Type your search keyword, and press enter

O nevere

michal_botansky_o_nevere_bloger.jpg

Neznášam všeobecné kecy, lebo si ich vysvetľujeme podľa seba, aj keď niekedy sú viac účinnejšie. Nakoľko trafia to, čo majú bez väčšej snahy toho, kto ich hovorí. Vlastne zaujímavé je, že vždy, keď sa rozprávame, tak si slová a ich význam otáčame na seba.

Jedna z najcitlivejších tém v spoločnosti je nevera, či vo vzťahoch alebo aj v iných oblastiach našich životov. Je veľmi ľahko dostupná pre každého a stačí naozaj málo, aby sme do nej vstúpili. Niekto ju akceptuje, ďalší ju žije a ten zvyšok odmieta.

V romantických vzťahoch som nikdy nebol dobrý. Sú dôležité a zohrávajú obrovskú úlohu v ďalších krokoch. Možno aj preto je dobré si vyjasniť pravidlá fungovania na začiatku. Lenže ako vzťahy pretrvávajú, nielen romantické, meníme sa, napredujeme, máme odlišné potreby, nároky. Preto je dobré pochopiť najskôr samého seba, aby sme sa mohli stať niekým, kto bude zodpovedným partnerom.

Niekde som čítal, ako často meníme partnerov, s ktorými máme 80% kompatibility, za partnerov, kde je iba 20%. Je to akási záhada, za tak malé číslo sme ochotný pustiť k vode životných partnerov, rodinu, niekoľkoročné projekty, ale aj nádejne rozbiehajúce sa kariéry.

Sám môžem za seba povedať, keď som mal okolo dvadsať, ešte nevyriešené, čo chcem od života, stačilo málo a jemný vonkajší vplyv mi zmenil naozaj veľa. Takto som sa ocitol na strednej, základnom vojenskom výcviku, v prvej práci či v Londýne. Až jedného dňa som dupol a začal som hľadať niečo iné.

Bol som prvýkrát neverný práci, ktorú som dovtedy robil. Neznášal som ju aj tak. Takže prišiel len strach z nepoznaného a akési sklamanie, že možno som mal pokúsiť sa o viac. Pozitívna správa bola, spoznal som odlišnú krajinu a naučil cudzí jazyk.

Ak by som sa zamýšľal, tak nespočetne mnohokrát som mal podobné pocity. Takže vďaka nim som si stanovil filozofie, ciele, pravidlá. Chcem sa cítiť dobre a vytvoriť lepší život. Čim ďalej som presvedčený o tom, že je to možné. Podľa všetkého stačí naozaj málo. Všetko, čo robíme, žijeme je akýmsi neviditeľným vlasom prepojené. Takže ak sa stane z nás uznávaný odborník, je dosť možné, že si nás všimne aj niekto iný a bude nás chcieť k sebe.

Tiež sa nachádzam v období, kde je najlepšie riešenie zutekať, vymeniť  tričko a zabuchnúť za sebou dvere. Lenže nie je to najsprávnejšie riešenie. Verím, že sú situácie ktoré riešenia vyžadujú čas, emočnú inteligenciu a akési dospievanie. Samozrejme sú aj také, kde je nutné urobiť rázny rez.

Ak mám veci vyriešené so sebou, tak je veľmi jednoduché sa pohybovať svetom. Vlastne, tak by to malo byť, lenže nie vždy to tak aj je. Nezabúdajme, že okolo nás je mnoho pokušení, vďaka ktorým vieme veľmi ľahko skĺznuť na odlišné chodníčky. Aj preto jedna z dôležitých vlastností je byť verný sebe, svojím hodnotám, viere. Nikto nemusí uvidieť, že sme zjedli celý balík čokolády, no ak ju budeme jesť každý večer, narastie nám brucho, stehná a aj zadok.

Dodržať vlastné slovo pred sebou je asi to najťažšie. Nielen vo vzťahoch, ale v každodenných činnostiach. Preto je pre mňa najväčšia nevera nedodržanie vlastného slova pred sebou samým. Od nej sa následne odvíjajú udalosti, ktoré môžu druhým ľuďom, ale aj mne ublížiť. Nepíšem len o snívaní, o dokonalom tele a čokoláde. To je pre mňa  akýsi základný vzorec výpočtu, čo sa stane ak.

