Zvyčajne, keď píšem články, dostanem inšpiráciu na tému. Neskôr vymýšľam nadpis. Tentokrát hľadám tému na nadpis. Vlastne, nie je to celkom tak. Skôr hľadám správnu výhovorku, ktorou by mohol začať nasledovný článok.

Na začiatku januára sme mali intenzívnu diskusiu o tom, čomu veríme. Tým, že sme boli skupina ľudí, ktorí sme spolu intenzívne, mohli sme rozprávať pred sebou otvorene. Rozprávať sa má vždy pekne a vecne. Moju vieru a náboženstvo mi vybrali rodičia a okolie, v ktorom som sa nachádzal. Učili ma, čomu mám veriť a tomu mám čo najviac prispôsobiť svoj život. Málokedy bol v okolí niekto, kto veril ničomu inému. Takže do určitého času som to považoval za normálne.

Viera a náboženstvo sú naozaj citlivé témy. Taktiež politika, vzrúšo, financie a zdravie. Mali by sa niesť v rúšku záhady. Nikoho nič, čo vyznávame, ako sa v nich pohybujeme, čo nám je. Malo by to byť ale aj opačne. Snažím sa o nich vyjadrovať citlivo, to sa aj patrí. Nikdy neviem, kto aké farby háji, akú zástavu dvíha, koho uznáva.

Môžeme o živote filozofovať, takisto ho môžeme žiť podľa našich najlepších svedomí a vedomí. Možností je mnoho, len nie každá bude pre nás správna. Je naozaj super sa pozrieť okolo seba, tak trochu aj ďalej za roh. Na druhej strane, nemusím vedieť a poznať všetko.

Mám taký pocit, že okolo nás sa dejú veci tak trochu inak, ako sa na prvý pohľad javia. Nevyvolávam zbytočné konflikty, ani nedorozumenia, skôr sa pýtam. Po mnohých otázkach a ich odpovediach sa ku mne dostala aj otázka, na ktorú som mal pred časom odpovedať.

Netuším, či existuje nejaká vyššia sila, ktorá tomuto celému šéfuje. To ani nemá zmysel rozoberať. Skôr je lepšie sa baviť o tom, čo je okolo nás, o našich poznatkoch, skúsenostiach, zážitkoch. Čím ďalej viac pozorujem myšlienku, že my sme tí, ktorí majú v sebe silu, ktorú môžeme vplývať na mnoho udalostí okolo nás.

Tieto myšlienky som vnímal aj v minulosti, len vždy som ich niečím podmieňoval. Aj dnes sa prichytím, že si dávam podmienky, rozprávam obmedzené príbehy, ktorým na chvíľu uverím. Lenže život je veľká záhada. Ak rozkrútime pomyselné koleso udalostí, niečo sa môže stať, inokedy práve naopak nič. Hľadám konkrétny návod, kedy si mám vyhrnúť rukávy a kedy je správny čas sa stiahnuť. Práve pri týchto otázkach vnímam, že ja by som mal byť ten, kto má v sebe silu s tým niečo spraviť.

Chcem veriť sebe, tomu, že som schopný roztopiť ľady, pohnúť horami, letieť do výšok, byť najlepším a robiť svet lepším miestom. Chcem sa spoliehať na seba, moje schopnosti a tak trochu na náhodu, nevedomosť, ale aj nestálosť. Tak isto veriť tomu, že ja som ten, kto má ten čarovný prútik, ktorý pri správnom používaní dokáže nemožné zmeniť na veď to nič nebolo.

Verím, že my sami máme silu zmeniť veci okolo seba. Samozrejme, nie všetko vieme ovplyvniť. Veci sa dejú samé, inokedy musíme zamakať. Možno je toto téma, o ktorej sa nemá baviť na blogu, ale niekde doma. Možno sa po pár rokoch na článku budem zabávať, lenže aspoň uvidím, kam som sa posunul a o koľko vedomostí som vyrástol.