Mám obľúbený tréningový úsek, je niekde nad Zlatnom po Kompanovú lúku.Raz ráno v sobotu, bolo čerstvo po daždi v hore nikoho nebolo. Na stromoch začínali pučať listy, les vyspevoval melódie. Hľadal som vo vreckách kameru, aby sa podarilo zachytiť atmosféru ktorá bola naokolo. Lenže jedna maličkosť. Mám desiatky videí z toho miesta. Jesenné, zimné, jarné, upršané, zasnežené, zamračené, so slnkom, tesne pred západom. V tom prišla ku mne myšlienka.
V istom životnom období, keď som bo presvedčený, že je potreba prečítať všetky knihy sveta. Sa ku mne dostali knihy ktoré poukazovali na mnoho udalostí ktoré sa bežne dejú v našich životoch. Ako napríklad je dôležité si uvedomovať plynutie udalostí, byť tu na tomto mieste, premýšľať nad tým čo robím v tejto chvíli. Bolo to obdobie, keď prichádzali nové, zaujímavejšie teórie. Jedna bola lepšia ako druhá. Cítil som, sa, že teraz konečne po prečítaní nasledujúcej knihy prerazím do sveta.
Podľa všetkého sa mi do teraz nepodarilo preraziť do sveta. Vlastne, už ani neviem či chcem. Sem tam knihu chytím do ruky, veď vždy je fajn sa zamyslieť, dostať sa k odlišným pohľadom a rozšíriť slovnú zásobu. Myšlienky ktoré nachádzam v knihách sú pre mňa nové, alebo ma utvrdzujú v tom čo si myslím. Sem tam sa stane, taktiež nič.
Častokrat snívame o tom co nemáme. Taktiež nie vždy si vážime to čo máme. Možno chvíľu sa potešíme a skôr či neskôr zabudneme. Chceme viac, inú farbu, novší model, lepšie miesto a pod. Istým spôsobom je to správne, poháňa nás to dopredu. Len jedna maličosť, tu je dobré si uvedomiť, že nie všetko musíme mať. Možno je toto jedna z dôležitých myšlienok, k ďalším cestám, myšlienkam.
To, že nemusím mať všetko, taktiež všetko zažiť spomínam v niekoľkých kapitolách blogu. Ono sú to také malé veľké myšlienky, ktoré v dôležitých životných rozhodnutiach, chvíľach je dobré mať na pamäti. Nie všetko dokážem zažiť, stihnúť, vyskúšať, zaznamenať.
No a tak nejako v spojitosti s podobnými myšlienkami ma napadlo v danej tréningovej chvíli, že nezaznamenám žiadne video, či fotku z opisovaného miesta. Vždy chcem odtiaľ fotku video aby som si moment zvečnil. Aby som nezabudol, ako je tam prijemne, sychravo, zima, alebo ako tam bolo. Príbeh pokračuje ďalej.
Zachytený moment zverejňujem na sociálne siete a očakávam, že aj druhým používateľom sa bude páčiť. S nim nasleduje ďalšie reakcie plné hormónov šťastia, radosti, smútku, naštvanosti, podľa reakcii ľudí ktorých algoritmus osloví. Pre takéto reakcie, veľmi často zaznamenávam udalosti okolo mňa. Nie je to zlé, sú ľudia, čo sa takým živia.
Všimol som si jednu maličkosť, pri zachytávaní podobných chvíľ. Mi hlavou prebiehajú myšlienky: ako opíšem moment, aké slová použijem, čo hudba, filtre. Ako keby mi unikal ten moment, v ktorom sa nachádzam, pre ktorý trénujem, chodím von, do lesa, pokračujem. Nevšímam si čo sa deje okolo, zabúdam čím práve prechádzam, nevnímam zvuky vône, pohľady, terén.
Dostávame do rúk pomôcky, ktoré nám veľmi uľahčujú život. Môžeme za krátku chvíľu zhotoviť desiatky fotografií, videí. Aby sme si lepšie pamätali chvíle, ktoré prežívame. Je to skvelé, hlavne keď sa k ním vrátime o niekoľko rokov.
To čo je teraz, možno to je dôležitejšie ako fotka, video, desiatky páči sa mi to. Práve to čo sa deje teraz je skutočná podstata života. Prežiť to, čo sa deje práve v tejto chvíli. Za mňa sú to stúpania na tréningoch, vzdialenosti, trénovať proti vetru, doviesť schôdzku do úspešného konca pre všetky zúčastnené strany, mať skvelý pocit z jazdy, z dobrého jedla, či dosiahnutiu dôležitého kroku a mnoho ďalších.
