Poďme na chvíľu o sebe pochybovať, ale naozaj tak poriadne. Naplánujeme si konkrétny scenár, kroky čo ideme robiť. Keď máme, tak popremýšľajme nad dôvodmi, pre ktoré sa nám ich nepodarí na sto percent splniť. Ako často takto fungujeme pri bežných situáciách?

Jazdil som hore smerom k Veľkej Javorine na bicykli. V nohách už bolo niečo cez sto kilometrov. Stúpanie sa ukazovalo 14%. Miestami už bolo toho dosť na mňa. K tomu som podľa všetkého nesprávne dopĺňal energiu. Telo prestalo fungovať, tak ako bolo treba. Šetril som sa, rekordy, tempá pôjdem naháňať dakedy nabudúce.

Sedem kilometrov, okolo päťsto výškových metrov malo stúpanie od mini farmy v Barine. Približne v strede cesty mi ostalo špatne a dalo sa mi zvracať. Prišli myšlienky na krátku prestávku. Vyfúknem, dám si trocha vody a pôjdem ďalej. Vyfúknuť na takýchto výjazdoch nie je hanba.

Nepostál som. Pred vrcholom je chata. Tam si dám rýchlu kofolu a pôjdem ďalej. Pomaly som zdolal stúpanie po chatu. Kofola pomohla, na vrchol od chaty to už bola brnkačka. Otvorili sa výhľady na Slovenskú stranu. Trochu ďalej aj Českú. Neboli síce najlepšie, ale bol som rád, že som prišiel až sem. Cesta trvala päť hodín a dvadsať minúť, stotridsať kilometrov, s prevýšením tisícštyristo výškových metrov. Späť to bolo o desať kilometrov kratšie a jedno stúpanie menej.

Pochybnosti nie sú nikdy prijemné. Ja ich moc nemám rád. Zatieňujú ďalšie myšlienky, ktoré môžu poháňať vpred. Na druhej strane je namieste zvážiť aj svoje sily, možnosti a skúsenosti. Pri náročných tréningoch, situáciách o sebe pochybujem veľa a pravidelne. K tomu ak sa pridá bolesť. Tak často mám chuť sa vzdať. Pýtam sa seba či mi to za to stojí, akú bolesť ešte dokážem zniesť, či tam ďalej už nepadnem.

Bolesť je istým spôsobom dobrý sluha. Pomáha prekonať obdobia, dostať sa k záchytným bodom, cieľom. Sú dni, kde nezostáva nič iné len sa zahryznúť a vyraziť. Zabudnúť na hranice, kde začínajú pochybnosti, neprieme bolesti, pocity.

Môžem mať v sebe energiu, inšpiráciu, silný dôvod. No jednoducho nie všetko dokážem zvládnuť. Možno na druhý alebo tretí krát. Ani môj cyklovýlet na Veľkú Javorinu nevyšiel na prvý krát. Pôvodne to mala byť minulá jeseň. Tento krát sa podaril, no chcel som byť rýchlejší, v lepšej forme, aby nefúkal vietor.

Nie všetky ciele, ktoré dosiahnem pôjdu ľahko. To si všímam hlavne v cyklistike. Väčšina bolí, je za hranicou čo bežne dokážem zniesť. Tréningy pomáhajú, správna životospráva taktiež. Priebežné dopĺňanie energie je mimoriadne dôležité, dobré poveternostné podmienky uľahčujú výkony. Tak nejako podobne je to aj v dňoch mimo cyklistiky.

Týmto článkom pozdravujem všetkých, čo prekonávajú seba, svoje limity, situácie. Naďalej veria, že môže byť lepšie a že to zvládnu. Aj mojich kamošov cyklistov, ktorých sem tam ničím na spoločných výjazdoch.