Type your search keyword, and press enter

Rýchlo alebo pomaly

Rýchlo alebo pomaly

Pri jednom z pracovných rozhovorov som si uvedomil, že chalan o generáciu skúsenejší premýšľa, koná úplne  odlišne ako ja. Hrá všetko bez rizika a na istotu. Vôbec nechce ísť von so svojimi nápadmi, jeho taktika je jasná, vydržať, veď nejako sa dostanem k cieľu. Sem-tam spraví niečo navyše.

Rýchlosť, pomalosť, generačné rozdiely, myšlienkové vzorce, viera, poznatky a kopa pokašlaných pokusov, pošramotené sebavedomie a v horšom prípade rozkopané ego. Samozrejme, prehry bolia, len ak prestaneme, tak sa nedostaneme nikam. Neviem, čo je správne pre každého, ale ničnerobenie, nekonanie a ešte k tomu neprispôsobivosť, zatvorené myšlienky môžu byť mimoriadne nebezpečné.

Mnohí z nás sa vždy budú pozerať na mincu zo svojej strany. Chodíme do práce, všade samé účty, navádzanie, aby sme kúpili lepšiu dovolenku, produkt, auto, bývanie, veci a ešte od nás chce niekto, aby sme chápali toho druhého. Uff ,tak to asi nie.

Životné tempo máme nastavené dnes vo vyšších obrátkach, na druhej strane sme obklopení technológiami, ktoré nám zjednodušujú naše každodenné kroky, pohyb, prácu, život. Lenže nie každý z nás je ochotný prijať nové “vychytávky” dnešnej doby. Lepšie povedané, mnohí z nás ani len netušia, že tam vonku je “niečo”, čo by mohlo zjednodušiť naše životy.

Informácií je tak veľa, že orientácia v nich nie je jednoznačná. A stále platí, to, čo bude fungovať nám, tým druhým nemusí alebo opačne. V každom prípade, odmietanie alebo skákanie od vychytávky za vychytávkou môže spôsobiť zrútenie (nášho vlastného) systému. Pohybujeme sa obrovskou rýchlosťou, byť na všetkých miestach naraz chce obrovskú dávku rozvahy, plánovania, skvelý tím okolo seba a schopnosť filtrovať informácie.

Každá generácia je niečím špecifická. Priniesla do svojej doby “vychytávku”, ktorou ovplyvnila životy ďalších generácii. Preto platí, že skôr narodení majú skúsenosti a tí neskôr narodení majú iné pohľady. Je nevyhnutné spájať sa a nie súperiť. Tam vonku je mnoho príležitostí, aby sme si každý postavili svoj mrakodrap bez toho, aby sme si museli brať navzájom tehly.

Naozaj neviem, či je život krátky, pomalý, dlhý alebo neviem aký. Ale čo začínam ako-tak tušiť, že je mojou povinnosťou jednať, pohybovať sa, stúpať vedľa, robiť chyby, kaziť, to je jediný spôsob, ako sa posuniem dopredu.

Mnohí z nás nemáme ciele, bojíme sa výziev, hráme na prežívanie a už vonkoncom sa nepohybujeme za naše hranice možnosti  Možno nám nechýba motivácia posunúť sa vpred, ale skôr sa pohybujeme v móde prežitia. To nás stojí obrovské sily a nedokážeme sa vytiahnuť vpred.

Prosím, nežime rýchlo a už vonkoncom nie pomaly. Nájdime si svoju vlastnú rýchlosť, je úplne jedno, aká generácia sme. Možností máme všetci a možno stačí, keď začneme tu (ODKAZ)

Zas ideš neskoro..

Zas ideš neskoro..
Michal, mal si prísť skôr, kde toľko trčíš, ideš neskoro. Človeče, ide ma roztrhať pri počúvaní takýchto kecov od ľudí, ktorých chcem mať vo svojom biznisovom ale aj súkromnom živote. Áno, verím na znamenia, tak isto verím, že neskoro neexistuje. Väčšinou prichádzam, ak je niečo pokašľané, horí, či niekto je na konci so silami a treba čokoľvek riešiť. Niekedy sa stane, že aj meškám, lebo niečo ma zdržalo. Vlastne, aj auto som sa učil šoférovať v mojich dvadsiatych ôsmych, dnes sa ale necítim byť menejcenný šofér.

Dnes poznáme mnoho slávnych príbehov o úspešných ľuďoch, ako ich odmietal celý svet, ženy, do ktorých boli zamilovaní, vyhodili ich odtiaľ alebo odtiaľ, boli úplne na dne, nemali za čo jesť a takmer každý sa im smial. Cez deň predstierali, že je všetko v poriadku a po večeroch hľadali riešenia. Cítim sa ako keby som písal/zažíval životopis niekoho slávneho. Tu je môj mini príbeh.

