Vedomosti

Dovoliť si uspieť.

18. júl 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - Denník z biznisu - Všetko

Čím ďalej som presvedčený o tom, že ak chceme čokoľvek dosiahnuť, mali by sme vedieť, čo presne chceme, čo sme ochotný za to dať, čo sme ochotný pre to spraviť, takisto vedieť si predstaviť, že to naozaj aj dosiahneme, v neposlednom rade si dovoliť uspieť.

Hneď na začiatku prichádza niekoľko prekážok. Tou prvou je vlastné ego, druhá je trpezlivosť, tretia je výdrž, štvrtá vyhrnúť si rukávy, piatou je vedieť si predstaviť, že uspejeme a šiestou vypustiť z hlavy strach z úspechu. Dať na stranu svoje ego je hračka, s trpezlivosťou je to trochu ťažšie, s výdržou budeme pokúšaní takmer neustále, no predstaviť si, že uspejeme, keď nič tomu nenasvedčuje, bude riadna makačka. Áno, už mnoho z nás skončilo, lebo trpezlivosť alebo sa vzdali príliš skoro, zabudli, že bolo treba urobiť aj nejaký ten krok navyše, či stráviť nejednu polnoc v kancelárií, ale prišlo zľaknutie z úspechu. Presné štatistiky zatiaľ neexistujú, koľko ľudí v živote neuspelo a taktiež sa môžeme len domnievať, čo bolo príčinou neúspechu.

Prosím, nemýľme si úspech s veľkým parádnym autom, pätnásť poschodovým domom s heliportom a bazénom. Skutočný úspech je niečo, čo budeme cítiť len my sami. Pre niekoho je to stáť na prvých miestach v rebríčkoch milionárov, pre iného je mať farmu na odľahlom mieste a žiť pokojný život. Nenechajme sa poblázniť marketingom úspechu, len my vieme, čo je pre nás správne a skutočné.

Existuje niekoľko spôsobov, ako môžeme dosiahnuť víťazstvo. Tehla po tehle, krok za krokom, alebo spleť rôznych životných okolností pred nás prinesie príležitosť, ktorá nám nemusí dávať na prvý pohľad žiaden význam, no ak ju zoberieme, môže nás doniesť na miesta, o ktorých sme ani nesnívali. Teórií je viac ako dosť, veď koniec koncov, životopisy mnohých ľudí hovoria za všetko. Niekedy stačí navštíviť ľudí okolo seba, ktorí niečo vybudovali, alebo aj takých, čo stratili všetko.

Mať cieľ je dôležité, vedieť kam chceme ísť takisto, no takisto je fajn skúšať a hľadať, len by to malo byť morálne a nemalo by to byť na úkor druhého. Mnoho vedcov skúma myseľ, mozog, ako funguje a čo všetko dokáže. Sila vedomia a podvedomia čoraz viac vstupuje do pozornosti, a to nielen medzi športovcami, ale aj medzi podnikateľmi, ale je čoraz populárnejšia v osobnostnom seba rozvoji. „Dal som si to do hlavy a šiel som za tým,” to je najčastejšia vetička, ktorú používajú ľudia, ktorí už dosiahli to, čo chceli. No za tou vetičkou sa ukrýva mnoho životných príbehov. Takisto my v sebe ukrývame nejeden životný úspech a niekedy sa stane, že naň zabudneme, či ešte horšie, podceňujeme ho, ale aj seba. Tým si istým spôsobom búrame pod sebou pomyslené schodíky sebavedomia.

Prosím, nemajme záložný plán, ťažké časy sú súčasťou, taktiež neúspechy, prekážky, často aj ponižovanie od kamošov, či životných partnerov. Taktiež si nehovorme, že vždy to tak bolo, lebo to tak vždy bude. Doba, v ktorej žijeme nám ponúka mnoho výhod, je na nás, či ich využijeme alebo nie. Ja používam v praxi všetko, čo je dostupné, mám svojich mentorov, od ktorých sa učím. Učia ma, že usilovná práca, trpezlivosť a predstavivosť majú neskutočnú silu, aj keď robíme chyby, netreba sa vzdať.

Odvaha povedať áno novým príležitostiam, odvaha risknúť všetko, odvaha zmeniť staré vzorce myslenia, prinajmenšom aspoň niečo skúsiť. No tak isto mať odvahu povedať nie, keď máme skákať do hlbokej studni, odkiaľ nie je návratu. K tomu plánovanie výrazne napomáha dosiahnuť život, no tak isto niekedy popustiť uzdy a nechať sa unášať prinesie nečakané výsledky. Je možné, že veľmi dlho sa budeme trápiť, a to všetko čo chceme, dosiahneme naraz. Nevzdávajme sa, buďme trpezliví, dovoľme si uspieť, nikdy nevieme, pre koho sme vzorom, kto nás sleduje. Konajme tak, že uspejeme. A keď uspejeme, tak sa nenechajme strnúť úspechom a pokračujme ďalej.

Rozhovor na schodoch a otázka.

13. jún 2018 Michal Boťanský Denník z biznisu - Príbehy - Všetko

Možno dnešný článok bude znieť naozaj trochu bláznivo. Nebudú v ňom žiadne rady, ale iba opis toho, čo používam tam vonku. Nepamätám si, kde som toto použil prvýkrát, no mám dva záchytné body, od ktorých sa odrážam. Prvý bol rozhovor s kolegom u mňa v kancelárií a druhý bol v nedeľu na schodoch v známom slovenskom meste.

Bola slnečná nedeľa, ako inak, trávil som ju pracovne v meste, niekto ma posunul k nejakému chlapíkovi. On len vedel, že som dobrý a možno ja budem ten človek, ktorý mu dá riešenie, ja som o ňom nevedel nič. Verte, o tom chlapíkovi by som mal vedieť niečo, je to známa osobnosť. Samozrejme, ja sa moc nekamarátim s televíziou, magazínmi a pod., takže veľká časť zo slovenského diania mi uniká. Teda, na prvý pohľad sa tak môže zdať. Viete, ja sa na dianie pýtam ľudí, tí povedia všetko. K tomu mám dobrú fintu, ktorú používam pri každom človeku. To som sa naučil z múdrych kníh: „Ak chceš niekoho spoznať, nepýtaj sa na neho okolia, ale choď rovno za ním.”

