Snaha

O úspechu, motivácií, cieľoch.

22. október 2017 Michal Boťanský Cesta poznania - Denník z biznisu - Všetko

Dnes je moderné rozprávať o úspechu, motivácií, cieľoch. Z každej strany na nás vyletujú správne rady, poučky, presné návody čo treba urobiť. Knihy, semináre, celoročné diáre sa dnes predávajú takmer bez reklám. Sľubujú nám pomoc a riešenia našich problémov, stačí, aby sme nasledovali ich presné kroky.

My sa chceme ďalej pohnúť vo svojich životoch, kariérach, vzťahoch, no ešte sme neprišli na to, čo chceme. Sme často viac pasívni ako aktívni, bavíme sa, konzumujeme, takmer vôbec na sebe nepracujeme. Ovládanie našej mysle, empatia, byť človekom, koncentrácia na proces, odbornosť v tom čo robíme je pre nás povrchová záležitosť. Zaujímame sa o najlepších, no tých, čo vytŕčajú z radu, ale sú zatiaľ bez výsledkov, odsudzujeme.

Materiálne veci sú dôležité, no nie najdôležitejšie. Lebo aj z nadupaného nového auta sa tešíme možno prvý pol rok. Kombinácia rovnováhy, zvedavosti, odhodlania, rozhodnosti, trpezlivosti, ochota niečo dať na čas nabok a kráľovská disciplína nám môžu do života priniesť zázraky, výsledky, ľudí, materiálne veci, teda ak sme ochotní pracovať. Niektorí z nás majú to šťastie a dosahujú výsledky skôr, ďalší z nás prídu k výsledkom po piatich, ale aj desiatich rokoch práce.

Chytiť príležitosť a zatiahnuť, alebo naviť a povoliť? Použime všetko čo máme k dispozícií, spravme milión jeden pokusov. Príďme čím skôr na to, čo chceme a začnime tvoriť to naše vysnívané. Toto všetko už dávno vieme, preto si pripomínajme každý deň, že môžeme mať lepší život, šťastie, materiálne veci, vzťahy. Posuňme sa každý deň aspoň o jeden krok ďalej, pracujme takto päť, desať, či pätnásť rokov a až potom sa obzrime späť.

Krok navyše ako investícia.

11. október 2017 Michal Boťanský Cesta poznania - Denník z biznisu - Všetko

Drahé kovy, pôda, nehnuteľnosti, peniaze, fondy, akcie, dlhopisy a dnes už aj kryptomeny, to je niekoľko z možností na zhodnotenie svojho majetku. Pri investovaní platia určité zásady, jedna najdôležitejšia z nich je – vždy investujme len to, čo nám nebude chýbať, ak by sme o to prišli. Pretože s investovaním ide ruka v ruke aj riziko, pre ktoré môžeme prísť o svoje úspory.

Každá investícia má svoje výhody, ale aj nevýhody. Odborníci tvrdia, že najvýhodnejšia investičná príležitosť takmer neexistuje. Ďalej tvrdia, že existuje len nami akceptované riziko, pre ktoré sme ochotní vstúpiť do takejto príležitosti. Taktiež časová návratnosť investície hrá dôležitú úlohu pri výbere spôsobu investovania.

Investovanie na Slovensku vo všeobecnosti nemá medzi nami dobrú mienku. Pretože sme zažili neúspešné spoločnosti, ktoré pohltili mnoho celoživotných úspor. Samozrejme, nezabudnime na nesprávne nastavené produkty, ktoré produkujú viac poplatkov ako výnosov. Napriek tomu, mnoho z nás je investorom, stačí, ak máme zriadený druhý pilier. No investovať tridsať eur mesačne do našej budúcnosti, dôchodok, deti to už nie je pre nás/viac TU/.

Ak by investovanie nefungovalo, dávno by zaniklo. Dnes si môžeme všímať ako ľahko peniaze strácajú svoju hodnotu, ceny potravín v obchodoch rastú, nehnuteľností a luxusných áut taktiež. Možností ako z tejto situácie vykľučkovať je mnoho. Najobľúbenejšie sú: kúpa druhej nehnuteľnosti alebo začať podnikať.

