dvere sa otvárajú, zatvárajú. Ticho je vo mne. S ním aj veľa odpovedí. Lenže na to, už musím nájsť odvahu ponoriť sa a počúvať.

Pustiť do života

23. júl 2025 Cesta poznania - Všetko

michal_botansky_blogger_odmietanie_rozhodnutia

Každý človek, ktorý príde do života, istým spôsobom ovplyvní veci, myšlienky, pohľady. Niekto viac, ďalší menej. Samozrejme nie vždy si uvedomím, že sa to tak aj deje.

Učím sa na vlastných skúsenostiach, ale aj od niekoho kto ich ma oveľa viac ako ja. Tu treba povedať, že som mal šťastie. Ľudia, ktorí sú odo mňa vzdialený na milióny svetelných rokov, ma pustili do svojich životov. Ukázali mi ďalšie pohľady, či zopakovali to čo už viem. Niekedy to boli len také malé aha momenty, pripomenutia, taktiež masívne šoky.

Prichádzam na to, ako je dôležité byť sám so sebou. Venovať sa niečomu čo mam rád. Mať nejaké miesto kde sa môžem schovať od bežného dňa. Pozorovať svoje myšlienky, pohľady a to čo mi beží hlavou. Nie je moc dobre tam zostať dlho. Príliš veľa samoty je škodí, teda aspoň mne.

Predstavy, snívanie majú svoje opodstatnene miesto. Len je dobre pripomenúť, že je aj fajn okolo toho urobiť. Tu je dôležité povedať, že existuje neskutočné množstvo možnosti čo robiť. Len nie všetko bude aj fungovať. Neexistuje len jedna správna cesta.

Nemusím mat všetky skúsenosti sveta, zažiť a spoznať všetko. To ani nie je možné stihnúť za jeden život. Je namieste z času na čas skúsiť niečo, čo som predtým neskúšal. Tiež nie som zástanca hrať na istotu, ležať na gauči a nič nerobiť. Páči sa mi myšlienka ukázať sebe, svetu čo sa mi páči. Robiť to, hovoriť o tom, sem tam pokecať s ľuďmi čo majú podobné zaujmi. Mám rad byť aktívny, využívať nástroje ktoré mame k dispozícií.

Sem tam sa stane že sa dostanem k životnej príležitosti ktorú odmietnem. Ako keby sa bojím povedať áno. Po čase si často hovorím, že som mal aspoň skúsiť. Možno by som niečo nove zažil. Snažím sa moje odmietanie odmietať. Niekedy ma hnevá. Veď naozaj mnoho pekných veci sa môže začať práve tým, že poviem áno.

Už mnohé rozhodnutia som pokašlal pre nepodstatné maličkosti, alebo som si nesprávne vysvetlil. Zvyčajne je pre mňa najlepšie práve to čo odmietam v daných chvíli. To som si už všimol. Čim viac niečo nechcem, tým viac to je okolo mňa. Lenže práve, ak si poviem dobre, dám tomu šancu, zvyčajne začnú vznikať skvelé chvíle, zážitky. Niekedy stačí povoliť svoje ego, nesprávne vykreslené predstavy. Akceptovať to čo je, pustiť to do života, aj keď len na par chvíľ. Niečo nove sa naučím, zažijem, alebo si potvrdím to čo už viem.

Život je záhada. Jedno náhodné stretnutie, môže viest k niečomu, ale aj ničomu. Pozdrav vie zmeniť všetko, ale nemusí nič. Zbytočné úvahy, premýšľania, vymyslené príbehy práve všetko môžu pokaziť. Pred tým ako niečomu poviem nie, sa nachvíľu snažím zastaviť. Či naozaj odmietam príležitosť, seba, alebo len nevidím to čo by som mal vidieť. K tomu ak budem donekonečna odmietať, je dosť veľká šanca, že zmeskám najlepšie a najkrajšie životné príležitosti. Za mňa je život aká si náhoda na prvý pohľad. Sem tam som v ňom za spoluautora, inokedy za hlavného čarodejníka, ktorý všetko vyčaroval sám.