Sedíme na schodoch, bavíme sa o tom, čo chce vyriešiť, úplná pohodička. Veď v nedeľu by malo byť ľahké pracovné tempo. Mne sa na tom chlapíkovi niečo nezdalo, lenže nevedel som, čo to je, tak som sa začal pýtať: „Počuj, čo robíš?” Celkom sa chalan chytil, tak som pridával ďalšie otázky. „Čo vieš a čo by som mal o Tebe vedieť, keby som chcel byť tvoj kamoš?” Prežil som rozhovor, dohodli sme sa na spolupráci a časom sme sa skamošili. Je to vzdelaný človek, k tomu má prehľad a ja som jeho fanúšik, nielen na sociálnych sieťach (nie preto, že je populárny). Vždy, keď som v meste, tak ho vyťahujem na kávu, čaj alebo niekedy si dáme aj koláčik. Vždy sa zaujímam.

Vtipné je na tom to, že moji kolegovia sa ma pýtajú ako, či čo majú zlepšiť, aby mali lepšie vzťahy. O tých milión maličkostiach im nevravím, aj tak nepočúvajú a rozprávať, aby mi niekto prikyvoval, z toho som už vyrástol. „Úprimný záujem ukázať tomu druhému, že som človek,” je mimoriadne dôležité. Hlavne robiť to bez bočných úmyslov. „Počuj, budeme sa kamošiť a potom ty budeš môj klient.” Takto to nefunguje, aspoň u mňa nie. Mnoho mojich priateľov z detských čias, či z dospievania sa nestali mojimi klientami, ani spolu nespolupracujeme, samozrejme, že som ich oslovil. Nehnevám sa na nich, práve naopak, som im vďačný, pretože mi dovolili vyrásť a nepriamo ma donútili nájsť cestu inde.

Dlhodobosť. Nech to znie akokoľvek otrepane, najskôr si ja sám musím upratať v hlave čo vlastne chcem robiť, dosiahnuť v pracovnom, ale aj v súkromnom živote, vyhrnúť rukávy, nájsť cestu. Tých maličkostí, ktoré sú za tým je asi mnoho. No úprimný záujem o druhého alebo nájdenie toho, čo nás spája je naozaj skvelé. Ešte raz opakujem, žiadne postranné úmysly (sex, biznis, životné výhody, biznisové výhody, obchod). Áno, je možné, že sa niečo z toho udeje, ale to beriem ako bonus. Na druhej strane, keď chcem s niekým spolupracovať, poviem mu to priamo.

Je o mne známe, ak sa mi niečo nepáči, nie som tam a už vôbec sa nebavím s ľuďmi, kde cítim, že to nie je vzájomné. Neverím na boje, ani na to, kto z nás je lepší. Povzbudím, pomôžem, vyhrniem rukávy, no ak mi ten druhý kradne moje sny, nemám takého človeka vo svojej blízkosti. Jasné, mám kamošov, ktorí robia bláznovstvá, sem-tam niekomu naložím, sem-tam ukážem iné pohľady a sem-tam nechám tak. No vždy sa snažím podporiť.

Každý z nás je v niečom dobrý, no nie je našou úlohou presviedčať druhých, že to tak je. Bol čas, keď som neskutočné túžil, aby ma ľudia rešpektovali, uznávali v mojich profesiách. Dnes viem v čom som dobrý, keď ma niekto chváli, ide ma roztrhať. Pre mňa je to zbytočný čas rozhovoru. Tak isto kritiku neberiem od každého, o tom napíšem článok nabudúce. Zdravé sebavedomie, žiadne ego, či vyťahovanie.

Jasné, robíme chyby, aj mne ľudia píšu na sociálnych sieťach, že som tam dal nesprávny ypsilon. Beriem ich názor, veď majú naň nárok, na druhej strane aspoň vidím, že im nie je ľahostajné moje i/y. Okrem toho vidím, že ľudom nie som ľahostajný a sledujú ma. Ja na to idem inak. Ako som písal vyššie, hľadám to, čo nás spája, neriešim chyby, ale to, čo je dobré, teda to, čo sa mi páči. „Povedz mi o tom viac.” Pozor, ale ak ma to nezaujíma, tak sa na to nepýtam. Ešte jedna maličkosť, sem-tam chybičku spravím náročky. Veď vyvolávanie pozornosti v praxi. Verte, funguje to.

Často my ľudia riešime nepodstatné chybičky krásy. Základné pravidlo: ak kritizovať, tak medzi 4 očami a ak chváliť, tak nahlas verejne pred všetkými. Žiadne vysvetľovanie, aj tak to nikoho nezaujíma. Pred tým ako idem kritizovať, tak sa najskôr opýtam seba, či na to vlastne mám nárok.

Úprimná zvedavosť, fandenie, zaujímanie, podpora a vedieť si vyhrnúť rukávy, to je čo funguje mne, samozrejme, nie všade prejdem na prvý pokus. Rešpektujem názor každého, no nie každého si beriem k srdcu. Tak isto nevravím čo “treba”, na takéto mám svoj blog. Ja som len fanúšik, ktorý podporí hocijakú bláznivosť. Ak sa pýtaš, prečo to robím, je to jednoduché. Kritiky je veľa, ale tých, čo podporujú je málo. Tak isto mám rád, keď dostávam podporu, veď jedna úprimná vetička vie zmeniť bežného človeka na hviezdu. Vlastne, vyskúšajte si to sami, zavolajte ma na dobrý koláčik. Dobre, dobre, pôjdem aj na rezeň.

Vyvolanie pozornosti a trpezlivosť

9. máj 2018 Michal Boťanský vízie - Všetko

Sedím na káve s kamošom a bavíme sa o všetkom možnom. Je to mladý chalan, dosť intenzívne sa zaujíma o on-line svet. Myslí si, že dnes vybudovať úspešný biznis by malo byť jednoduché, stačí k tomu telefón a pár rokov práce. Preto sme kamoši, mám podobný názor, až na to, že ešte stále verím kombinácií on-line s off-line svetom.

