Type your search keyword, and press enter

Slnko a výhľady

michal_botansky_bloger_vyhlady_

Premýšľam či chcem mať depresiu, alebo nechať veci plynúť tak nejako prúdom. Priznám sa čím ďalej viac ma nebaví myslieť nad tým všetkým čo sa deje okolo a mať názor na všetko. Radšej som na miestach, kde sa pozerám s nadhľadom. Ešte radšej som keď, na tých miestach je ticho, pokoj a sem tam je tam niekto so mnou.

Sledujem predpoveď počasia. Vlastne ďalšia zima za nami. Tento krát čudná, veterná, miestami chladná, daždivá. Mal som šťastie a bežkoval som sa kúsok od Moraviec. Tiež som niečo zajazdil na snehu. Bolo to náročné tréningové obdobie. Tiež sa ku mne dostali technické prekážky, ktoré som v danej chvíli nevedel vyriešiť. Nejakých päť, šesť tréningov sa jednoducho odložilo.

Jedného dňa, bola suchá cesta, bezvetrie, prijemná teplota. Povedal som si, že sa ide von. Niečo z technických náležitostí sa podarilo odstrániť. Lenže prišli nové, tento krát nie na stroji, ale v hlave. Zrazu som cítil aké si uspokojenie, že možno až tak nevadilo vynechanie tréningov. Veď na posteli je teplo, chladnička nie je ďaleko a k tomu ma aspoň nič neboli.

Stál som pred momentom, keď som začal byť za lenivého. Nepoznám v mojom okolí nikoho, kto rád trénuje. No vieme všetci, bez tréningu bude veľmi náročné čokoľvek vyhrať, alebo zlepšiť.  Nie vždy je to o počasí. Častejšie je to o pocite, ktorý nosím v sebe. Ten dokáže narobiť riadne rozladenie naplánovaných tréningových dní..

Neznášam každú minútu tréningu. Tie zvyčajne začínajú asi hodinovou prípravou pred jeho začiatkom. (Jedlo, nápoje, oblečenie, technické zabezpečenie a pod). Plánujem sa zúčastniť súťaže. Len tam bude naozaj dôležité koľko človek toho načinkoval, našlapal, z regeneroval, čím sa napchával. Telo jednoducho neoklamem. Tam je úplne jedno aké je počasie, tlak, vietor, stupne, čo cítim. Samozrejme poveternostné podmienky majú vplyv na výkon. S tým sa však počíta aj na pretekoch.

Ono to zvyčajne všetko poriadne bolí. Činkovanie o šiestej ráno, vyjedanie chladničky o pol ôsmej ráno. Príprava na celodenný tréning. Šlapania v kopcoch, pohyb neznámym terénom, zjazdy po starých zničených cestách. Na konci dňa som prepotený, špinavý asi aj dosť smrdím, nevládzem rozprávať, stáť na nohách. Jem hodinu, či dve v kuse.

Najradšej trénujem sám. Je to osobné. Ide tu o mňa, iba o mňa. Žiadne sebecké náležitosti. Je nad slnko jasné, že mám poraziť iba jedného človeka. Tým človekom som ja zo včerajška. Baví ma to pokúšať sa zisťovať kam ďaleko dokážem zájsť. Koľko toho zvládnem, odflaknem, odfňukám, prekonám.

Raz za čas sú tam vonku podmienky ideálne. Vtedy je sa otvára iný svet. Lesy sú plné ľudí. Výhľady sú neuveriteľné, zákutia ako keby z iného sveta. Motivácie sú najkrajšie zvážnice, kde sú dych berúce výhľady na okolie. Vtedy sa na tých miestach stojí o niečo dlhšie a len tak pozorujú diaľky.

Depresia, či nechať tie myšlienky len tak plávať? Podmienky, ktoré sú vonku neovplyvním. Moje sny asi áno. No nie každý z nich aj dosiahnem. Niektoré prídu bez snahy, ďalšie chcú prepotené trička, alebo košele. Tiež sú tu také, ktoré jednoducho neprídu, ani keby.

Aký to má celé zmysel? Tréning? Život? Koníčky? O niečo sa pokúšať? Výhľady? Vyjedanie chladničiek? Vlastne neviem. Ten čas prejde tak či tak. Možno z menšími bolesťami, menej prepotených tričiek, otázka koľko by sa zjedlo.

