Pri jednom z pracovných rozhovorov som si uvedomil, že chalan o generáciu skúsenejší premýšľa, koná úplne odlišne ako ja. Hrá všetko bez rizika a na istotu. Vôbec nechce ísť von so svojimi nápadmi, jeho taktika je jasná, vydržať, veď nejako sa dostanem k cieľu. Sem-tam spraví niečo navyše.
Rýchlosť, pomalosť, generačné rozdiely, myšlienkové vzorce, viera, poznatky a kopa pokašlaných pokusov, pošramotené sebavedomie a v horšom prípade rozkopané ego. Samozrejme, prehry bolia, len ak prestaneme, tak sa nedostaneme nikam. Neviem, čo je správne pre každého, ale ničnerobenie, nekonanie a ešte k tomu neprispôsobivosť, zatvorené myšlienky môžu byť mimoriadne nebezpečné.
Mnohí z nás sa vždy budú pozerať na mincu zo svojej strany. Chodíme do práce, všade samé účty, navádzanie, aby sme kúpili lepšiu dovolenku, produkt, auto, bývanie, veci a ešte od nás chce niekto, aby sme chápali toho druhého. Uff ,tak to asi nie.
Životné tempo máme nastavené dnes vo vyšších obrátkach, na druhej strane sme obklopení technológiami, ktoré nám zjednodušujú naše každodenné kroky, pohyb, prácu, život. Lenže nie každý z nás je ochotný prijať nové “vychytávky” dnešnej doby. Lepšie povedané, mnohí z nás ani len netušia, že tam vonku je “niečo”, čo by mohlo zjednodušiť naše životy.
Informácií je tak veľa, že orientácia v nich nie je jednoznačná. A stále platí, to, čo bude fungovať nám, tým druhým nemusí alebo opačne. V každom prípade, odmietanie alebo skákanie od vychytávky za vychytávkou môže spôsobiť zrútenie (nášho vlastného) systému. Pohybujeme sa obrovskou rýchlosťou, byť na všetkých miestach naraz chce obrovskú dávku rozvahy, plánovania, skvelý tím okolo seba a schopnosť filtrovať informácie.
Každá generácia je niečím špecifická. Priniesla do svojej doby “vychytávku”, ktorou ovplyvnila životy ďalších generácii. Preto platí, že skôr narodení majú skúsenosti a tí neskôr narodení majú iné pohľady. Je nevyhnutné spájať sa a nie súperiť. Tam vonku je mnoho príležitostí, aby sme si každý postavili svoj mrakodrap bez toho, aby sme si museli brať navzájom tehly.
Naozaj neviem, či je život krátky, pomalý, dlhý alebo neviem aký. Ale čo začínam ako-tak tušiť, že je mojou povinnosťou jednať, pohybovať sa, stúpať vedľa, robiť chyby, kaziť, to je jediný spôsob, ako sa posuniem dopredu.
Mnohí z nás nemáme ciele, bojíme sa výziev, hráme na prežívanie a už vonkoncom sa nepohybujeme za naše hranice možnosti Možno nám nechýba motivácia posunúť sa vpred, ale skôr sa pohybujeme v móde prežitia. To nás stojí obrovské sily a nedokážeme sa vytiahnuť vpred.
Prosím, nežime rýchlo a už vonkoncom nie pomaly. Nájdime si svoju vlastnú rýchlosť, je úplne jedno, aká generácia sme. Možností máme všetci a možno stačí, keď začneme tu (ODKAZ)