Napísal som niekoľko článkov o on-line svete, dokumentovaní, ísť s kožou na trh, použiť pri tom sociálne siete alebo www.menopriezvisko.sk, popritom nezabudnúť na svet tam vonku. Viete si ich pozrieť v archíve. Bavíme sa na tieto témy neskutočné hodiny. Čím ďalej som presvedčený, že tieto témy sa dotýkajú každého z nás, teda okrem všetkých tých, ktorí už nechcú so svojím životom nič robiť.

Pred časom bol náš spoločný kamoš na pracovnom pohovore. Mal si priniesť so sebou profesionálny životopis, motivačný list, portfólio, názvy účtov na hlavných sociálnych sieťach, ktoré používa najčastejšie. Personálni pracovníci sa najviac zaujímali o jeho pracovné neúspechy a chovanie na sociálnych sieťach. Vo všetkých požiadavkách prešiel, tak si tľapli. Len pre zaujímavosť, pozícia, o ktorú sa zaujímal, nebola nijak náročná. Pred časom by to mohlo znieť ako sci-fi, no dnes takéto požiadavky začínajú byť súčasťou pracovných pohovorov.

Schválne, keď stretneme nového človeka, však si ho preklepneme na známych sociálnych sieťach, čo tam stvára? Takže to je jeden z dôvodov, prečo neverím len v marketing alebo všetkému, čo na prvý pohľad vyzerá parádne. Preto skôr pozerám všetko to, čo ako robíme a čo je za tým.

Vlastne súčasťou mojej práce je práca aj s on-line svetom. Keď som prvýkrát predstavil smerovanie v on-line, všetkým sa to zapáčilo, no hneď som ich upozornil, že bude treba nejaký čas, aby práca priniesla ovocie. Aj preto ma ide poraziť, keď ľudia okolo mňa sú odborníci v tom, čo robia, no správajú sa nezodpovedne k svojmu okoliu, ktoré ani len netuší, čo v skutočnosti robia. Možno sa tým oberajú o príležitosti. Takže príspevok typu: ,,Jeeéj, tu je krásny výhľad,” jednoznačne patri do tohto sveta, ale pred tým by tam mal byť príspevok: ,,Na tomto teraz pracujem, pozrite sa, lebo možno raz budeme spolu makať na spoločnom projekte.“

Nie som žiaden odborník na on-line svet, no čo som sa naučil od skúsenejších ľudí, že je našou povinnosťou ísť tam von. Žiadne váhanie, odkladanie, jednoducho ukážme svetu náš štýl, makajme dlhodobo, tí správni ľudia si nás určite nájdu, možno to zoberie nejaký čas.

Trpezlivosť bude alebo už je jedna z najdôležitejších vlastností v dnešnom modernom svete. Áno, chceme výsledky, hmotné veci, dovolenky, cítiť sa šťastne a pod. Nie každý má to šťastie, vie sú kúpiť svoje vysnívané auto v dvadsaťdvojke, či zistiť hneď po škole, čo chce robiť. K tomu zvonka tlak nám hovorí, čo máme mať, ako sa máme cítiť, čo máme robiť. Tak je viac ako jasné, že mnoho z nás má trpezlivosť zaradenú niekde na posledných miestach dôležitosti.

Vyvolanie pozornosti, záujmu je tiež jedna z mimoriadne cenných /dobre platených/ zručností, ktorá už dnes vie zarobiť, nielen balík peňazí, ale aj postavenie, vplyv, rešpekt a mnoho iných VIP vecičiek. Pochopenie, že mobilný telefón je nástroj, vďaka ktorému vieme zmeniť svet, teda pokiaľ stiahneme tie správne aplikácie a pripojíme sa na internet. Jednoduchosť, byť človekom, balík emócii, vzdelanie, k tomu pohotový humor by mala byť pridaná hodnota. Konkurencie je mnoho, sú to videá z mačiatkami, sexi suseda, rodičia, či ten chlapík/kočka v rannom zrkadle, či nesprávne pochopené myšlienky. Ako “tu a teraz” a pod.

Sme neskutoční konzumenti, malá hŕstka ľudí tvorí. Kupujeme, zaujímame, trávime čas s tým, čo vôbec nepotrebujeme vlastniť, či vedieť. Potom máme v hlave neporiadok, zmätok úplne sa odkláňame od našich skutočných túžob. Prebúdzame sa niekde v aute na ceste do práce, ktorú neskutočne neznášame, večer sa vyplačeme kamošom na futbalovom tréningu našich detí (česť všetkým, ktorí idú za svojimi snami a na futbalovom tréningu svojich detí pozorne povzbudzujú svoje ratolesti a nerozprávajú o sebe, či topánkach, ktoré si chcú kúpiť, či koľkokrát ich prehnalo na dovolenke z toho čudného jedla.).

Pre aký dôvod by sme nemohli mať lepši život vo všetkých životných oblastiach? Ak niekoho robí šťastným chodiť do práce na 3 zmeny, je to OK. Ale ak neznášame svoju životnú situáciu, prácu, priateľov, tak neviem, či je správne celé dni oddychovať doma na gauči po práci, či okopávať záhradu alebo flákať sa na drinkoch s kamošmi. K tomu na začiatku je ľahšie neurobiť nič, ako urobiť prvý krok.

Čo je za tým.

2. máj 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - vízie - Všetko

Často dostávam otázku k mojim snom, cieľom, víziám. Stretávam sa pri tom s ohováraním, výsmechom, konštatovaním ako mi všetko trvá dlho, alebo som sa načisto zbláznil. Nehnevám sa na nikoho, tiež som sa pozeral podobne na rôzne životné situácie pred rokmi. Na druhej strane ma štve, ako namiesto podpory dostávame rôzne prekážky aj od ľudí, ktorí chcú našu lásku, čas, pozornosť či partnerstvo v biznise.

Nevolám ľudí na kávu, na večeru a už vonkoncom s nimi netrávim žiaden čas, ak necítim od nich jednoznačnú podporu. Veď negativity i kritikov je všade naokolo dosť. Rozumiem, že to, čo vidím ja, druhý vidí úplne inak. Nemusí poznať všetky detaily, postupy, skutočnosti. K tomu vonkajšia situácia nemusí zo začiatku napovedať, že my sme tí, ktorí uspejú. Tak, ak chceme zistiť, kto skutočne stojí za nami, vykročme sa svojimi snami, dajme na pár rokov dobrý život na stranu, jazdime na starom aute, pracujme dlho do noci, alebo niečo pokašlime.

