Raz do mesiaca dávam dokopy partiu chalanov na cyklo jazdu po horách. Je to moja tretia sezóna čo sa snažím takéto výjazdy organizovať. No pravidelne jazdíme druhú. Je to úplne iný zážitok, ako keď jazdím sám. Kopa zábavy, frflania, hlášok, lepšie sa ide do kopcov a tiež niekoho nového spoznám.
Sme xc-čkári, to znamená cross country jazdci. V našom slangu sme dupači. Ide hlavne o jazdenie na zvážniciach v lese. Vyhýbame sa ťažším úsekom, náročným zjazdom. Veď koniec koncov na to nemáme stroje a ani jazdné zručnosti.
Neznášal som jazdiť terény, kde to trasie. Vlastne s gravelom sa to moc ani nedalo. Jazdil som s ním nejaký čas po horách. Priznám sa, viac to bolelo, ako sa usmievalo. Sám sebe som si sľúbil, ak jedného dňa vstúpim do horskej cyklistiky, pôjdem pozrieť aj terény, kde to viac trasie.
To, že dnes jazdím aj náročnejšie okruhy na vzdialenosti, prevýšenia, to nerobí zo mňa technicky zdatného jazdca. Viem, že mám svoje limity. S nimi prichádza taktiež strach, rešpekt v ťažšom teréne, či situáciách.
Ako tak si jazdím po horách. Spoznal som chalanov, čo jazdia gravity disciplíny. S obdivom sledujem ich jazdy, ako ľahko ovládajú bicykel. Snažím sa povyzvedať od nich niečo nové. Vždy príde myšlienka, o ktorej som pred tým nevedel.
Samozrejme majú k jazde prispôsobené bicykle, plášte, brzdy, tlmiče. V neposlednom rade, nejazdia prvý deň. Aj ja na mojom bicykli by som mal čosi tiež dokázať zajazdiť.
Jednou vecou je sústredenie. Pozerať sa pred seba, nie príliš dolu ani príliš dopredu. Sledovať prekážky, zákruty. Akonáhle je popadané lístie jazdí sa pomalšie. Teda pokiaľ nepoznám, čo je pod ním. Zvyčajne pod lístím je rigol, konáre, ale aj kamene. Dôležité je ísť obozretnejšie, ale zas veľa nepremýšľať. Bicykel zvládne oveľa viac ako si myslím.
Nie som zatiaľ technicky zručný jazdec. Nelietam nad zemou na zjazdoch. Sem – tam sa niekde pustím, ale v rámci svojich možnosti. K tomu skúšam jazdiť aj po náročnejšom teréne, aby som sa zlepšil.
Zubatá reprezentuje zjazd v lese, ktorý je náročnejší. Chalanom som ju ukázal, preto lebo mnoho z nich ju doteraz nepoznalo. Šli sme jej ľahšiu časť. Napriek tomu bola pre nás technická a mali sme tu čo robiť. K tomu moderné xc jazdy/preteky obsahujú podobné úseky. Ako vsuvka do tréningu je to fajn.
Tým, že okolo bicykla, hôr staviam teraz môj život, tréningy vnímam, že moje XC jazdenie nie je len „flow” aké si plachtenie na vyžehlenej zvážnici bez prekážok. Na druhej strane život nie je len „zubatá”.
Beriem to tak, že sú dni, keď všetko ide krásne a hladko. Potom sú dni, keď to trasie. Robím chyby. Mám prehnaný strach a ten ma zbytočne zväzuje. Neverím si. Napriek tomu postupne takéto zubaté jazdím viac.
Chcem lietať na bicykli medzi stromami? Nie. Toto je o lepších zručnostiach a zvládaní úsekov, ale aj dní, keď to trasie. Dostať do rúk, hlavy istotu, že aj tie náročnejšie časti, obdobia zvládnem.
Či dám na ďalšom výjazde aj chalanom „zubatú“? Hm, neviem. Určite do výjazdu vsuniem krátky náročnejší úsek. Viem, že len tak si zlepšíme technické zručnosti. Nie preto, aby sme mali lepšie výkony, ale aby sme si viac verili. Nielen na bicykli, ale aj mimo neho.
Čím ďalej verím viac, že práve horská cyklistika má obrovský vplyv na život. Nie len zlepšovanie technických zručností, kondície, ale aj odolnosti na psychickú záťaž. O tom viac už niekedy nabudúce.