Jeden z najväčších projektov, do ktorého som nastúpil, bol už rozbehnutý, prežíval som ťažké životné obdobie, kde som musel reštartovať svoj biznis. Sem tam sa stalo, že som nešiel na obed, lebo nebolo za čo. Ako každý rozbehnutý projekt, aj tento mal ľudí, ktorí na ňom pracovali. Mimoriadne ťažko sa mi naskakovalo. Neveril som vtedy sebe ani tomu, čo bolo treba urobiť. Prvé stretnutia s biznis partnerom vtedy dopadli katastrofálne. Prechádzal som blatom. Nebol som vtedy jasná jednotka, bol som tretí v poradí, najviac podceňovaný chalan. Aj keď som sa snažil pracovať, nešlo takmer nič podľa predstáv, až v jeden deň som nabral odvahu a zavolal som majiteľa ku mne do kancelárie a nakreslil som mu obrázok, vtedy sa pohli ľady. Začal som ešte usilovnejšie pracovať, predal som najviac bytov zo všetkých. Získal som dôveru do ďalších projektov, kde už bola situácia iná. Nastavili sme systém, prišlo milión dohôd ale aj ústupkov, vyhrnul som si rukávy a prišli výsledky. Zvyšok je dnes už história.

Pred časom vstúpil do môjho života človek, tentokrát nejde o biznis. Človek, ktorý má nado mnou neskutočnú moc. Jednoducho povedané, lietam v tom až po uši. Ťahá sa so mnou už pár rokov. Povedal som jej na rovinu všetky tie kecy o citoch, staromódne som jej napísal listy, kúpil kvety. Išiel som s kožou na trh. Zásadným spôsobom ovplyvňuje môj biznisový život, o tom súkromnom napíšem samostatnú kapitolu v knihe. Dodáva mi energiu a pre nejaký záhadný dôvod ju viem aj počúvať, lebo keď povie doprava, tak Michal ide doprava. Možno ešte budem potrebovať podstúpiť mini kozmetické zmeny, aby všetko klapalo tak ako má. Tak nech to dopadne akokoľvek, raz ak budem mať šesťdesiat sedem, nebudem si nadávať, že som jej to mal vtedy povedať, či o ňu zabojovať.

Netuším,čo sa stane, neviem čo bude ďalej, ale to som nevedel ani vtedy, keď som kreslil tomu developerovi obrázok a situácie na projekte, ktorým som po tretíkrát začínal moje biznisové pôsobenie. Pri prezentácii som mal naložené v gatiach, že ma nakope a ukončí spoluprácu. Dnes viem ako je niekedy dobre mať široké lakte, ale zároveň aj ustúpiť. Vlastne nech sa deje čo má, dôležité si je vyriešiť veci so sebou, ten život nás často prekvapí pozitívnejšie ako sme chceli. Ak robíme veci úprimne, tak sa nám to všetko vráti niekoľkonnásobne späť. Nie som vorkoholik, len milujem ten pocit, keď dosahujem víťazstvá a potom si užívam tie jedinečné pocity dobre vykonanej práce a benefity, ktoré prináša.

A čo tá kočka? Je parádna, ona nepokazila nič, možno ja trochu. No, ale nemá zmysel už dnes obviňovať za to, čo bolo predtým. Viete, ako sa hovorí ten, čo nič nerobí, nič nepokazí. Podstúpil som cestu mnohých zmien, veď opýtajte sa tých, čo ma poznali pred siedmimi rokmi, aké to celé bolo. Nech sa rozhodne akokoľvek, verím, že keď bude mať šesťdesiat sedem povie si, “bolo to správne rozhodnutie, s tým Mišom.”

Neverím na neskoro, nech ide o biznis alebo o lásku, už som zmeškal mnoho autobusov, vlakov, lietadiel, možno aj raketoplán. No vždy som sa nejakým spôsobom dostal tam, kam som sa chcel dostať. Všetko, čo je skutočné, si k sebe cestu nájde, aj keď niekedy bude treba rozkopnúť dvere, povedať prišiel som si po teba.

Takže ak si na ceste, kde sa ti všetci smejú, ponižujú, odmietajú, daj tomu všetkému čas, ale zároveň šancu, vyhrň si rukávy, lebo je možné, že zajtra ráno sa budú rozdávať nové karty a ty budeš ten, kto dostane eso, ktorým to celé jednoznačne vyhráš.