“Zvedavosť, hľadajme, čo je za tým a nikdy si nenechajme kradnúť sny. Malí ľudia nám vždy budú kradnúť sny, veľkí vždy podporia.” Jedna z myšlienok, ktorú som dostal od človeka, od ktorého sa učím ja. Nikdy nevieme, čo sa skrýva za tým správaním, myšlienkou, snom, či nepríjemným pohľadom. Aj preto je lepšie zistiť, o čo ide, ako rýchlo usúdiť podľa seba.

O tom, ako nás ovplyvňujú ľudia v našom okolí, je napísaných mnoho kníh. Je viac ako isté, že ak si berieme rady od ľudí, máme veľkú šancu skončiť ako tí, čo nám tie rady dávajú. Na druhej strane, učiť sa od druhých, môže neskutočne zlepšiť naše životy. Vyberáme si väčšinou my, koho myšlienky si pustíme do hlavy. Jeden z overených spôsobov, ako sa učiť od druhých, je osloviť niekoho, kto už dosiahol to, čo približne chceme my alebo tým prechádza. Oslovme takéhoto človeka a pracujme pre neho trebárs aj bezplatne. Za dobre odvedenú prácu dostaneme skúsenosti, spoznáme ďalších ľudí a to môže byť hodnotnejšie ako tisícka mesačne.

Tak, ak nás dnes okolie nepodporuje , ako si predstavujeme,nevidí, kam smerujeme. Je to úplne v poriadku. Vďaka tomu musíme vyvinúť väčšie úsilie, nájsť nové cesty, aby sme uspeli. Nevysvetľujme, neobhajujme sa, dajme ľuďom čas a priestor. Len prosím neprestávajme hovoriť, ukazovať, žiť a hlavne robiť to, čo naozaj chceme. Všetkých tých správnych ľudí stretneme aj tak po ceste, no a možno sa tým správnym človekom staneme práve my.

Vášeň, biznis a tri kroky späť

10. január 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - Príbehy - Všetko

O vášni som popísal už mnohé články, o biznise taktiež a o koláčikoch zatiaľ jeden. Čím ďalej, tým viac si všímam aká je dôležitá vášeň tam vonku, teda v tom, čo robíme, ale aj žijeme. Nenarážam na pocit typu: ale veď je to jedno, či mám tú prácu rada, alebo: lepšia baba pre mňa už nebude. O tom, ako nás viera ovplyvňuje, som písal tu. Vášeň je neskutočný hnací motor, teda ak máme to šťastie a objavíme ju.

Vášeň k nám prichádza rôznymi spôsobmi, často ju nachádzame nečakane. Môže to trvať deň, týždeň, mesiac, ale aj roky, pokiaľ prídeme na to, čo nás skutočne robí šťastnými. Nachádzame ju nečakane na miestach, ktoré sú mimo nášho pohodlia. Čo je zvláštne, čím ťažšia naša životná situácia je, tým väčšiu šancu máme, že tú skutočnú aj objavíme.

Je obrovský zdroj inšpirácie a prenáša sa na druhých. Schválne, ako si sa naposledy cítil s človekom, na ktorom si videl, že robí to, čo ho baví? Ak robíme to, čo nás napĺňa, cítime sa šťastní, všetko nám ide ľahko. Áno, všetko. Štúdie zistili, že každý z nás potrebuje niečo robiť. Pretože počas pracovných dní využívame svoj čas aj energiu efektívnejšie. Takže len čo ju objavíme, zmení sa náš život na poslanie, budeme sa chcieť neustále zlepšovať, hľadať ďalšie vylepšenia na každom kroku. Ešte aj na dovolenke budeme obkukávať, čím by sme si mohli vylepšiť “to naše”.

Príbehov o tom, ako vďaka vášni mnohí ľudia zmenili svoj život, je niekoľko. Životopisy o týchto ľuďoch si môžeme zakúpiť v miestnych kníhkupectvách, ale ich aj osobne navštíviť a dať si s nimi kávu. Veď ako inak môžeme nájsť vášeň, keď sme s tými istými ľuďmi, na tých istých miestach, máme v sebe tie isté myšlienky a ignorujeme všetko nové, nedávame nikomu a ničomu šancu.

Chodíme do práce na zmeny, podnikáme, študujeme, smejeme sa, súdime sa, podceňujeme sa. Často to hovorí viacej o nás ako o tom druhom. Myslíme si, že keď sa nám darí v jednej oblasti života, nemôže sa v druhej. Utekáme od tých, ktorí nás milujú, od toho, čo milujeme my, lebo niečo. Ukazuje sa, že to utekanie je vlastne nový životný štýl. Utekáme pred sebou. Pamätáme si ako nám celý svet prednedávnom hovoril, aby sme robili to, čo nás baví alebo šli za tým, čo nás ťahá, baví, zaujíma?

Jasné a teraz spúšťame lavínu výhovoriek, ako sa mi toto všetko ľahko píše, ale treba platiť účty, starať sa o deti, upratovať doma, chodiť do práce, venčiť psa. Zabudnime na argumentácie, nevedú k ničomu. Dajme si šancu uspieť, začnime efektívnejšie plánovať svoj deň, nájdime si čas, hodinu či dve denne. Okolo nás máme mnoho pomôcok ako sa vieme dostať do povedomia a vytvoriť to naše. Veď si pripomeňme slávnych a úspešných ľudí ako vravia: „Mobilný telefón, internetové pripojenie a z večera do rána môžeme uspieť.”

Dokonalosť zabíja. To je jedna z najdôležitejších myšlienok a jednoznačne sa patrí ju pripomenúť práve v tomto článku. Pretože, ak sa rozhodneme vydať na cestu, mnoho situácií nebude prebiehať tak, ako chceme. Stretneme sa s chybami, nesprávnymi názormi, pohľadmi, niekedy sa úplne stratíme. Veď aj v múdrych knihách sa píše o tom, že lode sa stavajú na plavbu po mori a nie na to, aby boli bezpečne zakotvené v prístave.