Spôsob ako začať je úplne jednoduchý, stačí začať. No pred tým ako začneme, položme si otázku, či sme šťastní tam, kde sa nachádzame, či sme úplne OK s tým, kam smerujeme. Ak odpovedáme pozitívne, tak je čas prestať čítať tento článok, aj ďalšie iné.

Produkty, systém, pridaná hodnota, rozpoznateľnosť, odvaha, štýl, áno, to všetko je zlomové v podnikaní. No kľúčová v podnikaní je ochota investovať čas, financie do toho najvzácnejšieho a to sú ľudia. Biznis partneri, klienti, odberatelia, dodávatelia, tím svojich ľudí. To znamená ľudia, s ktorými začíname tvoriť biznis, ale aj rodinu, by mali byť naša najväčšia investícia.

Peniaze sú kyslík v podnikaní, no nie vždy si budeme môcť dovoliť vyplatiť bonus, či odmenu. Všetko začína od nás, preto od prvých chvíľ začnime tú najdôležitejšiu investíciu. “S čím Ti treba pomôcť? Ako Ti idú práce? Poď so mnou na kávu. Ďakujem. “

Úprimný záujem, empatia, schopnosť viesť ľudí, vedieť vyčuchať príležitosť, kedy je správny čas zmeniť smer, alebo kedy bude treba udrieť silnejšie. To všetko ovláda líder, teda ten, kto vedie podnik, firmu, obchodný tím, ale aj rodinu.

Od prvej chvíle investujme svoj čas, záujem a ak máme, tak aj financie do našich ľudí. Zábava, vzdelávanie, tréningy, či spoločenské aktivity, bonusy. Hlavnou úlohou takýchto investícií je ľudí podporiť v dobrom aj v zlom, aby mohli rásť. Veď schválne, pozrime sa, koľko úspešných, známych ľudí na začiatku dostalo štartovací balík od svojho sponzora, vedomosti, príležitosť, či jedlo.

Takéto investovanie má najväčšiu návratnosť. Možno sa nám nevrátia žiadne prostriedky z toho konkrétneho človeka, tímu, do konca aj rodiny. No tie mimoriadne skúsenosti, ktoré dostaneme, sú častokrát obrovskej hodnoty. Nezabudnime, hodnoty sa v matematike premieňajú. Tak len na chvíľku si predstavme, aký obrovský dopad budú mať takéto skúsenosti na náš život, hneď ako ich premeníme.

Najlepšia investícia do budúcnosti je spraviť vždy niečo navyše pre našich ľudí, firmu, rodinu. Investovať čas, chuť, snahu, energiu, ešte jeden pokus a častokrát aj finančné prostriedky. Takéto investovanie je už dlhé stáročia našou súčasťou. Preto zabudnime na metódy “Cukor a Bič” a byť kamoš s ľuďmi, ktorým “ide karta”. Toto je najväčšie riziko, pri takomto investovaní.

Práca s ľuďmi je ťažká, mať fungujúcu rodinu je náročné, sme ľudia plný emócií, nie logicky premýšľajúce a konajúce bytosti. No ak by to bolo tak ťažké, náročné, únavné, v skutočnosti bolo, neboli by dlhoročné manželstvá, veľké firmy plné ľudí. Neverme všetkému, čo sa zdá na prvý pohľad ťažké. Spravme krok navyše ako našu investíciu, lebo nikdy nevieme, čo všetko je za tým a možno práve tento krok navyše bude ten najlepší.

3x nástroje

27. september 2017 Michal Boťanský Príbehy - Všetko

Bývanie, finančné poradenstvo sú pre mňa nástroje, vďaka ktorým sa dostávam na miesta, ktoré som predtým nepoznal. Svet online nám dnes všetkým umožňuje rozširovať svoju prácu ešte ďalej. Preto sú moje články pre mňa obrovskou pomôckou v mojej práci. Súčasťou môjho sveta je vytvárať okolo seba tímy ľudí, ktorí budú ťahať za jednu stranu povrazu v biznise ale aj v živote. No pred tým ako to celé začne, rozoberám s každým človekom tieto otázky:

Nájdenie toho, čo nás baví.

