Myšlienky opäť niekde z kopca. Nejako sa ku mne dostala poznámka, že som lepší, rýchlejší, výkonnejší. Čo tak celkom nie je pravda. Je úplne jedno či sa chceme baviť o tréningu v horách, alebo o tých bežných chvíľach. Niekedy dávno, prichádzali od mňa myšlienky, že som dobrý. Nebolo to celkom tak, mohol som len šťastie, či stretla ma náhoda.

Mám rád sociálne siete, vedia veľa ukázať, naučiť. Jedna z nich mi sleduje hodnoty tréningov. Po pravde pozerám sa na čísla len orientačne, nakoľko sú ovplyvňované používanou technikou, počasím, dĺžkou tréningu, v akej sme nálade, koľko máme od trénované a pod. Vďaka tejto vychytávke sú rôzne trate rozdelené na úseky. Systém po nahratí mapy tréningu, vyhodnocuje, ako sme jednotlivé úseky zvládli, odmeňuje za každý pokrok.

Ja som zaradený v štvrtej kategórii v stúpaní do kopcov. V praxi to znamená, že som približne o polovicu pomalší ako tí najlepší. Mne ukazuje čas prejdenie úseku, trebárs dvanásť minút a prví majú hodnoty okolo štyri, päť minút a tak ďalej. Všetko je možné upraviť, vylepšiť tréningom. Mne sa páči, že tie čísla sa dostali ku mne. V praxi si predstavujem ako dobrý musel byť prvý chalan, keď po tom kopci doslova preletel.

Aj vďaka tej sieti mám prehľad o svojom pohybe. Lepšie si viem naplánovať trasy, nakoľko poznám moje približné časy, rychlosti na jednotlivých terénoch, povrchoch. K tomu dostávam upozornenia na moje vlastne zlepšenia pred sebou. To znamená, že čím viac trénujem tým mám lepšie časy. Je v celku prekvapivé, že mnoho najlepšie dosiahnutých časoch prejdení jednotlivých úsekov, som dosiahol na konci svojich fyzických síl.

Niekoľko článkov dozadu som písal o dôležitosti užívať si nie len tréningy, ale život ako taký. Čísla sú fajn pomôcka. Mávam raz za čas tréningy zamerané na rýchlosť, na dĺžku, či prevýšenia, ale aj také, keď len idem vonka, trebárs pozrieť výhľady z Tribečskej hrebeňovky. Snažím sa viac jazdiť mimo čísiel, sledovaním tepov, zón. Je dobré o takýchto vychýtávkach vedieť. Napríklad keď sa pripravuje na súťaž, naberá sa kondícia. Nič proti nim nemám. Sú skvelo pomôckou.

Aj preto sa snažím strániť porovnávania z druhými. Neviem koľko majú od trénované, akú majú techniku, podmienky a pod. Jediný s kým sa chcem porovnávať sú moje výkony z minulosti teda s predchádzajúcich tréningov. Ten druhý môže ukázať, kam je možné dostať sa, poradiť techniku, či odhaliť tajný tip.

Ak idem na výjazd s niekým kto nemá takú kondičku ako ja, uvedomujem si, že je potrebné takéhoto parťáka podporiť, neutekať pred nim, miestami potlačiť a samozrejme raz začas počkať kúsok ďalej. Hlavne na bezpečných zjazdoch. Tak isto je dôležité zabaliť o tyčinku navyše a mať zábavu.

Veľmi jednoducho niekoho môžeme odradiť, ak sa budeme predvádzať. Jasné, že keď mam tréning na rýchlosť buď idem s niekým kto je na tom podobne, alebo sám. Zmysel mojich športových aktivít nemá byť zhadzovanie a posmievanie, práve naopak. Existuje mnoho tréningov metód, ktoré nám pomôžu zlepšiť sa. Jednou z najjednoduchších je: trénuj veľa a pomaly. Hovorí sa že časť by mala bolieť, časť by mala byť zábava a časť by sme mali odovzdávať skúsenosti druhým. Pomer si nájdeme časom ako nám bude vyhovovať.

Kazdý sme na tom podbone len sa nachadzame v rozlicnych fázach a usekoch nasich ciest. Fyzické sily vieme zlepšíť do určitého momentu. Treba na to pamätať, máme svoje limity. Tie prekonať je možno vhodné opýtať sa či je to potrebné. Teraz sa nebavíme o vybehnutí na menší kopec. Ten vybehneme tréningom. Bavíme sa ked to už naozaj dalej nejde a na druhý, tretí či štvrtý deň zjeme chladničku aj u susedov a nebudeme vedieť chodiť.

Ak stratíme zábavu, ciel, niečo čo nás poháňalo v pred, budeme stáť pred veľkou možnosťou vykašlať sa na to. Nech je ide o čokoľvek. Hlava je kľúčom k úspechu. Ak si myslíme, že už ďalej to nepôjde, tak sa veľmi mýlime. Naše telo je stvorené aby prežilo. ako náhle klesne kontrolka energie pod určitú hladinu, cítime sa unavene. Dobrá správa je, že vraj sme približne v polovice zásob energie. Aj preto sa snažme do hlavy nepúšťať situácie, myšlienky, pocity ktoré nás budú oslabovať v tých najvhodnejších chvíľach. Na to slúžia jednoduché cvičenia. Napríklad ešte kúsok, po tamtú zákrutu.

Nič sa nestane, ak nebudeme všetci športovci. Môžeme priberať nejaké to kilo, nebudeme mať záplavy hormónov šťastia po tréningoch. Na druhú stranu, asi nespoznáme bolesť pri záťažiach, daždi, vetre, či zranení. Risk patri do života, no hrozí tu bolesť z nepoznaného, z okolnosti. Možno sa zmokne, vymrzne, ale pozor tak isto hrozí úspech, že to dopadne dobre. Čím ďalej som presvedčený, ako takéto slová neplatia len pri športových tréningoch.