Skutočný víťaz vyhráva sám nad sebou. Takže, ak chceme od ľudí viac, dajme im viac, ak zbytočne váhame, stane sa ups. Život je príležitosť, tajomstvo, záhada, radosť a sem tam aj prekážka. Máme knihy, videá, mentorov, koučov, odborníkov, či múdrych starých rodičov. Našou povinnosťou je využiť všetko, čo máme, aby sme sa dostali tam, kam chceme. Už nehodnoťme, nekonzumujme, rozhodnime sa vykročiť vpred, aj keď možno bude treba spraviť tri kroky dozadu.

Nezaujímať sa o to, čo si myslia druhí ľudia nemusí byť vždy správne. Pretože čo si ľudia o nás myslia, istým spôsobom ovplyvňuje príležitosti, ktoré nám posúvajú.

“Medové impérium”

20. december 2017 Michal Boťanský Denník z biznisu - Príbehy - vízie - Všetko

Je o mne známe, že budujem svoj sen. Stretávam sa často s ľuďmi, ktorí budujú alebo už vybudovali svoje sny. Učím sa od nich alebo si vymieňame skúsenosti. „Michal počuj máme vážny problém s ľuďmi,” znel začiatok rozhovoru kamošky, ktorá vedie nádejnú firmu v Nitre.

Keď som sa začal pohybovať vo svete biznisu, tak mi bolo povedané, že si môžem vybudovať svoju firmu. Mal som osloviť svoje okolie, možno sa to niekomu zapáči a pridá sa ku mne. Vtedy som sa šťastnou náhodou prvýkrát obklopil ľuďmi. Moje správanie, teda prístup k nim, nebol najšťastnejší. Myslel som si, že mojou úlohou je ľudom dávať príkazy, poučovať ich. Takmer všetci odišli. Mne nezostávalo nič iné, ako reštartovať svoju filozofiu, biznis, hlavu a vlastne všetko. Nesypem si popol na hlavu za to, že som niečo pokazil, veď vlastne takéto lekcie nás posúvajú dopredu.

„Líder nie je šéf, líder je pozícia, kde sa človek neustále učí a slúži ľudom,” bola cenná lekcia z môjho prvého pokusu v biznis svete, ktorú som dostal. Mal som vtedy dve možnosti, vykašlať sa na to alebo to skúsiť ešte raz. Povedal som si, že sa premôžem a vybudujem niečo, o čom sa mi ani nesnívalo. Vyhrnul som si rukávy, chvíľu som sa aj zamestnal, pre mňa to bola jedna z najhorších skúseností za posledné obdobie. Na mimoriadne nenápadnom stretnutí s kamošom, ktorý podnikal už niekoľko rokov, som sa dozvedel myšlienku: „Použi všetko čo máš, veď koniec koncov už teraz robíš to, že ak uspeješ ty, tak uspeje aj ten druhý.” Nech to znie akokoľvek hnusne, vytriedil som ľudí, začal som nadväzovať nové kontakty. „Nezaujíma ma čo máš, zaujíma ma kam ideš.” To je otázka, ktorú si kladiem pri novom stretnutí. Prestal som hľadať vzory a od každého si niečo zoberiem.

Vtedy som sa rozhodol, že nemusím byť najlepším obchodníkom, ani článkom, ale obklopím sa lepšími ako som ja. Keď prišiel prvý takýto šikovný, tak som sa zľakol, že naozaj bude lepší ako som ja sám. Našťastie rýchlo odišiel. Vtedy som sa skamarátil s dôležitým človekom, ktorý vedie svoj tím ľudí a začal som si sním vymieňať vedomosti, lepšie povedané, skôr som od neho vyťahoval všetko čo sa dalo. Myšlienka, ktorá ma nadchla bola “medové ríše”. Začal som tento výraz viac študovať a časom aj používať tam vonku. Samozrejme, hneď ma okolie zaradilo do ďalšej skupiny bláznov. No tentokrát som sa z toho začal tešiť viac, lebo výsledky dlho na seba nenechali čakať.

Moja definícia úspechu je vedieť komu zavolať pri akejkoľvek situácií s tým, že keď budem vedieť nabudúce ja, tak mi zavolaj . No pred tým by bolo super sa zoznámiť a priniesť ľudí do môjho života. Neuvedomoval som si, že kľuč k tomuto mám ja vo svojich rukách. Ak používame to, čo robíme, zároveň ako aj vzdelávanie, nikdy sa neprestaneme učiť. Krásna myšlienka, však?

Filozofia “medového impéria” je úplné jednoduchá. Chcem, aby sa ľudia okolo mňa mali dobre, tým pádom budú pracovať efektívnejšie, možno aj kratšie, zostane im viac času na ich život, rodinu, koníčky. Aké jednoduché na pohľad. „My nebudujeme biznis, my budujeme ľudí, ktorí budujú náš biznis,” Zig Ziglar, jeden z velikánov obchodu minulého storočia. Začal som si spájať maličkosti, jedného dňa som prestal chodiť do práce. To, čo tvorím, sa netvorí iba v kancelárii, nie je to práca, ktorú môžem dať nabok a odísť niekam len tak. Je to celok, ktorý tvoria ľudia okolo mňa. Mojou úlohou je všetkých týchto ľudí dať dokopy, aby vytvorili to, čo sa od nás vyžaduje. Preto používam humor, ospravedlnenie, preberanie zodpovednosti za tímovú prácu na seba, rozprávanie jazykom toho človeka, s ktorým som. Zjednodušovať prácu, navádzať ľudí na riešenia, vypočuť si ich, pochváliť ich, odmeniť za dobre vykonanú prácu, či prístup. Teraz prichádza najťažšia časť, zapojiť ľudí do diania

Ukázať ľuďom skutočnú tvár, keď sa niečo nepodarí, ale aj keď sa niečo podarí. Nepíšem o sťažovaní, prehnanej motivácií. Jednoducho, ak ma ide roztrhnúť, ľudia okolo mňa to vedia, ale aj ak sa podarilo skórovať. Sme na jednej lodi. Ja ako líder sa zaujímam, či niečo v tíme chýba alebo je prebytok. Schválne, všimnime si, ako sa k nám správa spoločnosť (firma, kamaráti), keď nás prijímajú medzi seba, všimnime si, ako sa neskôr okolnosti často zmenia. Tak isto sa pozrime na mnohé firmy, rodiny, ktoré z ničoho vybudovali impériá, dynastie aj bez peňazí, kontaktov, šťastia. Nie, neodbáčam od témy, medové impériá vieme vybudovať v biznise, ale aj v rodine.