Na gauči, na sociálnych sieťach, s kamošmi možno nájdeme kopec inšpirácie. No iba makaním vieme nájsť to, čo nás baví. Niektorí z nás majú “šťastie” a nájdu skôr to, čo ich napĺňa, tí ďalší to nájdu nakopaním do zadku, zlyhaním a skúsením všetkého možného. Nech sme tu akokoľvek dlho, nemali by sme strácať čas v práci, v živote, ktorý nás nebaví. Dnes máme dostatok možností, ktoré nám umožňujú začať rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Dve hodiny denne na začiatok je vždy viac ako nula. Tip ako to nájsť: skúsme všetko.

Opustime svoje okolie.

OK, toto bude kruté, predsa máme radi svojich kamošov, rodičov, ale nenormálna časť z nich rieši aké je drahé maslo. Tá druhá časť sa robí, že robí, aby mali od každého pokoj. Ten zvyšok aj tak neoslovíme, lebo sú čudní. Naše okolie je naša najväčšia brzda. Tam sa zázraky pravidelne nestávajú. Častokrát ani len netušia, čo skutočne robíme. Nič nevysvetľujme, poďakujme za ich čas a pomaly ich nahraďme inými ľuďmi. “Veď koniec koncov sme kamaráti, tak hádam od nás peniaze pýtať nebudeš.” To je pekné, že sme kamaráti, ale na benzínovej pumpe nám bez peňazí nenatankujú. Tip ako opustiť svoje okolie: skúsme všetko.

Vzdelávajme sa.

Potrebujeme noty, aby sme vedeli, podľa čoho máme hrať, je jasné, že čím budeme dlhšie tam vonku, budeme potrebovať nôt menej. Technické informácie sú dôležité, no nie najdôležitejšie. My ľudia sme emočné tvory a podľa toho aj reagujeme. Bez vzdelania vybuchujeme, nevieme správne komunikovať, často ani premýšľať a vôbec, ako chceme niečo robiť, keď nepoznáme teóriu. Systém vzdelávania je dobrý, no najlepší systém vzdelávania na nás čaká tam niekde vonku. Pozrime sa na ľudí, ktorí sú svetoví lídri, či odborníci, koľko času venujú vzdelávaniu. Vzdelávanie, to je viac ako prečítať si knihu o komunikácii. Je to nekončiaci proces. Tip ako sa vzdelávať: skúsme všetko.

Či chceme alebo nechceme, každý z nás by mal niečo robiť. Je úplne normálne, že toto všetko bude bolieť. Tak isto nás bude bolieť, keď zistíme o desať, či dvadsať rokov, že sme mali ísť inou cestou. Tak prečo nerobiť to čo nás baví, tam kde nás to baví, s tými, ktorí s nami ťahajú za ten istý koniec?

Zaseknutia, Proxy, disko príbeh.

20. september 2017 Michal Boťanský Cesta poznania - Príbehy - Všetko

Tento článok bude pre tých z nás, čo sa niekedy v živote zasekli, či sú zaseknutí a nechcú isť ďalej, lebo im chýba presne tá nepodstatná informácia, ktorá aj tak nič nezmení.

Môj príbeh zaseknutia začal nenápadne. Mám to šťastie, že pri mne stoja ľudia, ktorí ma podporujú. Na začiatku, keď som začínal s biznisom, obehal som všetkých mojich kamošov, povedal som im, čo idem robiť. Zopár z nich uverilo, ale bolo aj ohŕňanie nosom. Mnohí viete, aký som bol. Kto vie ako by som sa ja zachoval na ak by som bol ich(Vašom) mieste.

Pani doktorka bola vždy mimoriadne múdra, rozhovory s ňou mali hlavu aj pätu pre mňa. Počas jedného z rozhovorov ma varovala pred falošnou vonkajšou motiváciou, zadubeným počúvaním druhých ľudí a syndrómom vyhorenia. Upokojil som ju, aby bola úplne pokojná, pretože viem, čo robím. Všetko som mal pod kontrolou.

Ako som sa mýlil. Sexi žlté auto som nikdy nechcel, na zrazu sa ocitlo v mojej knihe snov, ktorú som zmenil na ciele spolu s ďalšími vecami. Bol som úplne šťastný, žiaril som, všetko som videl v ružových okuliaroch, teda navonok som tak pôsobil. Začal som počúvať všetkých tých “úspešných”. Jedného dňa som sa prebudil, nevedel som ísť ďalej.