Slová

Slovo

Ono ti je to zaujímavé, čím lepší príbeh, tým viac likeov, sledovanosti, obľúbenosti. Moje príbehy, teda články, vznikajú pri tých nekonečných rozhovoroch alebo na  pätnásťminútových stretnutiach, kde sa bavíme “k veci”. Častokrát nenápadná myšlienka vie posunúť námet na ďalší článok. Tentokrát to bolo zabudnuté pracovné stretnutie.

Prichádza k nám leto a s ním aj ostrejšie lúče slnka, vysoké pracovné tempo je počas letných dní ťažšie udržať. Podráždenie, vyčerpanosť, nestihnuté termíny v práci, ale aj zmeškaný autobus vedia s nami zamávať možno trochu viac ako v inom období. K tomu ešte možno sľúbime kamošovi, v práci, či doma nejakú službičku, termín, a práve vďaka týmto “letným” okolnostiam nie všetko dodržíme tak, ako sme sľúbili.

Po úspešnom ukončení strednej školy som šiel na základnú vojenskú službu. Trvala síce šesť mesiacov,  no vtedy to bola pre mňa večnosť. Prvá myšlienka, ktorá sa mi vždy vynára pri spomienkach, bolo akési poučenie, že na tento čas budem spomínať celý život. Bola pravdivá. Druhá myšlienka mala ešte väčší vplyv na moje ďalšie kroky do života. „Slovo robí chlapa.” Myslím, že prvýkrát to bolo niekde v lese pri pochodovaní s plnou poľnou, kde veliteľ po nás kričal, aké je dôležité dodržiavať svoje slová, dohody, sľuby. Vtedy som si myslel o tom veliteľovi čokoľvek, len nie to, že dostávam jednu z najväčších rád do života, veď som mal devätnásť.

„Ahoj, počuj neviem to stihnúť, potrebujem jeden deň navyše.” Znejú moje telefonáty, keď jednoducho neviem splniť to, čo mám. V mojej práci som závislý na druhých ľuďoch.  Takmer vo väčšine prípadoch som viazaný na ich prácu, informáciu od toho druhého, ten je na ďalšieho. Pred klientom, ale aj biznis partnerom si odnášam všetko ja, či je to šľahačka z jahodami alebo horká čokoláda. Tým netvrdím, že ja som vždy stopercentný. K tomu sa stáva, že jedna, ale aj druhá strana reaguje podráždene a máme zbytočný oheň na stole.

„Vždy dodrž svoje slovo, keď to nie je možné, daj to tomu druhému vedieť.” Najlepšia škola je vyhrnúť si rukávy a niečo pokašlať, k tomu pozorovanie druhých ukazujú, čo vylepšiť alebo čo nerobiť. Môžeme sa čertiť na iných, ak niečo nerobia tak, ako sme sa dohodli, lenže dostávame akýsi signál, že asi nemáme niečo v poriadku aj my u nás. Takže, ak nabudúce budeme mať možnosť odfláknuť, či nedodržať, tak to radšej spravme poriadne, nech tam vonku pred celým svetom, ale hlavne pred sebou máme čistý štíť.

„Možno sa nestane nič, keď to nedodržím.” O tom, ako maličkosti tvoria celok už dávno vieme. Tak isto tušíme, ak vyvinieme všetko možné úsilie, nie vždy dosiahneme výsledky, ktoré očakávame. Vtip je v tom, že náš život má neskutočný zmysel pre humor, akousi vtipnou cestou nás posúva presne tam, kam máme ísť. Preto mnoho maličkostí začína v tej chvíli, keď sme úplne sami alebo dávame sľub, ktorý vieme, že nemusíme dodržať.

„Nikdy nesľubuj nič, keď sa cítiš dobre, nikdy nerob rozhodnutia, keď je všetko naprd.” Na základnej vojenskej službe som dostal lekciu o tom, ako je dôležité dodržiavať svoje slová. Možno mi to vraveli aj rodičia v detstve, no nespomínam si na to. V živote zažijeme ešte mnoho rôznych situácií, ktoré nás privedú k rôznym miestam, zážitkom, ale aj skúsenostiam. Nech sú naše okolnosti akékoľvek, dodržme svoje slovo, aj keď bude všetko tak, ako nemá byť.