 

Také tie veci a rozhodnutia

9. október 2024 Cesta poznania - Všetko

michal_botansky_bloger_rozhodnutia_cesty_sport

Bolo obdobie, keď som ukazoval svetu kde som, čo robím, ako vyzerám, tvárim sa. Čím viac som takéto ukazovanie robil, vždy som sa pokúšal vymyslieť niečo nové, zaujímavejšie. Došlo to do bodu, že ma to celé prestalo baviť. Prišla prestávka na tvorbu a bolo náročné to celé reštartovať, tak aby mi to celé prinášalo radosť.

Ruku na srdce, je nad slnko jasné, že vo veľkej väčšine sa snažíme robiť rozhodnutia najlepšie ako vieme. Sem tam zhoda náhod nám pomotá špagátiky a utneme sa. Tak kráčam svetom aj ja. Takéto prvé nadšenie prišlo, pri objavení sociálnych sietí, videa, blogu. Úplne som lietal. Hľadali sa informácie, ktoré ma podporovali v tvorbe, v nápadoch, v scenároch a možnostiach. Bolo to pekné obdobie.

Vo väčšine mali úspech články, videá, fotky o ktorých som si myslel, že sú na nič. V nedávnom prípade najväčší úspech zaznamenal príspevok môjho pádu. Vlastne veľká väčšina ľudí okolo mňa doslova vybuchla smiechom. Nerozumiem takýmto reakciám. Ani neviem či treba.

Ako pozerám moje príspevky z dávnych časov všímam ich aké sú krásne farebne usmiate. Zvyčajne sa na nich tvárim ako majster sveta a vesmíru. V tom období som to považoval za správne. Najskôr prišla propagácia výletov, flórbalu, behu, stavieb, bežkovania, dnes je to bicykel a hory.

Možno len s malým rozdielom. Zvyčajne, už nie je záber o mne, ale viac o tom čo sa mi páči a mohlo by sa aj niekomu ďalšiemu. No a aj páči sa. Sem tam niekto napíše, poďakuje za tip, chce viac informácií. Viac krát sa stalo, že prehodím slovo pre mňa s neznámym človekom, ktorý tuší kto som.

Vďaka aktivite na sieťach som sa dostal na miesta o ktorých som netušil. Spoznávam ďalších ľudí s podobným záujmom. Je sa o čom baviť. Som súčasť komunity a prispievam k jej rozvoju. O tom či to je hlavný zmysel života sa baviť azda ani netreba. No je to skvelý doplnok k bežným dňom. Je z toho celkom dobrá postava a ešte aj vidím nádherné miesta.

Život nám ukazuje možnosti, ľudí a posúva nám ich nenapadne. Nie všetko si všimneme. Sem tam máme šťastie a ukážu sa nám viac krát. Sem tam niečo sa pokašle. Inokedy máme šťastie. Robíme rozhodnutia, chyby, pálime mosty, seba, okolie. Tak isto sa vyvíjame, napredujeme. Kombinácií je mnoho. Nie každá bude fungovať nám.

Vlastne keď už nič iné, aspoň som nepreležal tie všetky dni na gauči. Nenarástlo mi brucho, frflanie a tlak. Ten čas čo sme tu môžeme využiť mnohými spôsobmi. Nikto nevieme ako dlho tu ešte budeme. V mojom športe sa najlepšie spomaľuje jazdou do kopca. Tie ma naučili, že každé stúpanie raz skonči a sem tam je z hora výhľad. Poviem Vám, niektoré výhľady odtiaľ z hora sú dych berúce. Som rád, že som sa dostal k športu, vidím v ňom zmysel.

Minulosť, budúcnosť

24. máj 2023 Cesta poznania - Všetko

minulost_buducnost_dialnica_blogger_michal_botansky

Sem tam sa zamýšľam nad minulosťou. Pýtam sa sám seba, čo by asi teraz bolo inak, ak by som sa vtedy rozhodol presne opačne ako teraz. Nerobím žiadne výčitky, čas už nevrátim späť. K tomu rozhodovanie bolo najlepšie ako som vtedy vedel. Tak isto sa pristihujem, keď sa pozerám do budúcnosti. Čo by som chcel, čo mám robiť, ako to má celé vyzerať. Na chvíľu obhliadnuť späť do minulosti je fajn, ak hľadám poučenie, lekcie, rady, aha momenty. Taktiež unášanie v budúcnosti je dôležité, aspoň na chvíľu. Veď o čom by bol život, ak by sme nesnívali.