Začal som čítať knihy, pozeral som online semináre. Bolo to bolestivé obdobie, keď som si uvedomil, že vlastne nežijem to, čo chcem. Musela prísť životná zmena. Vyhľadal som profesionálnych koučov, psychológov a človeka, ktorý mi dal jedno telefónne číslo, aby som skúsil robiť to, čo ma baví.

Pokašľal som toho veľa, mnoho ľudí odo mňa odišlo. Nečudujem sa im. Veď som bol “parádny”. Je úplne jedno, čo napíšem, minulosť nezmením. Čo viem zmeniť, je to, čo robím teraz a to, čo budem robiť zajtra.

Mnoho z nás je zaseknutých, pracujeme v prácach, ktoré neznášame. Častokrát za almužnu. Jediný, kto z nás profituje, sú majitelia korporácií, ktoré zarábajú obrovské peniaze, majú čoraz väčší zisk. My riešime svojich 160 (pracovných hodín), žabomyšie vojny a prečo zdraželo maslo.

Pozri, zaseknutie je úplne prirodzená súčasť života. Knihy, kurzy, ľudia, kamoši, nakopanie zadku. Neexistuje jednoznačný recept ako sa z toho dostať. No ak zostaneme stáť vo dverách, nepôjdeme dopredu ani dozadu. Jeden môj kamoš často vraví: ”Ak chceš ísť dopredu, musíš byť ochotný ísť pár krokov dozadu.”

Majstri sveta, kamoši, naše okolie, sú často prekážkou za naším úspechom. OK niekedy sme to aj my sami. S najväčšou pravdepodobnosťou naše okolie nám ten úspech nedopraje. Preto si dajme pozor na ľudí, s ktorými trávime čas, od koho si berieme informácie, vedomosti. Úspech môže prísť po nás odvšadiaľ, aj v obývačke na gauči, ale to budeme musieť spraviť niečo senzačné.

Skutočný úspech nás vyvedie za hranice našich bežných dní, na nepoznané miesta, prinesie nových ľudí. Začneme vymieňať svoj čas, vedomosti za úspech ďalších ľudí. Ako hovorí Kevin Spacey: “Ak máme dostatok šťastia, že sme sa dobre pracovali, je našou zodpovednosťou poslať výťah späť.” Pozri, ak sa nechceme podporovať, tak si aspoň nezavadzajme a neubližujme si. Lebo o pár týždňov možno ty budeš potrebovať to, čo mám ja a ja to, čo máš ty.

Nech sme akokoľvek zaseknutí, našou povinnosťou je vyhľadať takých ľudí, ktorí si zaseknutím prechádzajú dennodenne a držať sa ich, pokiaľ nám poriadne nenakopú zadok, aby sme pochopili, že ten prvý krok robíme my. No nikdy nezostávajme s ľuďmi, ktorí nám nahovárajú, akí sme neschopní, pretože po čase im uveríme a staneme sa naozaj neschopnými.

Skutočný úspech nie je veľké auto, či dom, ale je to premôcť seba a dosiahnuť, čo sa nám ani v tých najlepších snoch nesnívalo. Hmotné veci sú toho prirodzenou súčasťou. Naša práca je dať svetu Proxy, “pozri toto funguje mne, zober si z toho niečo ty a použi to v tvojom disko príbehu, len tam dočerta nezostávaj stáť.”

Inovácie

13. september 2017 Michal Boťanský Cesta poznania - Všetko

Mnoho ľudí nemá v hlave jasno, čo chce od života. K tomu sú na nás nenormálne tlaky od okolia, sociálnych sietí, každý od nás chce, aby sme uspeli. Túžime po úspechu, po lepšom živote, rodičia chcú, aby sme si našli partnera, čím skôr založili rodinu, kúpili vlastné bývanie, k tomu naštvaný šéf, ktorý od nás chce, aby sme makali ešte viac.

Doba sa mení neustále, naši rodičia sa na nás sťažujú, aká sme strašná generácia, ich rodičia na nich, takto to pokračuje až k naším prapredchodcom. Z každej generácie boli tí, čo to dotiahli ďalej, taktiež tí, čo ešte ďalej, no a samozrejme sú aj takí, ktorí od života neočakávajú veľmi veľa. Zatiaľ to vyzerá tak, že každá generácia prežila, nech bola situácia akákoľvek.