Tam vonku je vážny problém, týka sa mnohých firiem, rodín, teda aj nás. Metóda cukor bič spôsobuje viac dobra ako zla, motivácia začína byť nebezpečná, zo šťastia sa stal produkt, kritika je často osobná, valí sa na nás z každej strany, na všetko máme dnes návody, riešenia. Vzniká obrovský tlak na nás ako jednotlivcov. Potom chceme od svojich kolegov, zamestnancov, šéfov, manželov, frajeriek, aby boli dokonalí a k tomu podávali super výkony v práci.

Medové impérium nie je žiadna novinka, nie je to žiaden návod typu “toto ti zmení život.” No takéto správanie môže spôsobiť značné rozdiely doma, vo firme, ale aj s kamošmi na futbale. Veď vždy sa “ide” ľahšie, ak máme spoločný cieľ. Čaká nás transformácia vzťahov, biznisov, partnerstiev a toto bude jedna z hlavných tém, ktorá sa začína riešiť. Jednoducho, buďme lepší, milší, humornejší, prístupnejší, empatickejší, vypočujme si, začnime ísť príkladom. Vlastne, naštudujme si, použime a porovnajme.

Ako vyriešila problém s ľuďmi moja komoška? Jej zamestnanci nedostali vianočné prémie, lebo spôsobili svojou nedbalosťou škodu. Napriek tomu sa stretla s každým členom jej tímu, vyčistili stôl a začali od začiatku. Medzitým sa stala lídrom vo svojej firme aj vďaku tomu, že chce vybudovať “medové impérium”.

Futbal a ja.

18. október 2017 Michal Boťanský Denník z biznisu - Nezaradené - Príbehy - vízie - Všetko

Predstava sadnúť si pred televíziu a pozerať akékoľvek športové podujatie, je pre mňa hrôzostrašná. Mnoho mojich kamošov je športovo založená. Dokonca aj moji obchodní partneri sú fanúšikovia športu. Často sa stávalo, že som im nerozumel, keď sa rozprávali na športové témy.

V múdrych knihách sa píše, že jediná istota v našich životoch je zmena. Tak sa udialo aj v tom mojom živote. Do môjho života vstúpil futbal. Teda, začal som spolupracovať s ľuďmi, ktorí žijú futbalom, hrali futbal, fandia futbalu, a zrazu bol futbal všade.

Moje prvé pokusy boli zábavné, keď som sa na futbalovom stretnutí, spýtal, akej farbe dresov fandíme. Áno, myslíte si správne, chalani mali zo mňa radosť. Ďalšie pokusy boli priaznivejšie, hrala naša reprezentácia (foto). Trvalo to takmer dva roky a vstúpil som oficiálne do prvej ligy slovenského futbalu, zatiaľ len ako fanúšik. Samozrejme, podmienka bola, koláčiky.

Atmosféra, životný štýl, spoločnosť, spoznávanie nových ľudí, nové zážitky, to všetko som si našiel na futbalových zápasoch. Stáva sa zo mňa fanúšik futbalu. Futbal je obrovská škola, psychológia, motivácia, drina, pokusy, premené šance, nespravodlivosť, fair play, či – nikdy nepodceňujme súpera, je úplne jedno, na ktorom mieste tabuľky sa nachádza.

Je o mne známe, že nič nerobím len tak bezdôvodne. Začínam byť presvedčený, že s futbalom ide ruka v ruke mnoho biznis príležitostí, ktoré vedia zlepšiť životy mnohým z nás. Biznis je pre mňa všetko, čo produkuje hodnotu, z ktorej máme my ľudia úžitok, vedľajší prvok biznisu je príjem teda materiálne zabezpečenie a lepší život. To je moja definícia biznisu.

Vážim si ľudí, ktorý majú svoje sny a napredujú za nimi. Som obklopený takýmito ľuďmi, ukazujú mi ako sa oni dostali k svojim cieľom, posúvajú mi príležitosti a ak niečo, stoja za mnou. Futbal je obľúbený šport takmer všade vo svete. Doma pred televíziou si môžeme pozrieť zápas, no zažiť na štadióne atmosféru, je nádherný zážitok.

Futbal nás ako fanúšikov učí ako ovládať svoje emócie, pozerať sa na situáciu objektívne, rešpektovať súpera, snívať, podporovať aj vtedy, keď sa nedarí. Pravidlá biznisu a futbalu sú v mnohých prípadoch podobné. A tak sa zrodil môj najbláznivejší sen, vlastniť prvoligový futbalový klub, ale o tom už niekedy nabudúce..

Krok navyše ako investícia.

11. október 2017 Michal Boťanský Cesta poznania - Denník z biznisu - Všetko

Drahé kovy, pôda, nehnuteľnosti, peniaze, fondy, akcie, dlhopisy a dnes už aj kryptomeny, to je niekoľko z možností na zhodnotenie svojho majetku. Pri investovaní platia určité zásady, jedna najdôležitejšia z nich je – vždy investujme len to, čo nám nebude chýbať, ak by sme o to prišli. Pretože s investovaním ide ruka v ruke aj riziko, pre ktoré môžeme prísť o svoje úspory.

Každá investícia má svoje výhody, ale aj nevýhody. Odborníci tvrdia, že najvýhodnejšia investičná príležitosť takmer neexistuje. Ďalej tvrdia, že existuje len nami akceptované riziko, pre ktoré sme ochotní vstúpiť do takejto príležitosti. Taktiež časová návratnosť investície hrá dôležitú úlohu pri výbere spôsobu investovania.

Investovanie na Slovensku vo všeobecnosti nemá medzi nami dobrú mienku. Pretože sme zažili neúspešné spoločnosti, ktoré pohltili mnoho celoživotných úspor. Samozrejme, nezabudnime na nesprávne nastavené produkty, ktoré produkujú viac poplatkov ako výnosov. Napriek tomu, mnoho z nás je investorom, stačí, ak máme zriadený druhý pilier. No investovať tridsať eur mesačne do našej budúcnosti, dôchodok, deti to už nie je pre nás/viac TU/.

