Každý človek, ktorý príde do života, istým spôsobom ovplyvní veci, myšlienky, pohľady. Niekto viac, ďalší menej. Samozrejme nie vždy si uvedomím, že sa to tak aj deje.
Učím sa na vlastných skúsenostiach, ale aj od niekoho kto ich ma oveľa viac ako ja. Tu treba povedať, že som mal šťastie. Ľudia, ktorí sú odo mňa vzdialený na milióny svetelných rokov, ma pustili do svojich životov. Ukázali mi ďalšie pohľady, či zopakovali to čo už viem. Niekedy to boli len také malé aha momenty, pripomenutia, taktiež masívne šoky.
Prichádzam na to, ako je dôležité byť sám so sebou. Venovať sa niečomu čo mam rád. Mať nejaké miesto kde sa môžem schovať od bežného dňa. Pozorovať svoje myšlienky, pohľady a to čo mi beží hlavou. Nie je moc dobre tam zostať dlho. Príliš veľa samoty je škodí, teda aspoň mne.
Predstavy, snívanie majú svoje opodstatnene miesto. Len je dobre pripomenúť, že je aj fajn okolo toho urobiť. Tu je dôležité povedať, že existuje neskutočné množstvo možnosti čo robiť. Len nie všetko bude aj fungovať. Neexistuje len jedna správna cesta.
Nemusím mat všetky skúsenosti sveta, zažiť a spoznať všetko. To ani nie je možné stihnúť za jeden život. Je namieste z času na čas skúsiť niečo, čo som predtým neskúšal. Tiež nie som zástanca hrať na istotu, ležať na gauči a nič nerobiť. Páči sa mi myšlienka ukázať sebe, svetu čo sa mi páči. Robiť to, hovoriť o tom, sem tam pokecať s ľuďmi čo majú podobné zaujmi. Mám rad byť aktívny, využívať nástroje ktoré mame k dispozícií.
Sem tam sa stane že sa dostanem k životnej príležitosti ktorú odmietnem. Ako keby sa bojím povedať áno. Po čase si často hovorím, že som mal aspoň skúsiť. Možno by som niečo nove zažil. Snažím sa moje odmietanie odmietať. Niekedy ma hnevá. Veď naozaj mnoho pekných veci sa môže začať práve tým, že poviem áno.
Už mnohé rozhodnutia som pokašlal pre nepodstatné maličkosti, alebo som si nesprávne vysvetlil. Zvyčajne je pre mňa najlepšie práve to čo odmietam v daných chvíli. To som si už všimol. Čim viac niečo nechcem, tým viac to je okolo mňa. Lenže práve, ak si poviem dobre, dám tomu šancu, zvyčajne začnú vznikať skvelé chvíle, zážitky. Niekedy stačí povoliť svoje ego, nesprávne vykreslené predstavy. Akceptovať to čo je, pustiť to do života, aj keď len na par chvíľ. Niečo nove sa naučím, zažijem, alebo si potvrdím to čo už viem.
Život je záhada. Jedno náhodné stretnutie, môže viest k niečomu, ale aj ničomu. Pozdrav vie zmeniť všetko, ale nemusí nič. Zbytočné úvahy, premýšľania, vymyslené príbehy práve všetko môžu pokaziť. Pred tým ako niečomu poviem nie, sa nachvíľu snažím zastaviť. Či naozaj odmietam príležitosť, seba, alebo len nevidím to čo by som mal vidieť. K tomu ak budem donekonečna odmietať, je dosť veľká šanca, že zmeskám najlepšie a najkrajšie životné príležitosti. Za mňa je život aká si náhoda na prvý pohľad. Sem tam som v ňom za spoluautora, inokedy za hlavného čarodejníka, ktorý všetko vyčaroval sám.