Nároky na život stúpajú z každej strany. Preto je úplne normálne, že dávame prednosť kariére pred rodinou. Častokrát siahneme po práci, ktorá nás nenapĺňa, ale je dobre platená a vďaka nej máme bývanie, auto, či dovolenku. Teda vonkajšie hmotné veci, ktorými sa odmeňujeme pre život, ktorý máme.

Najhoršie je, že sme úplné zatvorení pred novými príležitosťami. Všimnime si ako často automobilky inovujú svoje autá. Ako často inovujeme náš život my? Mnohé firmy nemenia nič, používajú zastarané postupy a tak pomaly ale isto smerujú mimo hru. Sú pre nás akýmsi varovným signálom. Nech je to naša práca, naše zručnosti, náš rozhľad, nech je to čokoľvek. Ak sa neučíme niečo nové, nejdeme na miesta, kde sme doteraz neboli (nie cestovanie), nezmeníme v našich životoch nič.

Mať otvorenú myseľ, vedieť povedať áno a dať tomu celému čas. Pozri, ak budeme robiť donekonečna to isté, iba šťastnou náhodou dosiahneme niečo iné. Toto vieme naozaj všetci. Len ako keby sme na to tam vonku zabúdali. Je ťažké riskovať, že zrazu dostaneme dva “páči sa mi to”, kamoš si nás vyhodí z priateľov, suseda sa nám nepozdraví. Áno, to všetko je nepríjemné, no tak isto je nepríjemné pozrieť sa o 3 roky späť a povedať si: ,,Aspoň farbu pozadia na stránke som mohol zmeniť.”

Život je krásny, každý z nás tu má niečo konkrétne zažiť, niečím konkrétnym prejsť. Preto nestojme na jednom mieste, nehrajme pred sebou divadielka o tom akí sme úžasní a máme sa fantasticky. Inovácie patria do našich životov. Nech je učenie hry na klavír v tridstaťtrojke, v dvadsaťosmičke kreslenie na plátno, podnikanie v štyridstaťosmičke, ale aj učenie ako používať sociálne siete v šestdesiattrojke.

Algoritmus života

23. august 2017 Michal Boťanský Cesta poznania - vízie - Všetko

Často hovorím/píšem o potrebe používania sociálnych sietí, vlastného blogu. Som presvedčený o tom, že online svet je plný nástrojov na zlepšenie našich životov.

Fungovanie online sveta je mimoriadne komplikované. Vyhľadávače, siete, stránky používajú rôzne programy, ktoré na základe toho, čo sa nám páči vyhodnocujú, aký ďalší obsah nám ponúknu. Tieto informácie sa ukladajú, no a čím sme aktívnejší v ich využívaní, tým presnejšie vyhodnotia, čo sa nám páči. Pri ďalších našich návštevách nám takéto informácie zobrazujú.

To, čo sa deje v online svete, nie je nič nové, dali sme to tam z reálneho sveta. Tam vonku sa stretávame väčšinou s kamošmi, s ktorými máme podobné záujmy. Teda čím viac máme toho spoločného, tým viac sa stretávame. Áno, sú medzi nami aj takí, ktorí sa zo zvedavosti stretnú aj ľuďmi, s ktorými nemajú nič spoločného.

Život tam vonku, mimo online sveta, ponúka taktiež rôzne výhody. Teda pokiaľ ich vieme používať a nie len konzumovať. To otrepané: chceš fanúšikov, najskôr buď fanúšik, či úprimný záujem o druhých otvára aj tie najhrubšie pancierové dvere, naozaj funguje.

“Ahoj som Michal, vôbec netuším kto si, dostal som na Teba číslo, povedz mi niečo o sebe” znie častokrát úvod mojich rozhovorov. Nepozerám niekoľko rokov televíziu, bulvár, žiadne “informačné” médiá. Ak chcem niekoho spoznať, tak sa jednoducho opýtam. Veď čo najhoršie sa mi môže stať?

Doba je rýchla, máme mnoho povinností, nespočetné množstvo nástrah neustále odvracia našu pozornosť. Verím, že máme dve možnosti, jedna z nich je nechať sa pohltiť nástrahami, ktoré sa na prvý pohľad netvária ako nástrahy. Druhá možnosť je používať život okolo nás ako vrece plné pomôcok.