Ak by investovanie nefungovalo, dávno by zaniklo. Dnes si môžeme všímať ako ľahko peniaze strácajú svoju hodnotu, ceny potravín v obchodoch rastú, nehnuteľností a luxusných áut taktiež. Možností ako z tejto situácie vykľučkovať je mnoho. Najobľúbenejšie sú: kúpa druhej nehnuteľnosti alebo začať podnikať.

Spôsob ako začať je úplne jednoduchý, stačí začať. No pred tým ako začneme, položme si otázku, či sme šťastní tam, kde sa nachádzame, či sme úplne OK s tým, kam smerujeme. Ak odpovedáme pozitívne, tak je čas prestať čítať tento článok, aj ďalšie iné.

Produkty, systém, pridaná hodnota, rozpoznateľnosť, odvaha, štýl, áno, to všetko je zlomové v podnikaní. No kľúčová v podnikaní je ochota investovať čas, financie do toho najvzácnejšieho a to sú ľudia. Biznis partneri, klienti, odberatelia, dodávatelia, tím svojich ľudí. To znamená ľudia, s ktorými začíname tvoriť biznis, ale aj rodinu, by mali byť naša najväčšia investícia.

Peniaze sú kyslík v podnikaní, no nie vždy si budeme môcť dovoliť vyplatiť bonus, či odmenu. Všetko začína od nás, preto od prvých chvíľ začnime tú najdôležitejšiu investíciu. “S čím Ti treba pomôcť? Ako Ti idú práce? Poď so mnou na kávu. Ďakujem. “

Úprimný záujem, empatia, schopnosť viesť ľudí, vedieť vyčuchať príležitosť, kedy je správny čas zmeniť smer, alebo kedy bude treba udrieť silnejšie. To všetko ovláda líder, teda ten, kto vedie podnik, firmu, obchodný tím, ale aj rodinu.

Od prvej chvíle investujme svoj čas, záujem a ak máme, tak aj financie do našich ľudí. Zábava, vzdelávanie, tréningy, či spoločenské aktivity, bonusy. Hlavnou úlohou takýchto investícií je ľudí podporiť v dobrom aj v zlom, aby mohli rásť. Veď schválne, pozrime sa, koľko úspešných, známych ľudí na začiatku dostalo štartovací balík od svojho sponzora, vedomosti, príležitosť, či jedlo.

Takéto investovanie má najväčšiu návratnosť. Možno sa nám nevrátia žiadne prostriedky z toho konkrétneho človeka, tímu, do konca aj rodiny. No tie mimoriadne skúsenosti, ktoré dostaneme, sú častokrát obrovskej hodnoty. Nezabudnime, hodnoty sa v matematike premieňajú. Tak len na chvíľku si predstavme, aký obrovský dopad budú mať takéto skúsenosti na náš život, hneď ako ich premeníme.

Najlepšia investícia do budúcnosti je spraviť vždy niečo navyše pre našich ľudí, firmu, rodinu. Investovať čas, chuť, snahu, energiu, ešte jeden pokus a častokrát aj finančné prostriedky. Takéto investovanie je už dlhé stáročia našou súčasťou. Preto zabudnime na metódy “Cukor a Bič” a byť kamoš s ľuďmi, ktorým “ide karta”. Toto je najväčšie riziko, pri takomto investovaní.

Práca s ľuďmi je ťažká, mať fungujúcu rodinu je náročné, sme ľudia plný emócií, nie logicky premýšľajúce a konajúce bytosti. No ak by to bolo tak ťažké, náročné, únavné, v skutočnosti bolo, neboli by dlhoročné manželstvá, veľké firmy plné ľudí. Neverme všetkému, čo sa zdá na prvý pohľad ťažké. Spravme krok navyše ako našu investíciu, lebo nikdy nevieme, čo všetko je za tým a možno práve tento krok navyše bude ten najlepší.

Komunikácia, vzťahy a počasie.

4. október 2017 Michal Boťanský Príbehy - Všetko

Šli sme dole schodmi, vravel som jej o tom, že chcem v tomto meste robiť biznis. Zasmiala sa, povedala, že tu nikoho nepoznám, tak ako to chcem spraviť. Vtedy som sa zmohol iba na to, že ak ma podporí mohli by sme to dokázať..

Keď sa obzriem za seba, komunikácia je skoro vždy kľúčom ku vzťahom, teda aj spoznávaniu nových ľudí. Netvrdím, že komunikácia má byť najdôležitejšia, ale zohráva obrovskú rolu v našich vzťahoch, životoch, v práci a možno aj na parkovisku pred obchodným domom.

Som prototyp človeka, ktorý vôbec nevedel rozprávať, moje komunikačné schopnosti boli na bode mrazu, mal som nevýrazný hlas, častokrát som bol radšej ticho, aby sa mi nikto nesmial. Vôbec som nenadväzoval vzťahy, vždy som bol niekde v kúte. Nedostal som žiaden dar reči, vystupovania pred ľuďmi ani nič podobné.

Volanie na zlaté stránky, oslovovania ľudí na ulici, stretnutia s kamošmi, kde som ponúkal produkty, ale aj spoluprácu. Veď mnohí z vás ste boli pri mne, videli ste ma ako som šaškoval. Takmer nič nefungovalo. Kopa prečítaných kníh, desiatky vystúpení pred ľuďmi, stretnutia s koučami, odborníkmi na vzdelávanie, milión pokusov niečo spraviť.

Počas pracovného stretnutia v nedeľu pršalo, preto som povedal majiteľom, že prídem vo štvrtok a spravím fotografie, veď bude pekne. Zasmiali sme sa, vo štvrtok som prišiel fotografovať. Majitelia sa ma spýtali, že ako som to spravil, že na oblohe nie je ani jeden mrak. “Je to o vzťahoch” odpovedal som im bez zaváhania. Samozrejme, že nastal výbuch smiechu.

Veľmi ťažko sa mi robí s niekým, s kým neviem nadviazať pracovný, priateľský vzťah. No dnes na to poznám skratku: pozdravenie, podanie rúk, pár priateľských viet, úprimný záujem, zvedavosť o toho na druhej strane. Nie s každým robím biznis, ale s každým, koho poznám, sa môžem v obchode pozdraviť a podať si ruku.