Mam pocit, ako keby niektoré situácie chceli zničiť moje ego, rozvrátiť sebavedomie, jednoducho niečo vo mne zmeniť zlomiť. Za mnou je kopa rozhodnutí, ktoré nepriniesli to čo mali aspoň zatiaľ. Už niekoľko krát som sa vzdal, upravil kurz, zaťal zuby, šiel preč. Rozhodnutia ktoré sa zdali ako najlepšie, sa ako si neukazujú vôbec tak po čase.

Dobrá správa je, že nie každé zlé rozhodnutie, je zlé rozhodnutie. Prekvapíme svoje ego, dostaneme príručku, niekedy sa nestane vôbec nič. Vlastne, ono každé jedno rozhodnutie robíme najlepšie ako vieme v tej danej chvíli. Takže mám dve možnosti pozerať sa na seba ako obeť, alebo učím sa. Tie lekcie prichádzajú postupne. Niekedy sú tu takmer okamžite, inokedy je potrebné sa za nimi obracať do minulosti. Dosť o tom píše aj v múdrych knihách, životom skúsenejší o tom tiež vedia svoje.

Rozhodnutia, ktoré prišli a prichádzajú, nie vždy si dokážem všimnúť všetky okolnosti, nechal som sa uniesť vplyvom emócii, nevidel ďalej, alebo to bola náhoda. Špárať v minulosti by malo byť povolené, ak tak, len na vzdelávacie účely. Nie žiť v nej. Stalo sa to, neviem to zmeniť, no viem niečo upraviť, poučiť sa a pri najbližšej príležitosti sa rozhodnem lepšie. Možno niektoré situácie, ktoré sa javia beznádejné majú veľmi ľahké riešenia. Kto vie, ako to je. Niekedy je správne vydržať, inokedy sa vzdať, alebo nechať to všetko tak a nejako bude. Taktiež, minulosť vie rýchlo uplynúť. O tom by vedelo hovoriť mnoho generálov na dôchodku.

Nie všetko sa toči okolo nás. To už bolo povedané niekoľko krát. Robíme skvelé rozhodnutia, prácu, lámeme rekordy. Len nie vždy si to niekto všimne. Lenže robíme to v prvom rade pre seba. Sem tam dostaneme pohár, medailu, čokoládu za odmenu. Inokedy si rozbijeme koleno, nos, alebo sa nestane vôbec nič. Zabudnime na počítanie srdiečok, páči sa mi to. Áno je to fajn cítiť pozornosť, ale aj v minulosti naši predkovia dosahovali rôzne výsledky a nie vždy o tom svet vedel.

Sú články ktoré tvorím niekoľko dni, týždňov dokonca mesiacov. Je veľmi ľahké vymazať myšlienky, alebo ich nechať stratiť sa v poznámkach. Lenže viac sa mi páči, popremýšľam nad tým všetkým. Ako by to bolo ak by som, to predsa skúsil? Strach, neistota, neznáme čo ak to dokážem. Čo ak je to začiatok novej kapitoly. Vlastne to neplatí len v článkoch, pre mňa náročných tréningoch, ale aj v bežných situáciách.

Dôležité je pre mňa nežiť v tom čo bolo, ale ani ďaleko v tom čo by mohlo byť. Každý z nás robí skvelé rozhodnutia, odvádza kus dobrej prace, podáva fantastické výkony v niečom, no tak isto sem tam niečo riadne pokašleme, či máme jednoducho smolu. Aj preto vnímam dôležitosť nesprávnych rozhodnutí, snívania, ale aj vychutnávania chvíľ ktoré sa práve dejú. Čo keď sa to už nezopakuje, čo keď je to najlepšie čo by mohlo byť? Pamätám si keď na základnom vojenskom výcviku nám školitelia vysvetľovali, ako budeme do konca života spomínať. Vtedy som sa im smial.