Preto nás všetkých navádzam na aktívne používanie života. Zabudnime na “programy”, “algoritmy”, “toto sa mi páči a iba to chcem sledovať”. Spoznávajme, vyhľadávajme nových ľudí, nové príležitosti, využívajme nástroje ktoré sú “online”, ale aj “v reálnom svete”, vyhoďme z hláv odmietanie, negativizmus a skúsme sa lepšie opýtať ako len “prečo?”

Dovolenka

9. august 2017 Michal Boťanský Denník z biznisu - Všetko

Každé ročné obdobie prináša zo sebou priestor na oddych, predĺžený víkend, či dovolenku. Relax patrí do života, je nevyhnutný pre naše telo, myseľ a aj ľudí okolo nás, aby si od nás oddýchli.

Tešíme sa z toho, že sme na preplnenej pláži, pridávame fotky na sociálne siete, počítame, koľkým našim známym sa páčia. Keď sa vrátime z dovolenky, tak ešte niekoľko dní sa tešíme, ale potom prichádza krutá realita.

Kupujeme si knihy, koučov, kurzy, chceme niečo urobiť so svojimi životmi. Po krátkom čase s tým prestaneme, lebo nič z toho, čo sme sa dozvedeli na miliónovom seminári, či v knihe, ktorá zmení všetko, nám tam vonku nefunguje. Odchádzame znova na pár dní preč.

Odísť na pár dní nie je zlé, no odísť od svojho sna môže mať katastrofické následky. Ak je čokoľvek skutočné, neodložíme to na poličku na dva týždne. Je úplne jedno, či v Chorvátsku na preplnenej diaľnici čakáme, kým sa rozhýbe premávka, či sme v Tatrách na štíte, alebo máme rande s tou sexi susedou.

Náš sen, vízia, biznis na nás čaká tam vonku. Príležitostí je mnoho, chodia za sebou. Ak zoberieme tu prvú, budeme tam rýchlejšie, možno o rok, dva, pokojne aj o desať. Preto nech sme kdekoľvek, buďme pripravení zažiariť a využiť príležitosť trebárs aj k splneniu toho bláznivého sna, ktorý nám omotal hlavu ako dvanásťročným. No a ten už bol na dovolenke dosť dlho.

Vlastná značka

26. júl 2017 Michal Boťanský vízie - Všetko

O potrebe vybudovať vlastnú značku dnes rozprávajú naozaj všetci, je toho plný internet, mnoho kníh, kurzov, koučov, mentorov.

Stretávanie s ľuďmi nebolo nikdy jednoduchšie ako dnes. Zmeniť svet nebolo nikdy jednoduchšie tak, ako dnes. Vytvoriť prelomový produkt, službu, nebolo nikdy tak jednoduché ako dnes. Mantry, predpovede, rôzne ďalšie kecy o tom, aký je život krátky, rýchly, nespravodlivý, sú pravdivé, teda pre tých z nás, ktorí im veria.

Budovanie svojej značky je omnoho jednoduchšie ako v minulosti. Vo svojich vreckách nosíme celé nahrávacie štúdio, pripojenie na internet, k tomu je okolo nás kopa inšpirácie. Máme dva svety, online svet, ale aj reálny svet. Môžeme budovať značku v jednom, druhom, ale aj v oboch zároveň.

Mnoho firiem, jednotlivcov sa dnes správa ako mamuty pred vyhynutím. Ignorujú možnosti, ktoré máme. Používajú zastaralé nástroje, sú pekne zamaskovaní v nových naleštených autách, v sexi oblečení a ich príjmy sú z činností, ktoré spravili v minulosti, pred 5 či 10 rokmi.

Inovácie, sledovanie trhu, tvorenie a dokumentovanie. Ľudí už nezaujíma, že máme toho veľa, nestíhame. Chcú mať pri sebe ľudí, ktorí im dajú konkrétne riešenia, ukážu im možnosti, namiesto slov im ukážu snahu s výsledkami.

Značka – to je viac ako meno firmy, produktu, služby. To je to, čo robíme, ako sa správame, čo robíme navyše, kde sa pohybujeme a v neposlednom rade to, čo tvoríme pre druhých. Dôležité pravidlo, ktoré platí, je, ak budujeme svoju značku – to, čo robíme online, robíme aj offline. Platí to aj opačne.