Každý z nás má niečo čo chce dokázať. Vedomosti, ktoré postupne naberáme tým, že sa niečomu venujeme majú a budú mať dôležitý vplyv na nás, ale aj ďalšie naše životné oblasti. Tak isto nejako ovplyvňujeme jeden druhého. Ak načúvame, diskutujeme, vyzvedáme sa. Ono hovorí sa o začiatkoch, aké sú náročné. No to nie je pravda, pre mňa určite nie. Najťažšie je pokračovať, keď som už začal. Pretože aj keď to často bolí, sem ta sa ukáže slnko, výhľad a možno ešte niečo čo dokáže potešiť. Len viac dní je bez slnka a výhľadov.

Obdobia, slnko a život

michal_botansky_slnko_blogger_obdobie

Človeče, ako si tak všímam, končí jedno obdobie. Pri písaní nasledujúcich slov ide o kalendárny rok. No pri jeho čítaní to môže byť hociaké iné obdobie. Pomaly sa vydychujem, čo všetko sa udialo. Všímam si okolie, bavím sa druhými okolo seba. Niekto fňuká, sťažuje sa, ďalší srší radosťou. Nech je to akékoľvek, všetko je dočasné. To je jeden z faktov, ktorý tu bol a je odnedávna. Okolnosti, život, bežné maličkosti radi zatrasú z času na čas, aby sa uistili či sme vo forme a myslíme to vážne, alebo nás preradia na ďalšie koľaje.

Ako tak cupitám dňami pýtam sa, čo dokážem zlepšiť, opraviť. Taktiež čo dám nabok, prestanem si všímať. Vlastne či som na tej najsprávnejšej ceste. Tlak informácií a vedomostí ktoré ma obklopujú je neskutočný. Pýtam sa, je moja povinnosť vedieť úplne všetko? Mať prehľad o každodenných dianiach doma, vo svete, u susedov. Byť neustále dostupný pre všetkých, alebo byť sebec a hľadieť úplne na seba.

Odpovedám, že všetky takéto otázky už dávno by mali byť vyriešené. Lenže je tu jedna vec. Časom sa meníme, možno nie úplne, ale postupne. Ako sa dostávame k novým skúsenostiam, tým sa menia aj naše pohľady, názory, ciele, záujmy, robíme odlišné rozhodnutia. Mnoho vecí by som asi spravil vtedy inak, ak by som sa vrátil späť do minulosti.

Nie každý z nás dokáže zvládať okolnosti na jednotku a môže sa stať, že mu hrozí prepadnutie z bežných životných rozhodnutí, krokov, povinností. Neúspech, zlyhanie je súčasť našich životov. Mnoho krát sa dostaneme do tých najnáročnejších životných skúšok. No taktiež, sa môžu objaviť aj tie najkrajšie momenty.

Mnoho najkrajších chvíľ, som zažil práve vtedy, keď nebolo všetko na sto percent. Možno to bolo to pomyslené šťastie. Tak isto tu boli dni, keď ma šlo roztrhnúť, mal som chuť sa na všetko vykašlať. Vtedy ma zachránilo od všetkého malá myšlienka: Skúsim to zajtra ešte raz.

Netuším či je nás tam vonku viacej takých, čo zažívajú lepšie dni, alebo tie opačné. Ak by som mal silu zmeniť svet, tak zariadim aby nikto z nás nezažíval náročné obdobia. Mnoho sa z nich sa síce dokážeme naučiť, ale ak trvajú príliš dlho, dokážu nám zobrať chuť kráčať ďalej životom. Dni, keď ráno neviem prečo mám stavať, pociťovať neschopnosť zmeniť veci, nemať v sebe životnú silu, nemať chuť žiť život sú azda tie najhoršie.

Vôbec nemám záujem žiadne obdobie prifarbovať do jednej ani do druhej strany. Aj tak to všetko ukáže až história aké to v skutočnosti bolo. Životom najskúsenejší z nás budú vedieť potvrdiť, že nie vždy všetko bolo tak ako sa na prvý pohľad zdalo. Možno aj preto je v poriadku nevedieť čo ďalej, nemať plán, zamotať sa, spadnúť. No čo v poriadku nie je, je nepokúsiť sa isť ďalej, vyskúšať, zavolať kočku/chalana von, prihlásiť sa k príležitostiam, vyhrnúť rukávy, prekonať seba. Tak isto je v poriadku na čas vyfúknuť, po premýšľať, alebo len tak uletieť myšlienkami.

