Za posledné obdobie som sa dostal do situácií, kde to riadne iskrilo. Išlo o vzťahy, lásky, vzrúša, záväzky, športy. Tak sa aj hodí, sám pred sebou vyrozprávať čo sa deje. Článok je venovaný môjmu staršiemu ja. Nie je napísaný o nikom konkrétne. Vlastne teším sa na správy, blokácie, scény a kto vie čo ešte.
Mam rad múdrych ľudí a tých čo naozaj vedia. Sú pre mňa inšpiráciou, sem tam od nich použijem vetičku, alebo dve. Tony Robbins raz povedal, že je veľmi dobré sa pozrieť na seba, situáciu v ktorej sme. Mali by sme ju vidieť presne aká je, nie horšia, ani lepšia. Potom by bolo fajn sa zamyslieť, čo s tým chceme urobiť. Posledný krok je akcia, čin na dosiahnutie toho čo chceme.
Zamýšľam sa o situácií v ktorej som. Mám nejaký vek, možno sem tam už aj tuším o čom je život. Aj keď stále si myslím, viem veľmi málo. Taktiež viem, že takmer nič neviem. Toto je dôležitý fakt, ktorý si sám pred sebou vyjasňujem. Je lepšie vyjasniť a mať čistý stôl, ako nosiť zo sebou vrecúško nespravodlivosti, výčitiek s mal som zas pravdu. Sme v dobe, kde každý vie všetko. Máme názor na celý svet, jeho problémy. Vieme čo by sme urobili s miliónmi, ktoré zajtra vyhráme, alebo dostaneme čoskoro od strýka. Čudujem sa ako je to možné. Ja nedokážem ani len vnímať čo sa deje okolo mňa. Neskutočné množstvo informácií mi uniká.
Viem čo chcem od života, nejaký čas aj mne trvalo pochopiť súvislosti a poskladať skladačku. Pri spoznávaní nových ľudí som pasívny. Skôr dám niekomu na sieti srdiečko ako oslovím v reálnom svete. Oslovení mám aj tak dosť, každý deň sa stretávam s novými ľuďmi. Nemám strach z odmietnutia, to sa deje často. Možno to nie je najnepríjemnejší pocit, ale je to súčasť toho čo žijem. Neznášam konflikty, snažím sa im vyhýbať. Rešpektujem druhých, teda pokiaľ mi nie je ubližované.
Neznášam povaľovanie v kaviarňach, nič nerobenie, flákanie a dovolenky. Som sportovec, vsetko okolo mna je tomu prisposobené. Pohyb je pre mňa priorita číslo jedna. Čím viac som presvedcený, ak sa budeme každý deň v rámci svojích možností hýbať, budeme sa citiť, vyzerať a pôsobiť lepšie. Budeme robiť svet lepším miestom. Samozrjeme nie je pohyb ako pohyb.
Mám rád dlhodobé vzťahy, založené na jednoduchých princípoch. Ak je napr. niečo čo nás spája. Ten zvyšok nejako bude. Stáva sa že sa pokazia lebo niečo. Vtedy nechávam veci plynúť len tak. Nemá zmysel ukazovať na druhého prstom, hájiť si svoju pravdu za každých okolnosti. Aj tak je to jedno. Nevieme čo sa deje na druhej strane.
Nie som žiadny lámač ženských sŕdc tým sa ani nemienim stať. Neznášam baliť baby, hrať divadielka, okúzľovať, chodiť na kávy, večere za účelom spoznania. Žiadne siahodlhé telefonáty, tie ma ničia. Veď aj tak to nikdy nie je tak ako to na prvé pohľady vyzerá. Veľmi podobné princípy používam v tom čo robím. Mám rád, keď veci idú samé, bez nátlaku. Samozrejme, že niekedy je potrebné sa postaviť a isť dopredu so zástavou.
Sem tam sa stane, že sa dostanem do situácie kde sa zarozprávam. Súhlasím s druhým názorom bez argumentácie. Zvyčajne takto sa pohybujem svetom bez nároku, na niečo. Mne sa páči, keď tomu druhému môžem venovať aspoň chvíľku času, niečo nové sa dozviem. Odchádzam s pocitom, že možno vďaka takejto maličkosti má niekto lepší deň. Veď ruku na srdce, vždy je skvelý pocit, keď s niekým prehodíme pár viet a ešte na konci rozhovoru sa cítime dobre.
Lenže stane sa, že niekto si moje úmysly vysvetľuje inak. A ja chcem len prejsť dňom, týždňom, bez ujmy. Nehľadám vzťahy, neverím na hľadanie niečoho čo je všade okolo nás. Verím na príjemnú atmosféru, primerané srandičky, vyhrnuté rukávy, voľnosť a poznanie toho čo kedy urobiť/vytvoriť, alebo nechať tak.
Je nad slnko jasné, že sú okolo nás dni, keď jednoznačne je potrebné zvýšiť hlas, naštvať, vykričať , stratiť sa. Tak isto prídu celoživotné nedorozumenia, omyli, chyby, pri ktorých nebudeme strácať len seba, ale aj druhých. Je veľmi ľahké sa naštvať na celý svet, ešte ľahšie je naštvať celý svet. Možno je to aj dobre.
Mať okolo seba ľudí je naozaj skvelé. Či sa bavíme v práci, doma, alebo niekde naokolo. Nezabúdajme, že každý z nás si nesie zo sebou batoh plný emócii o ktorých ten druhý často ani len netuší. Svet nie je krásne prvé rande, možno niekedy áno. Zvyčajne ide o viac ako len o prvý dojem, pohľady, kecy. To už je na každom z nás, čomu uverí. Tým netvdrím, že svet je tmavé, chladné miesto, práve naopak. Veď schválne, koľko prvých rándení máme v živote a koľko tých potom.