O tom ako je dnes ťažké mať čas, dodržať svoje slovo, vieme všetci. Tak isto vieme, že s klientom budeme sedieť my, nie firma za ktorú sa schovávame. Nového spolupracovníka donesieme do firmy my, nie spoločnosť, pre ktorú pracujeme.

Lebo ak by to tak bolo, tak tie naše spoločnosti nás nepotrebujú ani na prácu s klientom a už vôbec nie na nábor nových spolupracovníkov. Teda pokiaľ nepracujeme pre obrovské svetové spoločnosti, ku ktorým sa hlásia desiatky, ale aj stovky ľudí.

Sociálne siete, webové stránky, bloggovanie, nahrávanie videí, školenia, koláčikové párty, spoločenské akcie, naša práca, to všetko je súčasť budovania značky. Ak ignorujeme jedno alebo druhé, čaká nás zánik, možno pomalý, ale čaká.

Naši klienti, spolupracovníci, kamoši, chcú vidieť zákulisie – ako sa to tvorí, robí. Chcú vidieť, čím prechádzame, ako sa usmievame, mračíme, reagujeme v napätých situáciách, zvládame stres, tešíme sa z úspechov. Čo chcú najviac, je, čo im my prinesieme do života a ako im ho zlepšíme.

Príbeh, dokumentovanie a tvorenie by malo byť pre nás prirodzenou súčasťou našich životov. Je úplne jedno, či sme študenti, či máme zamestnanie, alebo máme veľkú zabehnutú firmu. Začnime teraz. Áno kritika bolí, používanie nových postupov, vecí bolí. K tomu my ľudia máme tendenciu “pomáhať” iným hneď ako sa “rozleje mlieko”.

Ty robíš skvelé koláčiky, ja viem robiť super foto, spojme sa. Spolupráca, podpora, to je budovanie značky. Hashtagmi si značku nevytvoríme. Nahoďme si hrubú kožu, neberme si k srdcu každého, vyhrňme si rukávy a poďme na to. Hry na schovávačku už dnes neplatia. Hneď ako budeme dobrí, ľudia nás začnú oslovovať sami.

Ty si značka, môžeš byť najlepšia značka na trhu. Teda ak si uvedomíš, že si značka 24/7/365, hej, aj v Chorvátsku na pláži.

Čas zažiariť.

5. júl 2017 Michal Boťanský Cesta poznania - Všetko

Poznáš to, nie som dosť dobrý nemám na to. Začnem s tým, keď si kúpim novy foťak, kameru, keď si prečítam tuto knihu, po tom kurze.

O strachu sa už popísalo mnoho. Existuje nespočetné množstvo kurzov, pomôcok ako ho prekonať, ale aj natrvalo zbaviť sa ho. Všetko funguje, no nevieme, čo konkrétne funguje presne pre nás.

Každá rana bolí, no každá rana sa zahojí. Možno nie hneď, ale časom určite. To čo sa hojí najťažšie, sú všetky tie nepremenené šance, ktoré sme sa báli premeniť, lebo sme nemali dobré auto, skvelý telefón, dosť peňazí na účte.

Bojím sa veľmi. Prebúdzam sa so strachom, zaspávam zo strachom. Od všadiaľ sú na mňa tlaky. Každý chce odo mňa výsledky, výkon, predaje, riešenia. Samozrejme včera bolo neskoro a čim viac tým lepšie.

Sám som si vybral moju prácu. To čo robím je môj životný štýl, moje poslanie, baví ma to. Pár krát do roka to všetko chcem zahodiť do koša a už nepokračovať. Viem, že by som sa k tomu aj tak vrátil, pokračoval ďalej.

95% ludi v mojom okolí ma nepodporuje, lebo nehrám podľa ich pravidiel. Teba aspoň to tvrdia, keď sa rozprávame. Tak som začal hľadať podporu na iných miestach. Ten zvyšok ma poháňa vpred, prihráva mi prihrávky, kontakty, obchodné príležitosti, koláčiky, či ma posúvajú na miesta o ktorých sa mi nesnívalo.