Budú dni keď nás bude bolieť všetko no aj napriek bolesti uvidíme slnko. Budú dni, keď bude slnko a neuvidíme ho. Životom skúsenejší však neustále dookola opakujú, že sa nemáme vzdať a pokračovať ďalej. Je mnoho povedaných napísaných múdrostí. Nie každá nám pomôže prekonať obdobia, ale môže nakopnúť k niečomu. Len prosím, ak sa niečo pri najbližšej prekážke pokazí. Skúsme si pošepkať: Zajtra to skúsim ešte raz.

Dážď

DážďPri písaní článkov otváram témy, ktoré si tam vonku na prvý pohľad až tak neuvedomujem. Zvyčajne sme na káve niekde s kolegami, na porade s tímom, či len tak uletím myšlienkami. Večer na wecku, v kancelárií alebo pri jedení mi docvakne, že čo sme to riešili, resp., aké nové vedierko sme zas otvorili. Najčastejšie témy, ktoré donekonečna preberáme sú strach, odvaha, limity, motivácia, dlhodobosť, zašpiniť sa, dať na bok na chvíľu konzumný život, dbať na prístup, mať ťah na bránku a o nich píšem aj články.

Únava je cítiť naokolo o čosi viac, ako pred piatimi rokmi, tlak tak isto a aj reklamy na nové autá, bývanie, dovolenku, lieky sú o čosi častejšie. Podvedomé navádzanie na kúpu, míňanie prostriedkov. Príjemná hudba, farby, vôňa, lenže za tým sú aj zbytočné výdavky, trvalé príkazy, agresívne správanie na sociálnych sieťach, vyhrážky advokátom, súdom. Popritom predstierame, že sme úspešní. Veľmi málo z nás sa nebojí zašpiniť od práce a ukázať, že začíname, pokračujeme, pokúšame sa. Ešte k tomu všetko včera. Správame sa, ako keby život mal zajtra skončiť. Dlhodobosť je niečo, čo poznajú svetlé výnimky alebo zostatok starších generácií z minulosti.

Možno len všetko dramatizujem, a to čo je tam vonku nám má naozaj slúžiť ako zlepšovák bežného dňa. Kto vie, vlastne aj naši predkovia sa sťažovali na zlepšováky ich doby a zatiaľ sme nejako tu, žijeme. Či sme odmietači alebo máme otvorenú myseľ, iba skracujeme alebo predlžujeme čas prijímania nových informácií, postupov, technológií, oblastí. Jednoducho napísané, možno neviem ovplyvniť, či prší, ale viem ovplyvniť, či zmoknem.

Mnoho z nás dnes chce ovplyvňovať to, že prší. Píšem obrazne. Mám akýsi pocit, keď sa bavím na tému, čo chceme od života, tak mnohí máme sny, plány, ciele a dosť často začínajú, ak by som vyhral v lotérií, spravím toto alebo tamto. Áno, stať sa to môže, poznám dvoch ľudí, ktorí vyhrali, lenže berme to ako bonus, ak vyhráme. Alebo, ak by som našiel niekoho, s kým do toho môžem ísť. Taktiež to berme ako bonus.

Vždy začnime s tým, čo máme a tam, kde sme. Pokračujme, opravme, skúsme, pokúsme sa, len prosím nepremýšľajme nad tým, ako to spraviť. Buďme úctiví, rešpektujme, podporme, ak bude treba, spravme krok navyše a nezabudnime sem-tam aj na zábavu. Máme možnosť si vybrať lepší život, tak isto sa môžeme oň pokúsiť.

Článok je písaný všeobecne, nakoľko za posledné obdobie som mal niekoľko desiatok schôdzok, na ktorých sme sa bavili o  mnohých súvislostiach, ktoré sú uvedené vyššie. Nevystupuje v ňom žiadna osoba. Prosím, začnime s tým, čo máme. Stavme na dlhodobosť, podporme alebo aspoň nezavadzajme.