Všetko okolo nás sa deje, my sa dejeme. Čas beží rýchlo, pomaly. Niekto ho má viac, niekto menej. Niekto tvorí, filozofuje, nepýta sa, nevie, že nemôže. Ďalší dúfa, prosí. Sem tam stretneme niekoho kto žije v minulosti, v budúcnosti. Príde aj taký, čo má na všetko odpovede. Ja verím v život, že je možno dobre trochu niečo vedieť, ostatne pozorovať, sem tam niečo vyskúšať, a nie do všetkého sa zapájať. Aj tak všetko nestihnem. Taktiež nosím si so sebou batoh poznatkov, zážitkov, emócii, rán, víťazstiev ktoré sa ku mne nejako dostali. Niektoré z nich bude možné použiť viac krát, ďalšie sa stali iba raz. Bez nich by som podľa všetkého nevedel čo viem teraz, ale zas možno niečo iné. V tomto je ten náš život skvelý, je jedna poprepletaná veľká záhada, ktorá sa žije práve v tejto chvíli.

Zamyslenia

19. apríl 2023 Cesta poznania - Všetko

michal_botansky_blogger_clanok_prestavka.jpg

Niekedy sa cely ten kolotoč zastaví, dostaneme sa na druhú koľaj, sme z hry vonku. Pretože niečo. Zvyčajne je to naším zavinením, sem tam nešťastnou náhodou, kto vie čim všetkým. Vymýšľame si príbehy aby sme im uverili, mali čo povedať okoliu, zneli ako obeť okolností.

Vždy sa niečo deje v našich životoch. Niekto z nás je zvyknutý na vyššie otáčky, zaťaž, pracovať s väčšou zodpovednosťou. Nezabudnime aj na tých z nás, čo potrebujú pracovať rukami, mať nad sebou ochranu, niekoho kto ich povedie, ukáže, vytvorí príležitosti. Áno, áno, iste, máme medzi sebou aj výnimky, ktoré sú vo svojich kategóriách. Ani jedna skupina nie je zlá, dobrá, lepšia, horšia. Je viac ako dobré vedieť čo radi robíme, s kým a s čím.

Ráno v deň písania článku, na mňa vypadla kniha z police otvorila sa na strane kde bola podčiarknutá myšlienka v zmysle: život by sme mali prežiť a najlepšie sa nezaoberať zbytočným filozofovaním prečo sme tu, ale niečo robiť, tvoriť budovať. Som zástanca, že je skvelé niečo budovať. Vlastne bez budovania je veľmi ťažké sa pohybovať vpred. Nie každý môžeme budovať mrakodrapy, všetkým sa niečo ujde.

Za seba môžem prehlásiť, ráno sa stáva z postele ľahšie, keď je jasne vytýčený ciel. Najlepšie niečo čo mi robí radosť, vzrušenie, zimomriavky. Určite by som chcel mať vo svojom živote len veci, ktoré ma bavia, ťahajú vpred. Lenže je to ako s počasím, sú dni keď fúka, prší a je zima, tie sa striedajú s príjemnejšími. Môžem sa lepšie obliecť, zostať doma, dať si prestávku. Tiež by som chcel radšej v takýchto dňoch čítať knihu pri krbe a napchávať sa. Či je to možné? Zatiaľ neviem.

Mám rád, ak môžem byť vpredu, obkukávať od skúsenejších. Niekedy treba vyhrnúť rukávy aj na špinavé práce, pre mňa je to oprať, ožehliť, umyť riad, podlahu, či zobrať do rúk lopatu. Tak isto vnímam situácie, keď je niekto lepší, vtedy je viac ako dobré prenechať miesto. Každý dostane svoju hodinku slávy, bude sa môcť prejaviť. Niekto aj viac krát za život.

