Dokážeme o mnoho viac, ako si myslíme. Že vraj, ak sme unavení, tak ešte máme štyridsať percent energie v zálohe. Rastieme, zlepšujeme sa, rozvíjame sa, keď tvoríme. Nič nerobením sa oslabujeme. Ak chcem byť dobrý v tom, čo chcem, potrebujem písať, točiť, fotiť, predávať, hovoriť a mnoho ďalšieho. Nech robím čokoľvek, vždy som niekým kritizovaný. Na jednej strane to posúva. Na opačnej strane sa mnohí práve preto ani len neodvážia postaviť na štartovaciu čiaru.

Rád sa učím od veľkých ľudí, tých, čo už niečo dokázali. Aj od tých, ktorí majú vízie a idú za nimi. Tí ostatní, ktorí len kecajú a hľadajú, ako by to nešlo alebo hrajú číselné lotérie. Lebo keď sa podarí trafiť jackpot, tak začnú, s tými čas netrávim. Ubližoval by som im. (Netvrdím, že vyhrať jackpot je nemožné.) Skutočne veľkí ľudia podporujú, posúvajú, nakopávajú, inšpirujú a nabádajú k snívaniu, k odvahe urobiť prvý krok a v neposlednom rade vytrvať. Sú plní energie, nápadov, inšpirácie a hlavne chcú od života viac. Uvedomme si, že sa môžeme obklopiť kým chceme. Lenže sú ľudia, ktorí nás ťahajú hore a tí druhí. Ak sme spokojní s tým, čo máme, tak nerobme nič.

Často píšem o začiatkoch, pretože mám pocit, že začíname každé ráno. Mám okolo seba ľudí, ktorí začínajú, ale aj takých, čo sa v tejto chvíli vzdávajú. Rozumiem tomu, že niekedy nás okolnosti prinútia kapitulovať, ale aj začať úplne odznova. Dôležité je si uvedomiť, že okolnosti, vyššia moc alebo nesprávne rozhodnutie nás môžu dostať z hry za veľmi krátky čas. Lenže tak isto nás vedia priniesť na najlepšiu cestu pre nás. Začínam každým novým pracovným stretnutím. Súkromných mnoho nemám, aj preto, že som si uvedomil, že priateľstvá, ktoré vzniknú z pracovných partnerstiev sú omnoho viac trvácnejšie. Končím každým zlyhaním, odmietnutím, zatvorením dverí. Pravdu povediac, mnohí sa vrátia neskôr sami, iným pomôžem. Začiatky a konce hrajú obrovskú rolu v našich životoch.

Zmieril som sa s tým, že ani moji najbližší ľudia mi neveria. Podľa všetkého pri najbližších prekážkach o nich prídem. Na druhej strane, otvárajú priestor pre druhých ľudí. Nehnevám sa na nich, že mi neveria alebo idú (alebo ja idem) odlišným smerom. Dlho som sa nechcel zmieriť s tým, že mnoho ľudí nebude okolo mňa. Tak isto som sa dlho musel zmieriť s tým, že to, čo vytváram, o to môžem lusknutím prsta prísť. A ak by som o to  prišiel, budem musieť vytvoriť nové projekty, možno aj na iných miestach. Strach je obrovský motivátor, ale aj ničiteľ.

Zmysel života je vybudovať, vytvoriť, zabaviť sa (nepíšem o dvojtýždňovom flákaní v Chorvátsku pri mori). Čokoľvek, čo  dostaneme po ceste, je bonus. Tajomstvo budovania, či ide o manželstvo, vzťahy, rodinu, podniky, obchody, je nikdy neprestať budovať. Možno sa to píše ľahšie, ako pod tlakom emócií, či životných okolností robí. Ak dostaneme silu a necháme sa uniesť, veľmi rýchlo sa môžeme dostať do končín ega. Ak o ňu prídeme, môžeme skončiť na najhlbších miestach sveta. Preto nezabúdajme, kto sme, odkiaľ sme a kam ideme.

V mojich článkoch vyzývam seba a možno tak trochu aj okolie, aby sme nabrali odvahu. Urobiť prvý krok je vždy ťažké. Rozhodnúť sa pokračovať, keď po rokoch práce situácia nie je ružová, chce kopu odvahy a trochu bláznovstva. Lenže okolnosti, nesprávne rozhodnutia, sa dejú a často sa dejú pre nás, nie proti nám. Aj keď niektoré skúsenosti najskôr pekelne bolia, až časom, skúsenosťami zistíme, že sme na tom lepšie, ako sa na prvý pohľad zdalo.

V mojich začiatkoch som na víťazstvá ani len nepomyslel. Už vôbec som sa neodvážil snívať o lepšom živote. Možno až dnes začínam vnímať, ako nejde o víťazstvá, mať lepšie auto ako sused, väčší dom ako kolega, krajšiu ženu ako strýko, zarábať viac peňazí ako starý pán podnikateľ. To, čo vzniká tam vonku je obrovská príležitosť, ktorej zmyslom nie je zbierať srdiečka, hviezdičky, sledovateľov, ale nájsť, spoznať, vybudovať seba. Samozrejme, prinajmenšom pokúsiť sa dosiahnuť niečo, čo nás bude robiť skutočne šťastným pred sebou samým.