Áno, je to ťažké, keď kamoš ti môže dať like, no nedá ti ho. Áno, je ťažké, keď ti povie tvoj šéf aký máme super spoločný biznis model a nepodporí ťa, keď sedíš na druhej stoličke. Áno, je ťažké keď sa ti všetci v krčme smejú, ako šaškuješ pred kamerou a natáčaš video.

Tvrdá práca je súčasťou toho všetkého. Prekonávanie samého seba, prekonávanie strachu. Riskovanie a milión kilometrov krokov navyše. Žiadne sťažovanie, každý z nás ma svoje životné situácie, každý z nás chce niečo dosiahnuť, no a každý z nás niečo dosiahnuť môže.

Nečítajme knihy prečo to tak nerobíme, prečo to tak nejde, ale choďme von, skúsme to. Všetky tie kecy o strachu už raz a navždy nechajme doma. Nastal čas, nastal čas zažiariť.

Moje prvé video a zmrzka.

28. jún 2017 Michal Boťanský Príbehy - Všetko

Vzdelávam sa pravidelne, čítam knihy, pozerám videá ,kde sú tipy a triky, stretávam sa s podnikateľmi. Sledujem trh a jeho smerovanie. Používam online, ale aj offline siete.

O natáčaní videa som začal rozprávať pred dvomi rokmi. Napísal som si akčný plán, o čom budem točiť, ako pravidelne budem točiť. Prvý kameň úrazu bolo rozhodovanie , či budem natáčať videá po anglicky alebo po slovensky. Začal som zvažovať výhody/nevýhody.

Zvažovanie trvalo viac ako dva roky. Poviete si, nebola to pre mňa priorita, dostatočne veľký cieľ alebo až tak som to nechcel. Nech to bolo akokoľvek, myslel som na to neustále, až som zabudol, že ich chcem vytvárať.

Nemal som žiadnu kameru, foťák, program na úpravu videa bol pre mňa komplikovaný a vôbec, veď kto by pozeral moje videá. Na prvý pohľad výhovorky, no v skutočnosti to boli moje obavy, ktoré som nevedel prekonať.

Verím tomu, že všetko, čo sa deje, sa deje pre nejaký dôvod. Dostal som sa k dôvodu natočiť moje prvé video úplné nenápadne. Pozvanie na zmrzlinu od ľudí, s ktorými spolupracujem v mojom biznise. Vtedy som si povedal, zmrzku mám rád, no keď už tam idem, nech spravím niečo užitočné.

“Čaute, sme v Banskej Štiavnici a toto bude video o Banskej Štiavnici a o projekte, ktorý momentálne teraz robím, sledujte, čau.”

Na preplnenom chodníku som vytiahol mobil z vrecka, bez akejkoľvek prípravy som povedal prvú myšlienku do kamery. Jasné, zazerali po mne, smiali sa na mne, mal som trému, bál som sa. Napriek tomu som to veľké červené tlačidlo s nápisom nahrávaj stlačil.

Natáčal som približne 2 hodiny. Koktal som, nevedel som, čo mám povedať. Ani jeden záber nebol dobrý. Prišiel som domov, naštartoval som program, zoradil scénky, pridal hudbu, v nedeľu večer som nahral video na sociálne siete a v pondelok som to všetko zverejnil.

2300 videní má dnes moje prvé video. Presne o 2300 viac, ako pred tým, pokiaľ som žiadne nenatočil. Nie je dokonalé, mám sa čo učiť, mám svojich dobrých kritikov. Aj takých, čo v živote nestáli pred kamerou. Šiel som s kožou na trh. Použil som to, čo mám, investoval som svoj čas, požiadal som kamošov o pomoc, vytvoril som jednoduché prezentačné video mňa a projektu, na ktorom pracujem.

Prvým videom všetko začalo. Dnes sa mi už hovorí, mám ich za sebou 4. Takže už viem, aké to je keď je vietor, ľudia okolo, mraky, zabudnutý text. Nie neviem, učím sa. Často sa bavíme o osobnostnom raste, marketingu, prezentácii. Video je podľa mňa geniálny nástroj na zlepšenie seba v mnohých oblastiach.

Mne funguje humor, príbeh, moja osobnosť, chaos, žiadne technické kecy, emócie, jednoduchosť. A čo bude fungovať Vám? To zistíme, keď zapneš ten veľký červený gombík Nahrávaj.

Michal Boťanský

Search

Type your search keyword, and press enter