Niektoré myšlienky pôsobia pochmúrne a čitateľ si môže namýšľať, medzi riadkami svoje príbehy. Pri písaní sa to deje neustále, autor do textov schováva myšlienky aby zaujal čitateľa, alebo v ňom vyvolal myšlienkové pochody. Na to aby sme si namýšľali príbehy nepotrebujeme niekedy ani čítať. Práve namýšľanie, by sa mohlo zdať ako jedna z väčších prekážok pri budovaní, ale aj na ďalších životných cestách.

Veľakrát si uvedomuje, až keď sa deje niečo, čo sa nám nepáči, kde sme urobili chybu, nie najlepšie rozhodnutie, premrhali čas. Príjemné časy málo kedy prinesú zamyslenie sa nad tým čo robíme, žijeme, či je to najsprávnejšie pre nás. Vôbec nechcem teraz filozofovať nad minulosťou, kritikou, silou prítomného okamihu, bláznivými plánmi. Hovorí sa čim jednoduchšie žijeme život, tým ho lepšie môžeme prežiť.

Žijeme v dobe materiálnej, naháňame sa za prostriedkami, zážitkami cez cely svet. Vždy tu bol niekto, kto sa naháňal za materiálom, zážitkami. Je to jeden zo spôsobov života. Mám pocit, že je fajn si ho skúsiť na čas. Možno prídeme na ďalšie.

Život môže byť krásny, máme tu pred sebou neskutočné možnosti. Náročné býva ich rozoznať a všimnúť si ich. Taktiež nájsť spôsob ako ich čo najlepšie využiť. Zvyčajne si všímame veci, udalosti okolo nás keď sa niečo deje. Ono všimnúť, uvedomiť si je prvý krok ku zmene. Nemám na mysli, zmeniť účes, povolanie, životného partnera, partnerku. Hovorí sa, že niekedy stačia dva milimetre zmeny a dokážeme neuveriteľné veci.

Aj keď sa nič nedeje, vždy sa niečo deje. Rád spájam na konci období súvislosti. Všímam si maličkosti, ktoré ma priviedli trebárs sem. Rozoberám rozhodnutia, ktoré sa urobili, neurobili, odložili. Sem tam sa nechám strhnúť a uletím do krajiny čo by bolo keby. Veľkú väčšinu by som najradšej zmenil, lenže maličkosť, vtedy som sa rozhodoval najlepšie ako som vedel.

Pokračujem ďalej aj keď som na druhej koľaji, vyhasla mi hviezda. Dávam si prestávku, lebo je to na mňa moc. Končím idem niekam inam. Alebo využijem všetko čo mám aby som pokračovať najlepšie ako viem ďalej. Všetky rozhodnutia, ktoré urobím ma niekam dovedú. Môže sa stať niekoľko veci. Nestane sa nič. Dosiahneme to čo chceme. Nejako sa prepletieme.

Nestalo sa nič mnoho krát, viac ako som plánoval. Niečo som dosiahol a priznám sa, prišlo sklamanie. Nejako som sa prepletal a to ma držalo nad všetkým. Vlastne každá udalosť zohrávala rolu. Niekedy dôležitejšiu, inokedy druhé, tretie husle. Zobral som si prestávku, ukončili sa obdobia, priateľstva, projekty. Vytratili sa ľudia z mojich príbehov, prišli ďalší. Sem tam sa niekto vrátil.

Život zapadá do seba, zvyčajne na konci jednotlivých etáp. No to nikdy nevieme, kedy sa tak udeje. Zvyčajne je to viac o chaose, neporiadku, veď nejako bude. Mám taký pocit, že je dôležité byť otvorený príležitostiam, stať sa v niečom dobrý, pohybovať sa, budovať, vzdelávať a sem tam si len tak dať prestávku.

Každý je nahraditelný. Sú pozicie na ktorých je to zlomoch sekundy, ďalšie zoberú dlhšiu chvilu. PRídu rozhodnutia,mktoré budeme do konca života lutovať, zabludenia do slepých ulíc, stavenie na nesprávnu kartu, bolesti. Tak isto zažijeme mnoho svetlých chvil, náhod, šťastia. Vlastne a niekedy je celý život o jedno, či dvoch nenápadných rozhodnutiach.