To znamená, že postaviť úspešný biznis, mať skvelé manželstvo, super kamošov okolo je o vzťahoch? Je to dosť možné, teda ja tomu verím čím ďalej, tým viac. Ak začíname robiť biznis, či hľadať nových kamošov, partnerov, zabudnime na telefonáty na zlaté stránky, písania správ na sociálnych sieťach, ale dostávajme sa do príležitostí, kde sa ľahko zoznamujeme s ľuďmi. Vždy slušne pozdravme, podajme ruku a úprimne sa zaujímajme. Nezabudnime pridať štipku humoru.

Ja som si vytvoril príležitosť “Bývanie” (reality a finančné poradenstvo). Pre mňa je to skvelý nástroj na spoznávanie nových ľudí, ale aj budovania biznisu a mojej značky. Takže ak by som sa mal vrátiť na začiatok k tým schodom, podporme ľudí na ktorých nám záleží alebo im aspoň nezavadzajme. Veď ak sa to podarí, bude dobre a keď nie, tak aspoň sme to skúsili.

Zaseknutia, Proxy, disko príbeh.

20. september 2017 Michal Boťanský Cesta poznania - Príbehy - Všetko

Tento článok bude pre tých z nás, čo sa niekedy v živote zasekli, či sú zaseknutí a nechcú isť ďalej, lebo im chýba presne tá nepodstatná informácia, ktorá aj tak nič nezmení.

Môj príbeh zaseknutia začal nenápadne. Mám to šťastie, že pri mne stoja ľudia, ktorí ma podporujú. Na začiatku, keď som začínal s biznisom, obehal som všetkých mojich kamošov, povedal som im, čo idem robiť. Zopár z nich uverilo, ale bolo aj ohŕňanie nosom. Mnohí viete, aký som bol. Kto vie ako by som sa ja zachoval na ak by som bol ich(Vašom) mieste.

Pani doktorka bola vždy mimoriadne múdra, rozhovory s ňou mali hlavu aj pätu pre mňa. Počas jedného z rozhovorov ma varovala pred falošnou vonkajšou motiváciou, zadubeným počúvaním druhých ľudí a syndrómom vyhorenia. Upokojil som ju, aby bola úplne pokojná, pretože viem, čo robím. Všetko som mal pod kontrolou.

Ako som sa mýlil. Sexi žlté auto som nikdy nechcel, na zrazu sa ocitlo v mojej knihe snov, ktorú som zmenil na ciele spolu s ďalšími vecami. Bol som úplne šťastný, žiaril som, všetko som videl v ružových okuliaroch, teda navonok som tak pôsobil. Začal som počúvať všetkých tých “úspešných”. Jedného dňa som sa prebudil, nevedel som ísť ďalej.

Začal som čítať knihy, pozeral som online semináre. Bolo to bolestivé obdobie, keď som si uvedomil, že vlastne nežijem to, čo chcem. Musela prísť životná zmena. Vyhľadal som profesionálnych koučov, psychológov a človeka, ktorý mi dal jedno telefónne číslo, aby som skúsil robiť to, čo ma baví.

Pokašľal som toho veľa, mnoho ľudí odo mňa odišlo. Nečudujem sa im. Veď som bol “parádny”. Je úplne jedno, čo napíšem, minulosť nezmením. Čo viem zmeniť, je to, čo robím teraz a to, čo budem robiť zajtra.

Mnoho z nás je zaseknutých, pracujeme v prácach, ktoré neznášame. Častokrát za almužnu. Jediný, kto z nás profituje, sú majitelia korporácií, ktoré zarábajú obrovské peniaze, majú čoraz väčší zisk. My riešime svojich 160 (pracovných hodín), žabomyšie vojny a prečo zdraželo maslo.

Pozri, zaseknutie je úplne prirodzená súčasť života. Knihy, kurzy, ľudia, kamoši, nakopanie zadku. Neexistuje jednoznačný recept ako sa z toho dostať. No ak zostaneme stáť vo dverách, nepôjdeme dopredu ani dozadu. Jeden môj kamoš často vraví: ”Ak chceš ísť dopredu, musíš byť ochotný ísť pár krokov dozadu.”

Majstri sveta, kamoši, naše okolie, sú často prekážkou za naším úspechom. OK niekedy sme to aj my sami. S najväčšou pravdepodobnosťou naše okolie nám ten úspech nedopraje. Preto si dajme pozor na ľudí, s ktorými trávime čas, od koho si berieme informácie, vedomosti. Úspech môže prísť po nás odvšadiaľ, aj v obývačke na gauči, ale to budeme musieť spraviť niečo senzačné.

Skutočný úspech nás vyvedie za hranice našich bežných dní, na nepoznané miesta, prinesie nových ľudí. Začneme vymieňať svoj čas, vedomosti za úspech ďalších ľudí. Ako hovorí Kevin Spacey: “Ak máme dostatok šťastia, že sme sa dobre pracovali, je našou zodpovednosťou poslať výťah späť.” Pozri, ak sa nechceme podporovať, tak si aspoň nezavadzajme a neubližujme si. Lebo o pár týždňov možno ty budeš potrebovať to, čo mám ja a ja to, čo máš ty.

Nech sme akokoľvek zaseknutí, našou povinnosťou je vyhľadať takých ľudí, ktorí si zaseknutím prechádzajú dennodenne a držať sa ich, pokiaľ nám poriadne nenakopú zadok, aby sme pochopili, že ten prvý krok robíme my. No nikdy nezostávajme s ľuďmi, ktorí nám nahovárajú, akí sme neschopní, pretože po čase im uveríme a staneme sa naozaj neschopnými.

Skutočný úspech nie je veľké auto, či dom, ale je to premôcť seba a dosiahnuť, čo sa nám ani v tých najlepších snoch nesnívalo. Hmotné veci sú toho prirodzenou súčasťou. Naša práca je dať svetu Proxy, “pozri toto funguje mne, zober si z toho niečo ty a použi to v tvojom disko príbehu, len tam dočerta nezostávaj stáť.”

Michal Boťanský

Search

Type your search keyword, and press enter